Vladimír Kampf

Projekt Živá lúka si dal za cieľ monitorovať straty voľne žijúcej zveri, najmä srnčích mláďat, zajacov a&nbsp;bažantov, počas jarných mesiacov od apríla do júna. V&nbsp;tom čase poľnohospodári a&nbsp;nájomcovia lúk kosia prvé čerstvé krmivo. Často hlava-nehlava... „Aby bolo masakier na poliach a&nbsp;v&nbsp;mladej tráve čo najmenej, treba nastaviť účinné medzirezortné komunikačné kanály, aplikovať praktické opatrenia a&nbsp;vytvoriť mechanizmy na ochranu a&nbsp;na predchádzanie týmto stratám,“ vysvetľuje koordinátor projektu Peter Kaššák (40). Živá lúka je výsledok spoločného odhodlania občianskeho združenia Zeleň, ktorému Peter Kaššák predsedá, a&nbsp;Slovenskej poľovníckej komory.

OZ Zeleň sa zameriava na podporu biodiverzity a&nbsp;života najmä v&nbsp;nížinných oblastiach. Jeho členovia okrem iného dosádzajú stromové aleje, ktoré sú útočiskom pre živočíchy z&nbsp;pokosených lúk. Tie v&nbsp;nich nachádzajú úkryt po činnosti poľnohospodárov na poliach. „Inšpiráciu sme si brali z&nbsp;podobných projektov, ktoré úspešne fungujú napríklad v&nbsp;Česku či Nemecku. Živá lúka je ochrana zameraná najmä na novonarodené srnčatá a&nbsp;mláďatá inej zveri, ktoré práve prichádzajú na svet na zemi. Ak pred kosením včas nevyženieme a&nbsp;nenájdeme zver, už po nej nachádzame len mŕtve ostatky. Chceme, aby lúka zostala živá,“ hovorí P.&nbsp;Kaššák.

V&nbsp;jarných mesiacoch, keď dorastajú prvé krmoviny, najmä lucerna siata, sa rodia mláďatá voľne žijúcej zveri, hniezdia vtáky, bažanty a&nbsp;jarabice. Tento súbeh spôsobuje masakry. „Všetko sa to deje práve v&nbsp;týchto porastoch, pretože sú najvyššie. Zver sa do nich prirodzene sťahuje, nachádza v&nbsp;nich úkryt a&nbsp;pokoj. Vo vyšších horských polohách sú to horské lúky.“ OZ Zeleň na rozhraní rokov 2017 a 2018 urobilo internetový dotazník, v ktorom oslovilo poľovníkov po celom Slovensku. „Aj keď neodpovedali všetci, zrátali sme, že sezónne straty by mohli dosahovať osem až desaťtisíc kusov. Sedemdesiat percent z nich sú srnčatá.“

Srnčiatka sú najzraniteľnejšie. Hneď po narodení sú ešte slabé a nedokážu sa pohybovať v husom a pre ne vysokom poraste. Niekoľko dní zostávajú na mieste a nehýbu sa. Ich obranou je stiahnuť sa, zaľahnúť a pritlačiť sa k zemi. Lenže ak je kosačka nastavená na nízke kosenie, traktorista ich nezbadá, ani keď si bude dávať pozor. „Nízke kosenie niekedy zvieratá v lepšom prípade len zohaví. Potom majú fotografi prírody na snímkach srny s odrezanými ušami. To je dôkaz, že ich kosačka len tak ‚lízla‘.“ Horšie je, keď ich kosačka dokaličí tak, že sú odsúdené na zdĺhavú smrť v bolestiach.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Najjednoduchšie je pozorovať práve straty na srnčatách. Po kosení nad lúkami krúžia krkavce, vrany, straky a&nbsp;čakajú... „Vajíčka či mláďatá na lúkach hniezdiacich vtákov je ťažšie dohľadať. Srnčatá majú približne päť kilogramov a&nbsp;po kosbe vidno ich krvavé ostatky. Sú jasne identifikovateľné.“ Ako sa takejto brutalite na jarných lúkach vyhnúť? „Je dôležité, aby poľnohospodári spolupracovali s&nbsp;poľovníkmi. Poľnohospodári majú zo zákona povinnosť ohlasovať aj tento druh prác užívateľom poľovných revírov. To je dobré riešenie. Ale... Zo spomínaného dotazníkového formulára sme zistili, že až 72 percent poľnohospodárov nedodržuje túto zákonnú povinnosť. V&nbsp;pôvodnom zákone nie sú stanovené e-maily a&nbsp;krátke správy ako spôsob oznámenia.

Zákon predpokladal najmä ústnu komunikáciu. Vždy by mal byť kontakt medzi poľovným združením a&nbsp;poľnohospodármi, pretože majú spolu podpísané zmluvy o&nbsp;výkone práva poľovníctva. Okrem toho sa väčšinou navzájom poznajú, niekedy však môže byť medzi nimi nevraživosť či vzájomné výhrady. Vzťahy nemusia mať dobré a&nbsp;ich komunikácia môže viaznuť. Pomáhať má webová aplikácia, ktorú sme uviedli do života. Môžu sa do nej zaregistrovať poľnohospodári, ktorí môžu presne na mapovom podklade označiť lúku, ktorú budú kosiť, a&nbsp;zadať termín, kedy budú kosiť. Zaregistrovaní poľovníci si môžu nastaviť notifikácie len na svoje chotáre a&nbsp;aplikácia ich upozorní na pripravované práce.“

Do aplikácie na www.zivaluka.sk sa môžu zaregistrovať aj dobrovoľníci. Ich úlohou je pod vedením poľovníkov pomáhať pri vyháňaní a dohľadávaní mláďat pred kosením. „Dôležité je vedieť, ako zaobchádzať s nájdenou zverou. Nesmie ju len tak hocikto brať holými rukami, aby mláďa nemalo ľudskú pachovú stopu. Matka by ho mohla odvrhnúť. Treba použiť rukavice, mláďa pri prenášaní zabaliť do natrhaného okolitého porastu a takto ho preniesť do bezpečia. Hniezda vtákov treba označiť napríklad tyčkou a upozorniť traktoristu, aby sa miestu v okruhu jedného-dvoch metrov vyhol. Pravidlá máme dôkladnejšie popísané na našej stránke.“ Dobrovoľníci s poľovníkmi urobia rojnicu a prechádzajú lucernou či horskou lúkou. Treba byť veľmi pozorný. „Niekedy je tragédia pri kosení ešte brutálnejšia, najmä keď si matka zaľahne k mláďaťu a neutečie včas,“ upozorňuje P. Kaššák.

Poľnohospodárom stačí otvoriť aplikáciu, označiť miesta, zadať dátum a&nbsp;predpokladaný čas. Viac sa starať nemusia. Všetko ostatné je na poľovníkoch a&nbsp;dobrovoľníkoch. Najdôležitejším článkom je nakoniec traktorista. Ak nemá dobrú vôľu, nedbá na označené hniezda. Keby však takto zlikvidoval chráneného živočícha, môže mať problém. Schválnosti či neústretovosť sa nemusia vyplatiť. „Rovnako by to malo byť v&nbsp;prípadoch, keď poľnohospodári neoznámia, že budú kosiť, a&nbsp;po kosení po nich zostane krvavé pole. Mohli by byť braní na zodpovednosť. Aj oni by mali mať záujem na dobrom stave životného prostredia. Mŕtva krajina nie je pre nikoho priaznivé riešenie.“

Isto ani traktorista nemá dobrý pocit, že zvieratá pripraví o&nbsp;život. Treba tiež dávať pozor, pretože mäso z&nbsp;mŕtveho zvieraťa, ktoré nie je ulovené alebo zabité na bitúnku, by nikto nemal konzumovať, lebo nevieme, čo všetko by v&nbsp;ňom mohlo byť. Je to rovnaké, ako po zrážke autom či po nájdení uhynutých, ešte teplých kusov. Pre čerstvo narodenú zver sú najnebezpečnejšie polia lucerny siatej na kŕmenie.

„Každá lúka musí mať poľnohospodára, ktorý sa o&nbsp;ňu stará. Nejaký majiteľ s&nbsp;niekým podpísal zmluvu. Len tak nikto kosiť nebude, pretože ho to stojí nielen čas, ale aj naftu a&nbsp;ostatné náklady. Kto chce dotácie, musí byť zaregistrovaný a&nbsp;musí dodržiavať zákon. Kosenie podhorských lúk je dôležité pre obnovu trávnatého porastu, aby tráva ožila a&nbsp;aby ju nepohltili náletové dreviny. V&nbsp;Rakúsku a&nbsp;Nemecku takéto lúky spásajú kravy a&nbsp;iné hospodárske zvieratá. Preto kravička Milka žije na krásnej zelenej tráve, trebárs aj vo vyšších nadmorských výškach. Dobytok sa nažerie a&nbsp;pritom sa stará, aby tráva bola nízka a&nbsp;zelená. Žiadne sŕňa pri tom nerozseká. U&nbsp;nás treba kosiť, aby tráva nezosychala, nebola ani na pohľad škaredá a&nbsp;nezarástla kríkmi a&nbsp;stromami. Nemôžeme mať všade lesy. Na lúkach žije veľa druhov zvierat, ktoré v&nbsp;lese nežijú a&nbsp;sú preň potrebné,“ vysvetľuje predseda OZ Zeleň.

Traktorista zohráva v&nbsp;počte masakier pri kosení kľúčovú úlohu. Aj od neho závisia životy. Po tom, ako poľovníci a&nbsp;dobrovoľníci prečešú oblasť, ktorú sa chystá kosiť, sa do nej môžu dospelé zvieratá vrátiť. Aby ich nezachytila kosačka, je dôležité dať im šancu utiecť do bezpečia. „Jedna z&nbsp;možností je kosiť polia od stredu. Po rozhovoroch s&nbsp;traktoristami je jasné, že im je to jedno. Spália rovnaké množstvo nafty a&nbsp;kosením strávia ten istý čas. Pri asfaltových cestách je dôležité začať kosiť od nich smerom k&nbsp;bezpečným porastom. Vždy treba rozmýšľať nad tým, ako postupovať, aby mala zver možnosť uniknúť.“

Vhodnou pomôckou, ako včas vyhnať zver, sú akustické plašiče. „Stačí, keď z nich hrá rádio. Treba ich však inštalovať a zapínať pár hodín pred kosbou, lebo zver si na ne veľmi rýchlo zvykne, tak ako si zvyká na ľudí a na autá. Rovnako je to s pachovými odrádzadlami. Existujú spreje, ktoré zveri smrdia. Dávame ich na paličky, na hrubšie konce s montážnou penou, na ktorej pach dlhšie vydrží. Tento spôsob sa používa aj pri cestách na odradenie zveri od prechádzania frekventovaných ťahov. Zver si však za pár dní na smrad zvykne, a ak zistí, že to nie je nebezpečné, začne ho ignorovať. Efektné bývajú aj iné spôsoby plašenia, napríklad lesklé DVD, ktoré sa zavesené nad porastom mihajú vo vetre, zvončeky a ďalšie klasické spôsoby.“

Sŕňatá, ktoré ľudia šťastne prenesú do bezpečia, si matky nájdu. Preto je podstatné, aby na nich nebol cudzí pach. Poľné vtáky, ktorých hniezda po kosení zostanú nepoškodené, rodičia takisto nájdu. Je v nich sila, ktorá im nedovolí opustiť mladé. Orientačný zmysel ich spoľahlivo privedie na miesto, kde ich nechali. Po počiatočnom prekvapení zo zmeny priestoru svoje rodičovské povinnosti dokončia. „Aj srny si nájdu svoje mláďatá. Hľadajú ich najprv v pokosenom poraste, a ak neprišlo k tragédii, nakoniec ich nájdu aj mimo poľa. Preto je dôležité, aby ľudia zbytočne nezachraňovali sŕňatá v tráve, ktoré z ich pohľadu vyzerajú opustené a treba im pomôcť, trebárs ich odviezť do ZOO. Zvieratá z prírody neodnášať!“ upozorňuje P. Kaššák na záver.

Masaker na lúke: Obeťami kosačiek sa každoročne stáva čerstvo narodená zver

Vladimír Kampf

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás

Masaker na lúke: Obeťami kosačiek sa každoročne stáva čerstvo narodená zver

Vladimír Kampf

Súvisiace články

Pusté, smutné, vyľudnené: VYSOKÉ TATRY čakajú na turistov ako na spasenie

Jedinečné slovenské turistické atrakcie, ktoré (ne)majú páru. Aká budúcnosť ich čaká?

Máme najviac medveďov na rozlohu štátu na svete: Čoraz viac si trúfajú medzi ľudí aj na ľudí

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás