Jozef Kollár

Pamätná tabuľa s&nbsp;menami zastrelených rybárov je umiestnená na plote zvernice neďaleko riek Dyje a&nbsp;Kyjovky na južnej Morave, len pár kilometrov od slovensko-českej hranice. Vždy, keď tadiaľ prechádzam, zastavím sa pri nej a&nbsp;myslím na obludnosť bývalého komunistického režimu. Na tabuli sú zábery z&nbsp;vyšetrovacieho spisu, snímka Waltera Wawru aj titulka rakúskych novín Bild Telegraf z&nbsp;roku 1956. Reportér si v&nbsp;článku kladie otázky, kde mohli zmiznúť dvaja rybári, otcovia rodín, ktoré po nich márne pátrajú.

Pre dve rakúske rodiny sa po zmiznutí otcov začali ťažké časy.Benedikt mal dve deti a Wawra trojročného syna. Podľa portálu iDnes.cz im Rakúsko nepomohlo a ženy sa museli o deti postarať samy. „Stále som veril, že otec sa vráti domov. Takmer každý deň sme o otcovi hovorili,“ spomenul jeho syn Walter Wawra mladší a dodal: „Dlho sa hovorilo, že otca uniesli do Československa. Že je v nejakom koncentračnom tábore alebo vo fabrike v horách. A že sa možno po niekoľkých rokoch vráti domov.“ Rodinám zostala len nádej, ktorá postupne bledla. Wawra mladší ani v najhoršom sne nemohol tušiť, že jeho otec bol vtedy už dávno mŕtvy a pochovaný v cudzej krajine na prísne utajenom mieste.

Syn dlho veril, že otec sa vráti domov

Pri pohľade na tabuľu myslím na hrôzy spáchané v&nbsp;bývalej ČSSR. Ťažko skúšané rodiny sa až 35 rokov po dvojnásobnej vražde po&nbsp;novembri 1989 dozvedeli, ako zahynuli ich blízki. Takmer detektívnym pátraním sa podarilo zistiť, že sú pochovaní v&nbsp;spoločnom hrobe na cintoríne v&nbsp;Břeclavi. V&nbsp;blízkosti osudného miesta na sútoku riek združenie Pamět iniciovalo vznik pamätného kríža. O&nbsp;pár rokov neskôr prišiel obrovský šok: zistilo sa, že Walter Wawra nebol len obyčajný rybár, ale spolupracovník ŠtB. Zastrelili ho československí pohraničníci preto, aby sa zbavili nepohodlného agenta, a&nbsp;jeho kamarát Walter Benedikt bol len v&nbsp;nesprávnom čase na nesprávnom mieste?

ĎALŠIE FOTOGRAFIE K PRÍPADU, NAD KTORÝM SA DODNES VZNÁŠAJ/ NEZODPOVEDANÉ OTÁZKY, NÁJDETE V GALÉRII

Dňa 4. augusta 1956 po polnoci Walter a&nbsp;Karl v&nbsp;blízkosti sútoku riek Dyje a&nbsp;Kyjovky chytali ryby. Približne 60 metrov vo vnútrozemí ČSSR sa pokojná noc premenila na horor: dostali sa pod ostrú paľbu československých pohraničníkov. Odrazu boli ryby to posledné, na čo mysleli. Išlo im o&nbsp;holý život! Ako neskôr vypovedal službukonajúci čatár, hliadka Pohraničnej stráže (PS) začula na protiľahlom rakúskom brehu Dyje šramot a&nbsp;špliechanie vody. So spoluslúžiacim vojakom situáciu vyhodnotili tak, že niekto sa pokúša prekonať rieku. „Vo vzdialenosti asi 60 metrov od nášho bunkra na ľavom brehu Kyjovky som vo vzdialenosti desať až pätnásť metrov zbadal osobu, ktorá bola na našom území. Vyzval som ju: ‚Stoj, ruky hore!‘ Po výzve som zistil, že ide o&nbsp;dve osoby, ktoré skočili do vody,“ vypovedal čatár.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Podľa jeho slov na výzvu nereagovali, a&nbsp;tak zo samopalu vystrelil pre výstrahu dva náboje do vody. Utekajúcich však ani to nezastavilo. Bežali k&nbsp;pravému brehu Kyjovky. Čatár tvrdil, že znovu vystrelil krátku dávku zo samopalu do vody, aby ich prinútil zastaviť, no márne. „Proti týmto osobám som použil zbraň na vzdialenosť osem až desať metrov. Obaja sa ponorili pod vodu. Krátko nato sa vynoril len jeden a&nbsp;snažil sa preniknúť k&nbsp;pravému brehu. Zo vzdialenosti asi desať metrov som po ňom vystrelil ešte jednu krátku dávku. Ponoril sa pod vodu. Zistil som, že je ranený alebo mŕtvy.“

Keď sa obracal k&nbsp;druhému „narušiteľovi“ hranice, ktorého údajne dovtedy nevidel, ten sa ho údajne snažil oboplávať. Počul, ako ho službukonajúci vojak vyzval a&nbsp;následne po ňom vystrelil krátku dávku. Zasiahnutý sa nadvihol a&nbsp;ponoril pod vodu. Zaujímavé je, že strieľajúci vojak ani jedným slovom nevypovedal o&nbsp;čatárovej výstražnej streľbe. Tak vznikla námietka, že paľbu spustil bez výstražného výstrelu. Z&nbsp;výpovedí ostatných vojakov hliadky vyplýva, že čatár ani vojak sa nepokúsili zadržať Wawru a&nbsp;Benedikta iným spôsobom – bez použitia zbraní.

Obaja rybári zahynuli, a&nbsp;tak nie je možné určiť, či chceli chytať ryby na našom území alebo boli dezorientovaní. Z&nbsp;hlásenia štvrtej brigády Pohraničnej stráže vyplýva, že už štyri roky predtým, 8.&nbsp;mája 1952, bol Benedikt zadržaný na podobnom mieste pri chytaní rýb. V&nbsp;tom čase tvrdil, že nemal v&nbsp;úmysle prekročiť hranicu, čo pohraničná stráž považovala za hodnoverné. Pred tragédiou v&nbsp;roku 1956 musel byť obom známy priebeh hranice, ktorú údajne prekročili s&nbsp;úmyslom pytliačiť. Svoje urobila aj sťažená viditeľnosť. 

Benedikta zasiahli štyri projektily a&nbsp;bol na mieste mŕtvy. Wawru si našlo päť guliek, napriek tomu jeho zranenia neboli smrteľné. Hliadka mu neposkytla pomoc, a&nbsp;tak sa udusil pod vodou. Postup hliadky bol podľa hodnotenia správny do momentu, keď jeden z&nbsp;jej členov vytiahol mŕtveho Benedikta k&nbsp;brehu Kyjovky. „Hliadka však prejavila malú rozhodnosť v&nbsp;tom, že po druhom narušiteľovi Wawrovi nepátrala, nevytiahla ho na breh a&nbsp;neposkytla mu prvú pomoc. Tu bola nádej, že mohol byť zachránený, pretože ležal vo vode asi 20&nbsp;minút a&nbsp;skonal následkom udusenia.“ Na rozkaz veliteľa práporu mŕtvoly rybárov o&nbsp;piatej ráno previezli služobným vozidlom k&nbsp;rote PS.

O&nbsp;päť hodín neskôr starší referent výzvedného oddelenia brigády v&nbsp;jednom zo zastrelených mužov spoznal zahraničného agenta Waltera Wawru. Počas ďalšieho pátrania sa našiel v&nbsp;archíve bezpečnostných zložiek spis, z&nbsp;ktorého vyplynulo, že bol zahraničným spolupracovníkom výzvedného referátu oddelenia štvrtej znojemskej brigády PS. V&nbsp;spise figuruje ako „agent Albert“. Spoluprácou, za ktorú mu prisľúbili odmenu, sa zaviazal 15.&nbsp;marca 1956, teda necelých päť mesiacov pred smrťou. Podľa spisu mal získavať správy o&nbsp;výkone služby príslušníkov rakúskej Zollwache a&nbsp;Gendarmerie, ako aj podávať správy o&nbsp;ľuďoch, o&nbsp;ktorých bolo dôvodné podozrenie, že v&nbsp;skoršom období zabezpečovali nepriateľskú prepravu cudzej rozviedke

Zaujímavá je však aj Wawrova minulosť. V&nbsp;roku 1941 sa učil za zámočníka nemeckej armády vo Viedni. Do roku 1944 údajne slúžil pri mechanizovanom zbore SS. Nasadený bol podľa spisu v&nbsp;Břeclavi, kde strážil väzňov a&nbsp;sprostredkovával im listy a&nbsp;potraviny. V&nbsp;armáde údajne nebol politicky činný. V&nbsp;roku 1944 ho vraj zatkli a&nbsp;väznili v&nbsp;Buchenwalde. Po vojne sa vrátil k&nbsp;rodičom do Berhardsthalu. V&nbsp;roku 1945 vstúpil do Komunistickej strany Rakúska (KPÖ), aby získal zamestnanie v&nbsp;sovietskych naftárskych závodoch. Po podpísaní štátnej zmluvy s&nbsp;Rakúskom v&nbsp;roku 1955 z&nbsp;KPÖ vystúpil, aby si udržal zamestnanie. Sedem rokov po vojne sa oženil.

Príbuzní išli nezvestných členov rodín hľadať na druhý deň. Na rakúskom brehu Dyje však našli len ich bicykle a&nbsp;zopár ďalších vecí. Všemožne sa snažili dozvedieť, čo sa s&nbsp;nimi stalo, ale bolo to beznádejné. Rakúsky Červený kríž sa v&nbsp;roku 1960, teda štyri roky po tragédii, obrátil na Československý Červený kríž so žiadosťou o&nbsp;pátranie po Wawrowi a&nbsp;Benediktovi. Náčelník hlavnej správy Pohraničnej stráže ministerstva vnútra navrhol legislatívnemu oddeleniu ministerstva, aby nášmu Červenému krížu oznámilo, že ministerstvo vnútra o&nbsp;nich nevie. Pokyn „Trvalá platnosť!“ na utajovanie spisu, dopísaný rukou, bol dodržiavaný až do pádu komunistického režimu v&nbsp;novembri 1989. 

Príbuzní obetí sa o&nbsp;osude blízkych dozvedeli od Českej televízie, ktorá po Nežnej revolúcii o&nbsp;ich tragickom osude nakrúcala dokumentárny film. Pátraním sa podarilo zistiť, že Walter Wawra a&nbsp;Karl Benedikt boli 5.&nbsp;augusta 1956 o&nbsp;ôsmej večer po súhlase civilného prokurátora v&nbsp;Břeclavi a&nbsp;náčelníka krajskej správy ministerstva vnútra v&nbsp;Brne pochovaní na neznámom mieste. Tým neznámym miestom je cintorín v&nbsp;Břeclavi, hromadný hrob nemeckých vojakov.

V&nbsp;prípade zastreleného Wawru by sa dalo špekulovať o&nbsp;tom, že ho násilne umlčali. Ako agent ŠtB mohol vedieť niečo dôležité, a&nbsp;tak sa po vystúpení z&nbsp;rakúskej komunistickej strany stal pre bývalý režim nepohodlným. V&nbsp;jeho spise však podľa <a rel="noopener" href="http://portáluwww.ustrcr.cz">portáluwww.ustrcr.cz</a> nie sú informácie, ktoré by dokazovali, že československá strana ho chcela úmyselne odstrániť. Hliadka v&nbsp;čase zákroku nepoznala identitu mužov a&nbsp;uskutočnila ho tak ako proti inému „narušiteľovi“ hranice. „Obidve informácie, že bol spolupracovníkom ŠtB a&nbsp;že jeho smrť s&nbsp;touto činnosťou nesúvisela, považujem za relevantné,“ odpísal mi český historik, známy spisovateľ literatúry faktu,publicista a&nbsp;scenárista Luděk Navara (59).

Príbuzní sa o&nbsp;smrti svojich blízkych dozvedeli po neuveriteľných 35&nbsp;rokoch. Členovia občianskeho združenia Paměť postavili zavraždeným rybárom v&nbsp;roku 2009 na českej strane hranice pamätný kríž ako nevinným obetiam z&nbsp;čias železnej opony. Jedným z&nbsp;nich je Walter Wawra, ktorý podľa Lukáša Klučku z&nbsp;Múzea železnej opony vo Valticiach od roku 1949 úzko spolupracoval s&nbsp;československou tajnou službou. „Dokumenty, ktoré potvrdzujú, že domnelý hrdina bol agent provokatér, sú verejnosti dostupné v&nbsp;archíve bezpečnostných zložiek Českej republiky,“ povedal Lukáš Klučka pred rokmi pre Břeclavský deník. „Kríž sme postavili z&nbsp;dobrej vôle a&nbsp;z&nbsp;vlastných peňazí. O&nbsp;problematickej minulosti jednej z&nbsp;obetí sme sa dozvedeli až neskôr. Ocitli sme sa v&nbsp;trápnej situácii. Nevieme, čo s&nbsp;prípadom ďalej, pátrame po dokumentoch,“ priznal v&nbsp;roku 2012 pre médiá rozpaky člen občianskeho združenia Milan Vojta. O&nbsp;prípade písal aj <a rel="noopener" href="http://portálparlamentnilisty.cz">portálparlamentnilisty.cz</a>, ktorý Wawru dokonca označil za príslušníka Waffen-SS. Podľa Luďka Navaru bol kontroverzný kríž na svojom mieste ešte 30.&nbsp;júna 2023, teda jedenásť rokov po škandalóznom odhalení! Napriek všetkým okolnostiam je desaťročia utajovaná dvojnásobná vražda zvrhlou komunistickou mocou aj po 67&nbsp;rokoch varovaním a&nbsp;výstrahou do budúcnosti.

Z martýra agent ŠtB: Rakúšanov zastrelili počas rybačky, režim ich smrť tajil 35 rokov

Jozef Kollár

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás

Z martýra agent ŠtB: Rakúšanov zastrelili počas rybačky, režim ich smrť tajil 35 rokov

Jozef Kollár

Súvisiace články

Dejiny mydla: Aké používali ľudia pred tritisíc rokmi?

Bečvářov husársky kúsok: Slovenská profesionálna astronómia sa zrodila pri Skalnatom plese

Lekár pre telo i dušu: Liečebnej metóde Mikuláša Szontagha neverili, nazývali ju experiment

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás