Martin má prívlastky slovenský a národný. Sídlia tam Slovenské národné múzeum, Slovenská národná knižnica i Národný cintorín. Mestu však pomáhajú prosperovať cudzinci.

Na dekanáte Jesseniovej lekárskej fakulty UK v Martine je ticho, ospanlivo pôsobí aj samotný Martin. Do univerzitných priestorov a do ulíc vnesú ruch až koncom septembra študenti medicíny. Slovenskí a tiež zahraniční.

„V anglickom programe u nás na fakulte prevažujú študenti zo severských krajín. Na prvom mieste je Nórske kráľovstvo. Nórskych študentov máme v jednotlivých ročníkoch asi 500,“ hovorí dekan Jesseniovej lekárskej fakulty UK profesor Ján Danko.

Zaujímavým fenoménom podľa neho sú študenti z Islandu, ktorí v posledných rokoch tiež prejavujú záujem o štúdium medicíny v stredoslovenskom meste.

„Momentálne ich je okolo 150. Vyzerá to tak, že celý zdravotný systém Islandu, kde žije okolo 350 000 ľudí, budú v budúcnosti zabezpečovať lekári, ktorí vyštudovali na Slovensku,“ konštatuje vysokoškolský hodnostár.

Tvrdí, že pre Jesseniovu lekársku fakultu je to záväzok, aby dlhodobo poskytovala medikom to najlepšie vzdelanie.

„Musíme si dať záležať, aby sme vychovávali skutočnú špičku. S nórskymi študentmi máme tie najlepšie skúsenosti. Momentálne už nemusia ísť ani na špecializačné praxe po absolvovaní štúdia, ale idú priamo do ambulancií a zdravotníckych zariadení v Nórsku. Podstatné je, že sa uplatnia a robia nám skvelé meno vo svete.

Chodia k nám predstavitelia nórskej vlády i parlamentu, povesť martinských študentov je naozaj veľmi dobrá. Náš anglický program je dominantou slovensko-nórskych obchodných vzťahov.

Jesseniova lekárska fakulta robí najväčší objem nášho vzájomného obchodu. A Martinu to naozaj pomáha. Fungujú tu prenájmy bytov, reštaurácie, taxislužby, sú tu vyššie tržby v obchodoch. Každý nórsky študent tu mesačne nechá 1 500 až 2 000 eur.“

Jesseniova lekárska 
fakulta UK má 
v zahraničí
 výborné meno.
Zdroj: Peter Korček

Elitná škola

Nórska tradícia sa na lekárskej fakulte v Martine začala po roku 2000. Prečo si severania vybrali zo všetkých európskych lekárskych krajín práve Martin?

„To je dobrá otázka,“ usmieva sa profesor Danko. „Martin je z pohľadu študentského života pokojné malé mesto. Nie sú tu veľké zábavné centrá, bary, drogy. To, samozrejme, vyhovuje rodinám študentov. Tiež je tu krásna príroda. Nóri radi lyžujú a sú tu lyžiarske trate, cyklotrasy, krásne prostredie.“

To je však podľa profesora Danka len jedna z výhod. „Najdôležitejšie pre nich asi je, že sme naozaj elitná fakulta. Musím povedať, že sme špičkovo technologicky a personálne vybavení.

Návštevníci zo zahraničia nechcú veriť, že slovenská vysoká škola je na takejto úrovni. Problémom môže zatiaľ byť zastaraná nemocnica, aj to sa však momentálne rieši. V Martine by malo vyrásť špičkové pracovisko, nemocnica budúcnosti a stavať by sa mala začať už onedlho.

Bude tu celý kampus, tak ako to je vo všetkých kvalitných medicínskych centrách sveta. Myslím, že takéto zdravotnícke zariadenie dostane Martin opäť na vyššiu úroveň a na novú pozíciu medzi mestami,“ tvrdí dekan.

Škola dnes prijíma do prvého ročníka 125 až 130 slovenských študentov, rovnaký počet anglicky hovoriacich. Slovenský a anglický program sú paralelné, študenti sa učia oddelene.

„Anglický program nie je na úkor slovenského. Máme kapacity na prijatie oveľa väčšieho množstva študentov, vyberáme si však kvalitných stredoškolákov a nechceme posúvať hranicu ich vedomostnej úrovne nižšie,“ zdôrazňuje Ján Danko.

On sám nie je rodený Martinčan, no v meste žije od študentských čias.

„Som rodák od prameňa Ipľa, z Málinca. Ako chlapec som sa díval na Poľanu, preto mi tunajšie prostredie vyhovuje. Dlhé roky som pôsobil ako hosťujúci profesor na univerzite vo švajčiarskom Zürichu. Mal som tam kráľovské podmienky, ťahalo ma to však sem.

U nás na škole je rodinné prostredie, máme zverejnené priemerné platy vysokoškolských pedagógov a musím povedať, že sú najvyššie na Slovensku. Do prvého ročníka dennej formy štúdia sme prijali 50 doktorandov. Polovica z nich sú absolventi našej fakulty, zostávajú tu,“ rozpráva dekan.

Mesto Martin považuje za svoj domov. „Je to krásne mesto. Maličké, na môj vkus trochu zakríknuté. Martin sa však nemá prečo hrbiť pred svetom. Má silnú historickú tradíciu, žili tu múdri a vzdelaní ľudia, ktorým veril aj svet. A je na dnešných Martinčanoch, aby si toto postavenie udržali.“

Dekan lekárskej fakulty Ján Danko 
pracoval v Zürichu.
Zdroj: Peter Korček

Taxíky bez emisií

Na začiatok školského roku čaká aj majiteľ novej martinskej taxislužby Zero Emission Taxi Andrej Koleja. Zahraniční študenti sú totiž aj jeho hlavnými zákazníkmi. Služba funguje zatiaľ len dva týždne, jej majiteľ však verí, že bude mať u Nórov úspech.

„Rozhodnutie sa rodilo dlhšie. So spolumajiteľom prevádzkujeme v Martine taxislužbu už od roku 2003. Používali sme dieselové autá, jazda nimi v meste na krátke vzdialenosti je však drahá a veľmi zaťažuje životné prostredie.

Uvažovali sme preto o lacnejšej a tiež ekologickejšej možnosti. Keď som si prerátal, koľko emisií sme za 15 rokov vypustili do vzduchu, tie čísla boli absolútne tragické. Boli to stovky a stovky ton,“ hovorí Andrej, ktorý sa rozhodol vymeniť všetky autá jazdiace v meste za elektrické.

Martinská Zero Emission Taxi je iba druhá svojho druhu na Slovensku.

„Som rodák z Martina a tento rok som prvýkrát zažil smogové výstrahy v meste. Trh je zatiaľ neobsadený, boli sme na skusy v bratislavskej e-Taxi, ktorá takto funguje. Malo to svoje muchy, dali sme sa však dokopy s predajcom týchto vozidiel a tľapli sme si, hoci v okolí je iba jedna rýchlonabíjačka a druhá sa pripravuje.

Urobili sme predajcovi jednu z prvých objednávok na Slovensku, kúpili sme štyri eletromobily a učíme sa za pochodu. Dal som verejný prísľub, že do mesta nekúpime už ani jedno dieselové vozidlo. Je nám jasné, že ani elektromobil nie je úplne bez emisií, elektrika sa tiež musí niekde vyrobiť. Lokálne to však životnému prostrediu pomôže,“ konštatuje majiteľ.

Tvrdí, že začali pre taxislužbu v najhoršom období, štartovali 20. júla.

„V júli a auguste volajú všetci Martin mestom duchov. Turistov je málo a miestni chodia na bicykloch či pešo. Konkurencia je veľká vďaka lekárskej fakulte. Mesto, kde nie je vysoká škola, nežije.

Sú tu stovky študentov, ktorí netušia, ako funguje verejná doprava. Isť taxíkom je pre nich lacné, bezpečné a pohodlné. Spoliehame sa, že keď sa vrátia po prázdninách do školy, elektromobily ich oslovia. V ich krajine sú bežné a Nóri majú vzťah k ekológii.

Tí, ktorí sa už vrátili z Nórska, boli nadšení a hovorili, že konečne je to aj tu. Musel som im vysvetliť, že na Slovensku takáto taxislužba naozaj nie je bežná vec. Na krátke vzdialenosti je však elektromobil pre taxík vyslovene vhodný,“ hovorí Andrej Koleja.

Na dlhé vzdialenosti zatiaľ nevedia elektromobily použiť. Nóri sa totiž vozia taxíkom aj do Krakova, odkiaľ lietajú domov.

„Majú obrovskú batožinu, takže tam potrebujem veľké, silné a úsporné autá s dobrým dojazdom. Elektromobil by trasu Martin – Krakov zvládol, je to 200 kilometrov. Lenže bez klímy a bez kufrov a v Krakove nie je nabíjačka. Mám však informácie, že od roku 2020 by už mali prísť na trh elektromobily, ktoré by prichádzali do úvahy aj na dlhé cesty.

Ľudia si často myslia, že tí, ktorí by mali niečo urobiť so životným prostredím, sú nejakí imaginárni ,oni‘. Nie, sme to my, ak tu chceme žiť. Nikto to za nás neurobí,“ uzatvára Andrej.

Všade blízko

Dlhoročnými obyvateľmi Martina sú aj člen skupiny Team Dušan Antalík a jeho manželka Katka.

„Nežil som tu odmalička. Moji rodičia boli učitelia a učili neďaleko, vo Valči. Bývali sme tam v budove školy, otec učil fyziku a dielne. Často do Valče chodíme aj s dcérkou, lebo je tam krásne prostredie,“ hovorí nám hudobník vo svojom útulnom dome v martinskom Podháji, kde má zároveň nahrávacie štúdio.

Martin si vybral pre život podľa jeho slov preto, lebo je to pokojné miesto s dobrou polohou.

„Mám rád veľkomestá, som mestský človek. Veľkomestský ruch mi však prekáža. Nedávno sme si odtiaľto urobili turné po okolitých hradoch, absolvovali sme ich asi päť a dnes ideme na Budatín. Oboch s Katkou nás história veľmi zaujíma a tu v Martine aj v okolí je veľa zaujímavostí,“ obracia sa na manželku.

Z Martina je podľa Dušana „všade blízko“. „Kúsok odtiaľto je Ostrava, Žilina je neďaleko. Do Bratislavy cesta trvá asi hodinu a trištvrte, rovnako ako do Košíc. Kedysi to vyzeralo, že sa budeme musieť pre kariéru odsťahovať do Bratislavy.

Potom sme však rozbehli kariéru v Česku. Uvažoval som aj, že budeme bývať v Brne. Produkoval som tam niekoľko kapiel, trávil som tam v minulosti celé letá. Do úvahy prichádzala aj Praha, nakoniec sa nám však zdalo sťahovanie zbytočné.

Členovia Teamu sú roztrúsení po celom Slovensku, Palo Habera je v Prahe, či dokonca v Amerike, Juraj Tatár žije v Bábe pri Nitre a my s basgitaristom Ivanom Válkom sme zostali v Martine,“ sumarizuje Dušan Antalík.

Hory a doliny

Príjemné sú pre neho, ako hovorí, aj „martinské hory-doliny“.

„Ak prejdeme cez dediny, skončíme v krásnych Turčianskych Tepliciach. A keď idem na Oravu, iba pozerám, aké vystavané a vynovené sú slovenské obce. Aj Tatry zo slovenskej strany sú úžasné. Pre nás je to 50 minút cesty. Len keby dokončili tú nešťastnú diaľnicu,“ konštatuje hudobník.

„To je najväčšie mínus tunajšieho bývania. Z Martina do Žiliny sa pomaly nedá dostať, na ceste sú hodinové zápchy. Do Ružomberka vás zastaví 5 semaforov. Z jednej strany stoja autá skoro do Mikuláša, z druhej až po Kraľovany. Chodia tadiaľ bulharské, maďarské a poľské kamióny. Ešte šťastie, že Martin je trochu mimo,“ hovorí Dušan Antalík.

Dušan Antalík zo skupiny Team s manželkou Katkou si Martin vybrali pre život.
Zdroj: Peter Korček

V centre Martina majú s manželkou pár obľúbených miest.

„Máme radi podnik U kocúra. Prvý humoristický časopis Kocúr bol vydávaný v tej budove. Obľúbili sme si martinské divadlo, klubové koncerty v Slovenskom národnom múzeu. Za povšimnutie stojí aj Múzeum Andreja Kmeťa pri hlavnej pošte.

V Martine bolo vždy 5 kín a moja generácia spomína na amfiteáter. Chodíme aj do Poľska na koncerty fusion music, Poľsko je džezové,“ dodáva Dušan, ktorý nedávno vydal sólový album Fikcia a pripravuje sa na budúcoročné turné Teamu na 17 štadiónoch.

Oboch láka aj okolitá príroda. „Je to odtiaľto doslova na tri kroky. Každým smerom sa niekam dostanete. Necpalská dolina, za kopcom sú Terchová a Chleb. V Múzeu slovenskej dediny sa robia svadby,“ hovorí Katka.

Antalíkovci sa spoznali pri práci v martinskom rádiu Rebeca. Hoci je medzi nimi 21-ročný rozdiel, dobre si rozumejú. Dcérka Antalíkovcov Katka (4) chodí do súkromnej škôlky Ďatelinka, aj v budúcnosti sa podľa rodičov bude mať možnosť v Martine kvalitne vzdelávať.

„Je tu viacero dobrých škôlok i škôl, výborné gymnázium. V Martine sa žije dobre a inde by sme si to už asi predstaviť nevedeli,“ skonštatujú spoločne.

Slovenské národné múzeum ročne
 navštívia tisíce ľudí.
Zdroj: Peter Korček

Obnovujú záhradu

Málokto vie, že Martin bol už za socializmu centrom vegetariánov, jogínov a esperantistov. Aj dnes sa tam cvičí joga a onedlho otvárajú vegetariánsku reštauráciu Plantáž.

V Martine funguje niekoľko občianskych združení, v ktorých pracujú mladí ľudia. Tí sa snažia upozorniť na prírodné bohatstvo, ktoré Martin má a ktoré by mohlo prinášať ľuďom úžitok.

Občianske združenie Premena v Turci sa snaží zachrániť chátrajúcu botanickú záhradu pri Slovenskom národnom múzeu. Už tretí rok organizujú akciu Hybaj hrabať, aby s dobrovoľníkmi očistili záhradu od náletových drevín a buriny a pomohli zlepšiť jej stav.

Od zatvorenia tohto botanického skvostu uplynulo už vyše 40 rokov.

„Keď sme s obnovou začali, mnohí miestni vôbec nevedeli, že tu nejaká botanická záhrada je,“ povedal nám Juraj Marček, ktorý na jej záchranu zorganizoval verejnú zbierku.

Záhrada sa kedysi rozprestierala na ploche 1,5 hektára a mala tvar zrkadla. Časy najväčšej slávy zažila v 40. rokoch. V roku 1948 mala záhrada už okolo 600 druhov, medzi nimi horce z vysokých vrchov, kosodrevinu či limbu.

Martinskú botanickú záhradu projektoval bez honoráru významný český architekt Josef Vaněk. Bol to významný podnikateľ, ktorý v Chrudime založil najväčšie súkromné veľkokapacitné záhradníctvo vo vtedajšom Československu.

Len dva roky po dokončení sa botanická záhrada dostala do prestížnej medzinárodnej inštitúcie Index Herbariorum, ktorá združuje všetky botanické záhrady sveta a súčasťou tohto zoznamu je dodnes.

Veľkou vzácnosťou rastúcou v záhrade sú dnes prísne chránené a ohrozené druhy slovenských orchideí vstavač bledý a bradáčik vajcovitý. Z drevín sú to najmä platan východný, lipa obyčajná, vzácna borovica Jeffreyova, ale aj borievka virgínska, jedľovec kanadský, smrek pichľavý, duglaska tisolistá alebo katalpa bignóniovitá. Záhradu zdobí aj dulovec japonský.

V  roku 1963 bola vyhlásená za kultúrnu pamiatku, neskôr však schátrala, vyschli aj tamojšie jazierka a v 80. rokoch bola uzavretá pre verejnosť. Dnes sa vedenie múzea snaží o obnovenie vodných prvkov záhrady, jazierok a mokradí.

Martinčania majú aj vďaka činnosti občianskeho združenia voľný vstup do záhrady v čase otvorenia múzea. Konajú sa tam lekcie jogy, koncerty a kultúrne akcie.

Tisícročná voda

Martin je zásobovaný vodou z Necpalského prameňa, ktorá je veľmi kvalitná a chutná.

Na území Turčianskej kotliny sa v dávnych časoch nachádzalo jazero, respektíve more. Svedčia o tom tamojšie bohaté vápencové ložiská s množstvom fosílií.

Jednou z dolín Veľkej Fatry, ktorá ústi do Turčianskej kotliny, je Necpalská dolina, ktorá je vyše 12 kilometrov dlhá a končí strmými žľabmi pod hlavným hrebeňom v priestoroch Ploskej a Kýšok.

Jesseniova lekárska 
fakulta UK má 
v zahraničí
 výborné meno.
Zdroj: Peter Korček

Leží približne severným smerom od známeho veľkofatranského dua – Blatnickej a Gaderskej doliny. Z druhej strany spoločným hrebeňom hraničí s Belianskou dolinou. Celou dolinou preteká Necpalský potok.

V 50. rokoch minulého storočia si miestni obyvatelia všimli, že povyše ich dediny potok na niektorých miestach nezamŕza ani v najtuhších zimách. To znamenalo, že je tam výver prameňa.

Dnes sa už vie, že Necpalský prameň patrí medzi najvýdatnejšie vodné zdroje v strednej Európe a táto oblasť patrí medzi najvýznamnejšie hydrogeologické oblasti.

Vďaka výnimočným prírodným podmienkam tam vzniklo niečo ako krasová jaskynná voda, preto sa jej hovorí aj tisícročná voda. Trvá totiž mnoho rokov, kým sa povrchová voda prefiltruje cez všetky horniny a naberá z nich minerály.

Bohatstvo z vodovodu

Výdatnosť prameňa sa pohybuje od 400 po 1 300 litrov za sekundu. V priemere je to 600 – 650 l za sekundu. Voda je stredne mineralizovaná, slabo alkalická a stredne tvrdá.

Amoniak a dusitany vykazujú nulové hodnoty, obsah chloridov a dusičnanov je nízky a pomerne stály, takže voda vyhovuje aj dojčatám – voda je priamo vhodná svojím zložením pre dojčenskú stravu, nie je potrebné ju už upravovať. Voda je, samozrejme, upravená podľa hygienických noriem, na chuti a kvalite jej to však neuberá.

Občianske združenie Metro sa rozhodlo tento fakt využiť pre dobré účely. Vytvorilo projekt Necpalský prameň. Firmám, inštitúciám i jednotlivcom ponúka kvalitné litrové sklenené fľaše so značkou kvapky vody, ktoré podporujú pitný režim. Tí, ktorí si fľaše kúpia, ich môžu naplniť čistou kvalitnou vodou z vodovodu.

„Prezentujú tak myšlienku, že si vážime našu mimoriadne dobrú vodu z Turca. Voda v našich fľašiach sa používa ako občerstvenie na konferenciách, v reštaurácii alebo na rôznych spoločenských podujatiach.

Od roku 2016 sa nám podarilo umiestniť v regióne Turiec 60 fliaš. Zisk z nich pomáha financovať rôzne neziskové a verejnoprospešné aktivity v Turci, ktoré naše Občianske združenie Metro realizuje,“ hovorí člen združenia Matej Bórik.

Takéto bohatstvo tečúce priamo z vodovodu na Slovensku nemá žiadna iná oblasť, aj preto Martinčania o svojej vode z kohútika hovoria, že pijú „necpalianku“.

Botanická záhrada je otvorená pre verejnosť.
Zdroj: Peter Korček

Anketa

Jakub Gorcovský (22)

Som rodák z Martina. Páči sa mi tu kultúra a príroda, na ktoré môžeme byť hrdí. Slovenské národné múzeum, Martinské hole, Magura. Doprava by mohla byť lepšia a flexibilnejšia. Cez víkend čakajú ľudia z okolitých dedín aj hodinu na autobus.

Michal Valent (37)

Martin je skvelé mesto na život pre rodiny s deťmi. Sú tu hory, veľa pracovných príležitostí aj príležitostí na zábavu a šport. Žil som v Dánsku, vrátil som sa však a nešiel by som už nikam inam.

Tomáš Pinek (23)

Behávam do kopca a na tento šport sú tu ideálne podmienky. Chodím na Martinské hole, päťkrát do týždňa trénujem, pripravujem sa na preteky. Hoci priamo v Martine nežijem, páči sa mi v tomto regióne.

Diskusia