Eurostat už niekoľko rokov po sebe neúnavne označuje severozápadný región Bulharska za oblasť Európskej únie s najnižšou životnou úrovňou.

Eurostat sám seba predstavuje ako štatistický úrad Európskej únie zodpovedný za uverejňovanie vysokokvalitných celoeurópskych štatistík a ukazovateľov, ktoré umožňujú porovnávať krajiny a regióny.

Napríklad v roku 2018 bol na severozápade Bulharska regionálny hrubý domáci produkt na obyvateľa vyjadrený v štandardoch kúpnej sily len 31 % priemeru Európskej únie. Na porovnanie, v progresívne sa rozvíjajúcom západnom Londýne sa vyšplhal až na o 626 %, Luxembursko dosiahlo 253 %, južné Írsko 220 %, Hamburg v Nemecku 202 %, bruselský región v Belgicku 196 %, východné a stredné Írsko 189 % a región Prahy v Českej republike 187 %.

Nad priemerom EÚ sa drží aj Slovensko. Aj keď sa to mnohým nezdá, sme v hornej polovici a sú krajiny, ktoré nám majú čo závidieť. Štatistický úrad Európskej únie konštatuje, že až päť z najhorších siedmich regiónov Únie s najnižšou životnou úrovňou je v Bulharsku.

Poslednú dvadsiatku na chvoste životnej úrovne uzatvárajú okrem týchto oblastí Bulharska aj po štyri z Grécka a Maďarska, tri z Poľska a dva z Francúzska a z Rumunska. V týchto 20 najchudobnejších európskych regiónoch žije 22,9 milióna obyvateľov.

Občas je zábavné všimnúť si značku s upozornením, že takmer všetky cesty sú spoplatnené bez ohľadu na stav a kvalitu.
Občas je zábavné všimnúť si značku s upozornením, že takmer všetky cesty sú spoplatnené bez ohľadu na stav a kvalitu.
Zdroj: Vladimír Kampf

Nie sú ľudia

Na severozápade Bulharska v súčasnosti existuje len málo obchodných a ekonomických príležitostí na vytvorenie príjmu a vyhrabanie z najhoršieho. Marin z mestečka Lom papalášov, ktorí viedli Bulharsko od socializmu ku komunizmu, vôbec nevelebí, skôr naopak, ale uvedomuje si, že ich súčasná bieda prišla so zmenou režimu.

„Po roku 1989 bolo mnoho veľkých tovární a podnikov buď priamo zatvorených, alebo kúpených za lacný peniaz, vytunelovaných a potom zatvorených. Neprešlo ani 10 rokov a bolo takmer po všetkom. Továrne a výrobné závody bývali pre tunajších obyvateľov jedinými zdrojmi príjmu. Veľa ľudí sa odtiaľto presťahovalo najmä do Sofie a ďalších väčších miest v južnom Bulharsku alebo pozdĺž mora. Istý čas sa tu naozaj nedalo prežiť. Dali sme si ukradnúť všetko. Možno aj nádej,“ konštatuje smutne.

Nájsť si prácu v severozápadnom Bulharsku bolo čoraz ťažšie. Len veľmi málo schopných ľudí, ktorí odišli a uplatnili sa, by sa sem vrátilo. Pre nedostatok dobrých životných podmienok podľa Marina región prišiel o ľudí, ktorí by ho dokázali rozvíjať.

Samozrejme, v kraji, kde nie je funkčná infraštruktúra, toho ani veľa byť nemôže. Cesty sú tu mizerné aj napriek tomu, že v Bulharsku sa platí takmer za všetky cestné ťahy, aj za tie, ktoré si to vôbec nezaslúžia a vodič na nich riskuje, že sa mu auto na jamách a dierach rozsype. Poškodené asfaltky hravo prekonajú v deravosti aj tie naše.

„Dúfam, že sa to raz zmení a bude sa tu žiť lepšie. Sem sa nikdy ľudia vo veľkom nehrnuli. Pôda poľnohospodárstvu nepriala. V súčasnosti nie je lukratívne rozbiehať tu biznis alebo otvárať továreň. Je ťažké doručiť sem suroviny a potom odtiaľto vyvážať produkciu.“

Vydesená predavačka

Z webovej stránky Eurosatu: „Sociálne dávky vychádzajú zo zaručeného minimálneho príjmu a diferencovaného minimálneho príjmu. Minimálny príjem sa považuje za dostatočný na uspokojenie základných potrieb, to znamená udržanie sa nad hranicou chudoby. V roku 2019 je garantované životné minimum v Bulharsku 75 bulharských levov mesačne.“

Táto suma prevyšuje 38 eur len o pár desiatok centov. Na porovnanie, životné minimum u nás je 210,20 eura. Cielené alebo mesačné sociálne dávky v Bulharsku vyplácajú ľuďom, ktorých príjem je nižší alebo rovnaký ako minimum. Aj toto je Európska únia.

Štatistiky a čísla vyzerajú hrozivo. Pohľad na svet severozápadu Bulharska však nie je až taký šedivý a bezútešný. Ľudia v ňom musia žiť. Naučili sa. Sú tu aj veci, ktoré stoja naozaj za to.

Bulharskej kuchyni sa len tak hociktorá nevyrovná. Je chutná a hlavne pestrá. Je v nej kopa zeleniny a mäsa a k tomu pochúťky, ako napríklad škembe čorba – držková polievka nakyslo. Aspoň niečo stojí za to aj na severozápade, keď sa to ostatné rozpadáva.

Kozloduj ponúka aspoň nejakú prácu a uplatnenie. Stojí tu jadrová elektráreň, ktorá bola dlho postrachom EÚ.
Kozloduj ponúka aspoň nejakú prácu a uplatnenie. Stojí tu jadrová elektráreň, ktorá bola dlho postrachom EÚ.
Zdroj: Vladimír Kampf

Vidinské bufety ponúkajú po 17.00 hodine polovičnú zľavu. Aj bez zľavy sa tu dá na naše pomery najesť lacno za pár eur. No to málo je pre niektorých miestnych predsa len veľa a z mesačného príjmu si ani bufety nemôžu dovoliť. Práve Vidinská oblasť, ktorá hraničí so Srbskom a Rumunskom, je spolu so susednou Montanskou oblasťou „topka“ chudoby Európskej únie.

Žena za pultom môjho obľúbeného vidinského bufetu zostala zhrozená, keď zistila, že im prestal fungovať terminál na karty. Upokojoval som ju, že zájdem do bankomatu a peniaze jej prinesiem. Napriek tomu mala strach, že utečiem bez platenia a môj obed bude musieť zaplatiť ona.

Pre ňu by to bolo veľa. Región „bolí“ odchod mladých ľudí v produktívnom veku. Žiaľ, zostávajú v ňom len starší alebo nevzdelaní obyvatelia, čo je ďalšia „podpásovka“ priaznivému výhľadu. Veď aj keby sa nejaký šialenec našiel a otvoril by tu fabriku, kto by v nej pracoval?

Kto mohol, dávno ušiel rovno do Sofie alebo o kúsok bližšie do Plovdivu, či ďaleko za hranice, tam, kde sa oplatí zarábať. Kto tu zostane, je doslova odsúdený na státie v radoch na sociálne dávky.

O bulharskom hospodárstve

Najdôležitejšími odvetviami v roku 2018 boli:

Priemysel, veľkoobchod a maloobchod, doprava, ubytovanie, stravovacie služby a verejná správa, obrana, vzdelávanie, ľudské zdravie a sociálna práca.

Šesťdesiatdeväť percent bulharského vývozu putuje do krajín EÚ (Nemecko 15 %, Taliansko 9 % a susedné Rumunsko 9 %).

Mimo Únie smeruje najviac vývozu do Turecka, iba 8 %, a 3 % do Číny.

Znovuzrodenie opilcov

Je zvláštne nájsť v kraji, kde sa nedarí, dve rovnaké prevádzky vedľa seba. V Arčari sú takto otvorené dve kaderníctva. V jednom z nich strihá, holí, češe Krasa Miladinovna. Zákazníkov víta so širokým úsmevom. Za tie roky ich všetkých pozná osobne a zoznamuje sa s ich deťmi. Odísť nikdy nechcela. Je to jej rodný kraj.

„Kto sa dokáže prispôsobiť, prežije,“ hovorí odhodlaná žena, ktorá strihá doslova za pár centov. O takých sumách sa nám na Slovensku môže len snívať. Kúsok ďalej v dedinke Dolni Cibar žijú väčšinou Rómovia.

Prvý raz sme tu boli pred 15 rokmi. V tom čase boli na tom tunajší obyvatelia ozaj mizerne. Napriek tomu si zachovali kus srdečnosti a pohostinnosti. Na stôl nám priniesli salámu a chlieb z obchodu a k tomu nejakú presladenú žltú limonádu. Na spanie som dostal tú najlepšiu posteľ. Bolo ťažké odmietnuť ich pohostinnosť, aj keď sme nemali v pláne zostať. Sedeli sme dlho do večera. Vypytovali sa, ako sa žije na Slovensku a v západnej Európe. Pýtali sa, či by ich tam niekto nepotreboval...

Niektorí podnikatelia sa nevzdávajú a ponúkajú služby za každých okolností.
Niektorí podnikatelia sa nevzdávajú a ponúkajú služby za každých okolností.
Zdroj: Vladimír Kampf

Keď sme prechádzali okolo Cibaru pred piatimi rokmi, opäť sme sa zastavili. Dedina bola prázdna. Nikde ani živej duše, len kde-tu sedeli na priedomí stareny a starci. Domčeky opustené, žiadne deti. Aj koní a kráv tu vtedy bolo len zopár. Nad krajinou sa týčil minaret, ktorý už pred tými 15 rokmi bol ruinou v burine.

Toto leto akoby bolo zrazu všetko inak. Akoby svitlo na lepšie časy aj v najmizernejšom z mizerných regiónov Európskej únie. Po uliciach opäť behali deti, domčeky mali vymenené okná za plastové, zopár vynovených fasád... Bolo príjemné pozorovať, ako sa do Pánom Bohom zabudnutého kraja vracia život a je tu opäť živo.

„Neboj sa, už vieme, kam máme ísť zarobiť si peniaze, aby sme mohli žiť tu doma, kde sa nám páči, kde môžeme byť sami sebou, aj keď tu nemáme také parádne ulice,“ ubezpečoval ma jeden z dvojice popíjajúcej kávu pred malou „obchodokrčmou“. Opäť som si musel dať s nimi na ich účet. „Daj si aj salámu a kus chleba, kúpime ti,“ núkali ma.

Ani núdza a ani zarobené peniaze ich nepripravili o pohostinnosť. Ktovie, čo urobí ich návrat so štatistikami Eurostatu. Bude tu z ich pohľadu lepšie? Pozitívne bolo aj stretnutie s niekoľkými opilcami. V časoch, keď ani oni nepili, lebo nemali ani na tie najlacnejšie fľaše, tu bolo naozaj ťažko.

Volocopter by mohol slúžiť ako taxík budúcnosti.

V Singapure predstavili taxík budúcnosti: Poradí si so vzdialenosťou aj zápchami

Populárne články
Volocopter by mohol slúžiť ako taxík budúcnosti.

V Singapure predstavili taxík budúcnosti: Poradí si so vzdialenosťou aj zápchami

Polákovci síce ako manželia prežili spolu iba rok, no ľúbili sa a schádzali dlhých 35 rokov.

Vdova po Karolovi Polákovi: Na sklonku života oľutoval, že ma neposlúchol

Samovyšetrenie prsníkov si pravidelne robí len desať percent žien.

Prípadov rakoviny prsníka stále rastie: 300 žien zomiera zbytočne

Natalie Portman

Natalie Portman v odvážnom outfite: Aj pred štyridsiatkou má stále čo ukázať!

Aj zemiakové brigády patrili k socializmu.

Život za socializmu: Spomínate si ešte na rady na banány a toaletný papier?

Vedeli ste

Vedia aj slony skákať?

Zobraziť viac
Diskusia