Už po štvrtý raz sa najlepšie hodnotenou strednou odbornou školou na Slovensku stala Stredná priemyselná škola elektrotechnická v Prešove. Dobrý dôvod pozrieť sa, čo sa za týmto úspechom skrýva.
Prvenstvo škole prisúdil Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy INEKO. Z vrchola rebríčka najlepších stredných odborných škôl, kde suverénne tróni dokonca v unikátnom hetriku tri roky po sebe, ju nezosadila ani pandémia, ktorá priniesla aj do jej tried a odborných učební obmedzené, dištančné vyučovanie. V čase našej návštevy v škole prebiehalo prezenčné vyučovanie z 24 tried len v desiatich. „Pri hodnotení kvality stredných odborných škôl sme brali do úvahy veľa ukazovateľov. Najvyššiu váhu má regionálna uplatniteľnosť študentov, teda pomer nezamestnanosti absolventov školy k priemernej nezamestnanosti v okrese, kde škola sídli,“ vysvetľuje kritériá hodnotenia analytik INEKO Matej Tunega.
Začali so slaboprúdom
Dnes až akosi ťažko uveriť, že na začiatku sedemdesiatročnej úspešnej histórie tejto prešovskej priemyslovky bola jedna jediná trieda s 27 študentmi a so siedmimi učiteľmi, ktorých viedol riaditeľ Samuel Borovička. Prvých študentov vzdelávali v odbore slaboprúd, o rok neskôr boli na vyššej priemyselnej škole elektrotechnickej otvorené už tri triedy prvého ročníka denného a jedna trieda večerného štúdia pre pracujúcich. V triedach bolo 120 študentov, učiteľov, ktorí ich vzdelávali v odbore stavba elektrických strojov a prístrojov bolo stále iba sedem.
O absolventov prešovskej elektrotechnickej priemyslovky bol v priemyselných podnikoch permanentne veľký záujem. Dobré uplatnenie našli najmä v Závodoch priemyselnej automatizácie Dukla v Prešove – takzvanom Křižíku, vo Východoslovenských železiarňach v Košiciach, v podniku SEZ Krompachy, v Závodoch ťažkého strojárstva v Košiciach či vo Výskumnom ústave kovopriemyslu v Prešove pri vývoji prvých robotov. V slaboprúdovej elektrotechnike boli nosnými odbormi automatizačná a oznamovacia technika, v silnoprúdovej technike to bola elektroenergetika, elektrické stroje a pohony a výkonová elektronika. Medzi študentmi stredných škôl na východnom Slovensku sa vravievalo, že prešovská SPŠE je najťažšia škola v celom kraji. A podaktorí ešte pritvrdili, vraj je najťažšia na Slovensku. Povedzme si pravdu – pre koho ako.
IVETA MARCINČINOVÁ vedie školu od roku 2019.
Zdroj: Peter Ličák
Štyri piliere úspechu
„Rozhodujúcim kritériom, ktoré našu školu opäť dostalo na vrcholrebríčka najlepších stredných škôl, je uplatnenie našich absolventov v praxi. Inými slovami, najviac zavážilo, že absolventi našej školy sú nezamestnaní len vo výnimočných prípadoch. Myslím si, že dnes, tak ako aj v minulých dvoch-troch rokoch by ste na úradoch práce ich mená v zoznamoch nezamestnaných hľadali márne. Tri štvrtiny našich maturantov pokračujú v ďalšom štúdiu na vysokých školách technického zamerania, ostatní nemajú absolútne žiadny problém nájsť si dobre platené zamestnanie. Žiadnou výnimkou nie sú študenti štvrtého ročníka, ktorým už firmy ponúkajú prácu,“ hovorí riaditeľka úspešnej priemyslovky Ing. Iveta Marcinčinová (61).
Je to už trinásť rokov, čo sa prvýkrát postavila ako stredoškolská profesorka pred študentov tejto školy, ako riaditeľka vedie vyše 80-členný kolektív školy od septembra 2019. Vraví, že elektrotechnika ju sprevádza celý život, vyrastala v Krompachoch na Spiši, obaja rodičia pracovali v Slovenských energetických závodoch. Mama na oddelení odbytu, otec pri výrobe ističov, popritom učil na učňovskej škole. Nečudo, že sa týmto smerom vydala aj ich dcéra, počas vysokoškolského štúdia sa na katedre elektroenergetiky špecializovala na čistenie odpadových vôd elektrolýzou, ktoré v tom čase bolo ešte v plienkach.
Pokračovanie na ďalšej strane...
