Hlavne deti k nám prišli so zdravotnými problémami. Išlo o následok tráum, ktoré zažili doma na Ukrajine zmietanej vojnou. Hoci Rusko zaútočilo už 24. februára, odídenkyne, ktoré bývajú u nášho boxera, utekali až 9. marca. Neverili totiž, že konflikt v 21. storočí môže vyústiť až do takých zverstiev. Doma „stihli“ zažiť bombardovanie a dlhé hodiny trávili v pivnici.

Peši do práce

Kira má štyri roky a túli sa k svojej mame, k cudzím je nedôverčivá. Z početnej skupiny práve ona najmenej chápe, prečo museli doma všetko narýchlo opustiť a utekať. Jej mama Alina má 27 rokov, povolaním je novinárka. Prácu u nás si zatiaľ nehľadá, potrebuje ju jej vystrašená dcéra. Z lepenkovej škatule jej zhotovila dom, aby jej aspoň takto pripomenula domov na Ukrajine. V čase našej návštevy boli okrem Aliny doma iba deti a sestry Valentina (44) a Oksana (42). Ostatné ženy si našli zamestnanie. Jedna z nich dva dni v týždni pracuje ako kozmetička, ďalšie dni umýva autá. Naďa pracuje pri výrobe bagiet. Aj Oksana pracuje v Galante v kozmetickom salóne, práve má však voľno.

Na prvý pohľad vidieť, že ženy s deťmi sa napriek smútku a neistote, ktoré ich trápia, veľmi dobre zorganizovali. Dokonca aj cestu do práce majú plánovanú do detailov. Trasu dlhú tri kilometre zdolávajú peši, hovoria, že aspoň prídu na iné myšlienky. Keď však prší, cestujú autobusom, pretože majú len jeden dáždnik. Tomi Kid Kovács im na svojej akadémii v Matúškove v okrese Galanta poskytol samostatné priestory, majú vlastnú domácnosť s troma izbami. Valentina doma pracovala ako predavačka odevov. U nás nepracuje, pretože má na starosti online vyučovanie všetkých detí. Kým sú ostatné ženy v práci, navarí pre ne a deti obed. Na dverách kuchyne visí zoznam služieb, v tabuľke je presne označené, kto kedy upratuje spoločné priestory.

Článok pokračuje na následujúcej strane