Útek z Prahy

Rudolfínska Praha bola mekkou alchýmie, zdržiavalo sa v nej mnoho vynikajúcich vedcov, ale aj šarlatánov. K nim patril i magister Edward Kelley. Magisterský titul používal najmä po príchode do stovežatej metropoly. On i John Dee sa objavili v Prahe v roku 1584. Ich cieľom bolo dostať sa na audienciu k Rudolfovi II. a votrieť sa do jeho priazne. Prihovoril sa za nich cisárov osobný lekár a astronóm Tadeáš Hájek z Hájku, ale český a nemecký kráľ ich prijal chladne. Legenda hovorí, že obaja Angličania boli špióni Alžbety I. Mali si získať cisárovu náklonnosť a dostať sa k novým poznatkom z pokusov v alchymistických dielňach, ale Rudolf II. ich zámer odhalil. A tak bolo prijatie na cisárovom dvore odmerané.

Prispelo k nemu zrejme aj správanie anglického kráľovského mystika. John Dee sa v Anglicku vyhrieval na výslní, ktoré mu zaručovala priazeň Alžbety I., a rozhodol sa, že počas audiencie u Rudolfa II. mu prehovorí do duše. Odvolával sa na posolstvo anjelov, ktorí ho údajne nabádali, aby habsburského potomka vystríhal pred vlastnou skazenosťou a smilstvom, ale hlavne, chcel zachrániť jeho dušu. Takto vyzbrojený anjelov predstúpil aj pred Rudolfa II. Ten však nebol zvedavý na žiadne napomenutia a Angličanov úmysel dopadol úplne inak.

Upútal na seba pozornosť rímskeho nuncia Germanica Malaspina. Ten bol veľmi temperamentný kazateľ, zapálený stúpenec cirkvi, ale s oboma cudzincami sa spočiatku snažil komunikovať vľúdne napriek tomu, že sa dozvedel o obskúrnych seansách, ktoré sa odohrávali v pražskom dome Zlatý pahorok. Vlastnil ho spomínaný Tadeáš Hájek z Hájku, tento dobrodinec v ňom ubytoval Johna Deeho a Edwarda Kelleyho. Netušil, že jeho hostia sa tam venujú čiernej mágii a vyvolávajú duchov zomretých. Veď svätá inkvizícia by len za zlomok tejto činnosti odsúdila každého na upálenie. Vedieť to, asi by sa nebol angažoval ani v ich prijatí u cisára. Hoci ich považoval za vzácnu návštevu, ani kvôli nim by si nepokazil priaznivé vzťahy so svojím cisárskym chlebodarcom. Ako správca alchymistických dielní Rudolfa II. bol neustále na cestách a na podozrivé špiritistické posedenia v jeho dome ho upozornil až rímsky nuncius.

Hoci Germanicus Malaspina odsudzoval nevhodné správanie oboch cudzincov, komunikoval s nimi veľmi obozretne. To mu vydržalo len chvíľu, pretože ho rozzúrilo drzé a vyzývavé správanie Edwarda Kelleyho. Neskôr sa vyjadril, že nebyť určitých okolností, namieste by ho bol vyhodil z okna. Zrátal im to však inak: obvinili ich z čarodejníctva a obaja museli opustiť Prahu, doslova z nej ušli. Azyl našli u Viliama z Rožmberka v Třeboni. Tento bohatý veľmož tým, že im poskytol útočisko, poriadne nahneval cisára, čo bol aj jeho zámer. S Rudolfom II. mali napätý vzájomný vzťah.

Spočiatku Dee i Kelley pod strechou mocného pána z Rožm­berka vychádzali priateľsky, obidvaja mágovia pokračovali v seansách s anjelmi a v alchymistických pokusoch. Zakrátko sa situácia zmenila, Edward Kelley si získal veľkú náklonnosť hostiteľa. Viliam z Rožmberka trpel ťažkou chronickou chorobou a na odporúčanie magistra Kelleyho podstúpil liečbu, ktorá bola úspešná a zbavila ho bolestí. Správa o Kelleyho zázračných schopnostiach sa šírila po celom cisárstve, dostala sa aj k panovníkovi a ten zatúžil mať tohto alchymistu vo svojej blízkosti.

Rudolf II. navštívil Viliama z Rožmberka, odložili vzájomné spory a dohodli sa, že mág Edward bude slúžiť obom a žiť bude striedavo na cisárskom dvore a juhočeskom panstve v Třeboni. Toto rozhodnutie vyvolalo nezhody medzi ním a Johnom Deem. Ten sa chcel venovať len komunikácii s anjelmi, no na to potreboval ako médium Kelleyho. Ale on už nebol ochotný robiť prostredníka pri špiritistických javoch, lákala ho alchýmia. Nedohodli sa a po veľkej roztržke John Dee v roku 1589 opustil České kráľovstvo. Dožil v Anglicku v chudobe a zabudnutí. Zato kolegova hviezda stúpala.

Pokračovanie na ďalšej strane...