Mária Mišovičová

Tento dobrodruh údajne vynašiel elixír večnej mladosti, vraj nezomrel, čo údajne dosvedčuje skutočnosť, že jeho hrob sa nikdy nenašiel. Tvrdil, že dokáže komunikovať s&nbsp;anjelmi a&nbsp;premeniť akýkoľvek kov na zlato. Čo bola pravda a&nbsp;čo skutočnosť, sa spätne ťažko rozlišuje.

Narodil sa ako Edward Talbot v&nbsp;meste Worcester neďaleko Birminghamu. Bol najstarší zo súrodencov, a&nbsp;pokiaľ ide o&nbsp;jeho vzdelanie, historické záznamy sú rozporuplné. Sám tvrdil, že študoval v&nbsp;Oxforde. Možno na univerzite nejaký čas naozaj strávil, no rozhodne to nebolo ucelené štúdium, nedokončil ho. To mu však nebránilo používať univerzitné tituly a&nbsp;predstavovať sa ako erudovaný vzdelanec.

Historicky preukázateľný je jeho pobyt v&nbsp;rodnom meste, kde vystriedal viacero zamestnaní. Pracoval aj ako pomocník u&nbsp;notára a&nbsp;tam sfalšoval listiny, za čo skončil vo väzení a&nbsp;kat mu údajne odrezal obe uši. Po zvyšok života si vraj túto potupu zakrýval dlhými vlasmi. Odborníci sa však prikláňajú k&nbsp;názoru, že šlo viac o&nbsp;fámu než skutočnosť. Dlhé husté vlasy skôr dopĺňali jeho tajomný vzhľad. Bol vysoký, štíhly, mal bradu, často bol zahalený v&nbsp;dlhom čiernom plášti – jednoducho zjav černokňažníka. Keďže ho fascinovala alchýmia, po odpykaní trestu sa živil ako asistent v&nbsp;lekárni a&nbsp;tam sa dostal prvýkrát do kontaktu so stredovekou chémiou. Začal sa venovať spisom o&nbsp;mágii a&nbsp;knihám o&nbsp;vyvolávaní duchov zosnulých.

Postupne nadobudnuté znalosti o&nbsp;tajomných a&nbsp;nepoznaných javoch mu umožnili získať miesto asistenta u&nbsp;astrológa Thomasa Allena a&nbsp;odtiaľ bol už len krôčik, aby sa stal učňom u&nbsp;významného mága doktora Johna Deeho, osobného mystika kráľovnej Alžbety I. John Dee zamestnal Edwarda ako médium pri svojej komunikácii s&nbsp;anjelmi. Historik Edward Fenton stretnutie týchto dvoch mužov opísal ako moment, keď sa doktorov život zmenil k&nbsp;horšiemu. Ako sa neskôr ukázalo, mal pravdu. Približne v&nbsp;roku 1582 sa Kelley oženil s&nbsp;Joan Cooperovou, o&nbsp;osem rokov mladšou, a&nbsp;vyženil aj jej dve deti. Pôvodne sa do manželstva neponáhľal, tvrdil, že tento zväzok nie je pre neho. Zmeniť rozhodnutie ho vraj donútili anjeli na jednej seanse. Ich inštrukcie ho rozladili, ale nakoniec kapituloval so slovami:<em> „Napriek sľubu a&nbsp;svojej profesii to spravím.“</em>

<strong>Pokračovanie na ďalšej strane...</strong>

Rudolfínska Praha bola mekkou alchýmie, zdržiavalo sa v&nbsp;nej mnoho vynikajúcich vedcov, ale aj šarlatánov. K&nbsp;nim patril i&nbsp;magister Edward Kelley. Magisterský titul používal najmä po príchode do stovežatej metropoly. On i&nbsp;John Dee sa objavili v&nbsp;Prahe v&nbsp;roku 1584. Ich cieľom bolo dostať sa na audienciu k&nbsp;Rudolfovi&nbsp;II. a&nbsp;votrieť sa do jeho priazne. Prihovoril sa za nich cisárov osobný lekár a&nbsp;astronóm Tadeáš Hájek z&nbsp;Hájku, ale český a&nbsp;nemecký kráľ ich prijal chladne. Legenda hovorí, že obaja Angličania boli špióni Alžbety I. Mali si získať cisárovu náklonnosť a&nbsp;dostať sa k&nbsp;novým poznatkom z&nbsp;pokusov v&nbsp;alchymistických dielňach, ale Rudolf II. ich zámer odhalil. A&nbsp;tak bolo prijatie na cisárovom dvore odmerané.

Prispelo k nemu zrejme aj správanie anglického kráľovského mystika. John Dee sa v Anglicku vyhrieval na výslní, ktoré mu zaručovala priazeň Alžbety I., a rozhodol sa, že počas audiencie u Rudolfa II. mu prehovorí do duše. Odvolával sa na posolstvo anjelov, ktorí ho údajne nabádali, aby habsburského potomka vystríhal pred vlastnou skazenosťou a smilstvom, ale hlavne, chcel zachrániť jeho dušu. Takto vyzbrojený anjelov predstúpil aj pred Rudolfa II. Ten však nebol zvedavý na žiadne napomenutia a Angličanov úmysel dopadol úplne inak.

Upútal na seba pozornosť rímskeho nuncia Germanica Malaspina. Ten bol veľmi temperamentný kazateľ, zapálený stúpenec cirkvi, ale s&nbsp;oboma cudzincami sa spočiatku snažil komunikovať vľúdne napriek tomu, že sa dozvedel o&nbsp;obskúrnych seansách, ktoré sa odohrávali v&nbsp;pražskom dome Zlatý pahorok. Vlastnil ho spomínaný Tadeáš Hájek z&nbsp;Hájku, tento dobrodinec v&nbsp;ňom ubytoval Johna Deeho a&nbsp;Edwarda Kelleyho. Netušil, že jeho hostia sa tam venujú čiernej mágii a&nbsp;vyvolávajú duchov zomretých. Veď svätá inkvizícia by len za zlomok tejto činnosti odsúdila každého na upálenie. Vedieť to, asi by sa nebol angažoval ani v&nbsp;ich prijatí u&nbsp;cisára. Hoci ich považoval za vzácnu návštevu, ani kvôli nim by si nepokazil priaznivé vzťahy so svojím cisárskym chlebodarcom. Ako správca alchymistických dielní Rudolfa II. bol neustále na cestách a&nbsp;na podozrivé špiritistické posedenia v&nbsp;jeho dome ho upozornil až rímsky nuncius.

Hoci Germanicus Malaspina odsudzoval nevhodné správanie oboch cudzincov, komunikoval s&nbsp;nimi veľmi obozretne. To mu vydržalo len chvíľu, pretože ho rozzúrilo drzé a&nbsp;vyzývavé správanie Edwarda Kelleyho. Neskôr sa vyjadril, že nebyť určitých okolností, namieste by ho bol vyhodil z&nbsp;okna. Zrátal im to však inak: obvinili ich z&nbsp;čarodejníctva a&nbsp;obaja museli opustiť Prahu, doslova z&nbsp;nej ušli. Azyl našli u&nbsp;Viliama z&nbsp;Rožmberka v&nbsp;Třeboni. Tento bohatý veľmož tým, že im poskytol útočisko, poriadne nahneval cisára, čo bol aj jeho zámer. S&nbsp;Rudolfom II. mali napätý vzájomný vzťah.

<div class="snippet-cb snippet-widget snippet-articles snippet" contenteditable="false">
          <div class="icon">
              <em class="fa fa-file-text-o" aria-hidden="true" role="button">&nbsp;</em>
          </div>
          <div class="inner" data-article-tag="&nbsp;" data-article-id="8e22690a-d216-4b12-8985-432fd666578a">
              <span class="inner-articleTag">&nbsp;</span>
              <br class="inner-break hide">
              <span class="inner-articleTitle">Zo zločinca detektív: Metódy EUGÈNA FRANÇOISA VIDOCA znamenali revolúciu v kriminalistike</span>
          </div>
          <div class="icons">
              <em class="fa fa-cog eagle-config-button" aria-hidden="true" role="button">&nbsp;</em>
              <em class="fa fa-edit" aria-hidden="true" role="button">&nbsp;</em>
              <em class="fa fa-trash" aria-hidden="true" role="button">&nbsp;</em>
          </div>
      </div>
  

      <div class="snippet-cb snippet-widget snippet-articles snippet" contenteditable="false">
          <div class="icon">
              <em class="fa fa-file-text-o" aria-hidden="true" role="button">&nbsp;</em>
          </div>
          <div class="inner" data-article-tag="&nbsp;" data-article-id="21ccac81-8d35-4676-9ea5-5e48c8ce5d28">
              <span class="inner-articleTag">&nbsp;</span>
              <br class="inner-break hide">
              <span class="inner-articleTitle">Dáma s lampou: FLORENCE NIGHTINGALOVÁ si vybrala povolanie, ktoré v tých časoch nemalo vážnosť</span>
          </div>
          <div class="icons">
              <em class="fa fa-cog eagle-config-button" aria-hidden="true" role="button">&nbsp;</em>
              <em class="fa fa-edit" aria-hidden="true" role="button">&nbsp;</em>
              <em class="fa fa-trash" aria-hidden="true" role="button">&nbsp;</em>
          </div>
      </div>
  


Spočiatku Dee i&nbsp;Kelley pod strechou mocného pána z&nbsp;Rožm­berka vychádzali priateľsky, obidvaja mágovia pokračovali v&nbsp;seansách s&nbsp;anjelmi a&nbsp;v&nbsp;alchymistických pokusoch. Zakrátko sa situácia zmenila, Edward Kelley si získal veľkú náklonnosť hostiteľa. Viliam z&nbsp;Rožmberka trpel ťažkou chronickou chorobou a&nbsp;na odporúčanie magistra Kelleyho podstúpil liečbu, ktorá bola úspešná a&nbsp;zbavila ho bolestí. Správa o&nbsp;Kelleyho zázračných schopnostiach sa šírila po celom cisárstve, dostala sa aj k&nbsp;panovníkovi a&nbsp;ten zatúžil mať tohto alchymistu vo svojej blízkosti.

Rudolf II. navštívil Viliama z&nbsp;Rožmberka, odložili vzájomné spory a&nbsp;dohodli sa, že mág Edward bude slúžiť obom a&nbsp;žiť bude striedavo na cisárskom dvore a&nbsp;juhočeskom panstve v&nbsp;Třeboni. Toto rozhodnutie vyvolalo nezhody medzi ním a&nbsp;Johnom Deem. Ten sa chcel venovať len komunikácii s&nbsp;anjelmi, no na to potreboval ako médium Kelleyho. Ale on už nebol ochotný robiť prostredníka pri špiritistických javoch, lákala ho alchýmia. Nedohodli sa a&nbsp;po veľkej roztržke John Dee v&nbsp;roku 1589 opustil České kráľovstvo. Dožil v&nbsp;Anglicku v&nbsp;chudobe a&nbsp;zabudnutí. Zato kolegova hviezda stúpala.

Edward Kelley sa tešil mimoriadnej náklonnosti Rudolfa II., k&nbsp;čomu mu dopomohol zázrak. Pomocou špeciálnej ortuti, ktorej zloženie poznal iba on, premenil pred cisárom kov na čisté zlato. Návod mu vraj dala zvláštna duchovná bytosť z&nbsp;iného sveta. Jeho pôsobenie na kráľovskom dvore zachytávajú viaceré povesti. Tradovalo sa, že vlastnil čierne zrkadlo, pomocou ktorého mohol hľadieť do budúcnosti, cestovať v&nbsp;čase alebo počúvať cudzie rozhovory.

Rudolf II., obdivovateľ alchymistov, ho vraj požiadal, aby mu vyrobil elixír mladosti. Edward Kelley sa o&nbsp;zázračnú tekutinu pokúšal, netreba hádam ani dodávať, že neúspešne. Napriek tomuto nezdaru ho s&nbsp;cisárovou podporou a&nbsp;ochranou čakalo desať úspešných rokov a&nbsp;obdobie od roku 1580 až do roku 1590 bolo skutočným vrcholom jeho podivnej kariéry. Stal sa z&nbsp;neho majetný človek, vlastnil dvanásť domov, mlyn, pivovar, cisár ho povýšil do šľachtického stavu, udelil mu erb a&nbsp;pri mene sa pýšil prídomkom „z&nbsp;Imany“. Dokonca zastával funkciu cisárskeho radcu.

Darilo sa mu aj v&nbsp;súkromí. Do jeho života vstúpila vdova z&nbsp;Mosta, jeho krajanka Johana Westonová. Iskra medzi nimi preskočila okamžite a&nbsp;do mesiaca bola svadba. Novomanželka pani Kelleyová predala v&nbsp;Moste dom i&nbsp;statky a&nbsp;s&nbsp;dcérou Alžbetou nasledovala manžela do Prahy. Usadili sa vo Faustovom dome na dnešnom Karlovom námestí a&nbsp;do rodiny pribudol syn Jan Adam. O&nbsp;tom, čo sa stalo s&nbsp;prvou manželkou, historické dokumenty mlčia. Rodinné šťastie onedlho zatienila upadajúca obľúbenosť magistra Kelleyho na cisárskom dvore, jeho hviezda začala zhasínať a&nbsp;prišiel prudký pád.

Osudným sa mu stal rok 1591 a&nbsp;súboj s&nbsp;cisárskym úradníkom Jiřím Hunklerom. Duel sa uskutočnil sečnými zbraňami a&nbsp;dvoran pri ňom prišiel o&nbsp;život. Rudolf II. súboje zakázal, a&nbsp;keď sa dozvedel, že Edward Kelley toto rozhodnutie porušil a&nbsp;pri súboji zahynul jeho úradník, nariadil alchymistu zatknúť. Tak znel oficiálny dôvod. Ale v&nbsp;kuloároch sa šepkalo, že u&nbsp;vrtkavého cisára mohol upadnúť do nemilosti aj preto, že mu už nedokázal vyrobiť ďalšie zlato, a&nbsp;tajomstvom nebolo ani to, že magister mal obrovské dlhy. V&nbsp;snahe vyhnúť sa väzeniu sa chcel skryť u&nbsp;Viliama z&nbsp;Rožmberka. Vojaci Rudolfa II. ho však na úteku dostihli a&nbsp;posadili do väzenia na hrade Křivoklát. V&nbsp;ňom strávil takmer tri roky a&nbsp;nepomohli ani príhovory Alžbety I. a&nbsp;Viliama z&nbsp;Rožmberka u&nbsp;cisára.

Niektoré zdroje uvádzajú, že v&nbsp;tomto väzení zažil krušné chvíle. Skončil na mučidlách, pravdepodobne so súhlasom Rudolfa II., a&nbsp;žalárnici mali za úlohu vymámiť od neho recept na výrobu zlata. Ak ho vraj prezradí, môže sa dostať na slobodu. Oponujú im tvrdenia historikov, že cisár mučenie neprikázal, veď v&nbsp;súkromí mu tykal a&nbsp;oslovoval ho Edward. A&nbsp;nádobku s&nbsp;vyrobeným zlatom uchovával vo svojich zbierkach. Keď Edward Kelley pochopil, že cisár ho ne­omilostí, rozhodol sa zo žalára na Křivokláte ujsť. Po lane sa spustil z&nbsp;veže, no lano sa pretrhlo a&nbsp;magister dopadol na skalu. Poranil si nohu tak, že mu časť museli amputovať a&nbsp;nahradiť drevenou.

Po neúspešnom úteku ho previezli do cely na hrade Hněvín v&nbsp;Moste. Toto prostredie on i&nbsp;jeho manželka veľmi dobre poznali a&nbsp;nemal tam taký prísny režim ako na Křivokláte. Mohol sa pohybovať po celom hradnom areáli a&nbsp;umožnili mu robiť pokusy. Dôležitá pre neho bola prítomnosť jeho ženy, ktorá ho vo väzení často navštevovala. Aby obmäkčil Rudolfa II., pustil sa do písania rozpravy o&nbsp;kameni mudrcov. Na cisára traktát nezapôsobil, zo žalára ho neprepustil, za dostatočné považoval mierne väzenské podmienky na hrade. Edward Kelley sa preto rozhodol, že opäť utečie. Nepoučil sa z&nbsp;prvého úteku a&nbsp;znova sa chcel spoza mreží dostať pomocou lana. Priniesla mu ho manželka a&nbsp;tá ho aj s&nbsp;verným sluhom a&nbsp;konským povozom čakala neďaleko hradnej priekopy.

V&nbsp;dohovorenom čase sa alchymista opäť spustil po lane a&nbsp;všetko sa zopakovalo: povraz sa pretrhol, utekajúci väzeň skončil v&nbsp;priekope so zlomenou zdravou nohou. Správca hradu okamžite vyslal na cisársky dvor posla a&nbsp;informoval Rudolfa II. o&nbsp;Kelleyho úteku. Panovník po druhom nevydarenom úteku udelil svojmu kedysi obľúbeného alchymistovi milosť, vrátil mu majetok, ale zakázal mu vrátiť sa do rodného Anglicka. Magister aj po omilostení naďalej zostal na hrade Hněvín v&nbsp;Moste, dochádzali za ním lekári, aby mu liečili zranenú nohu a&nbsp;snažili sa mu zmierniť veľké bolesti, ktorými trpel.

Edward Kelley si uvedomoval, že po zvyšok života ho bude sprevádzať utrpenie, a&nbsp;pred manželkou sa vyjadril, že ne­chce dožiť ako mrzák. Rozhodol sa pre dobrovoľný odchod zo sveta. Vypil jed – tak ukončil svoj život vo veku 42 rokov. Kde sa nachádza jeho hrob, nie je známe. Podľa legendy pred smrťou preklial hrad Hněvín i&nbsp;mesto Most za všetky príkoria, ktoré tam zažil. Vyriekol slová, aby zmizli zo zemského povrchu. Pôvodný hrad už neexistuje a&nbsp;aj bývalé kráľovské mesto Most zničila ťažba uhlia, ktoré ležalo pod ním. Životom anglického dobrodruha sa inšpirovali i&nbsp;filmári, časť jeho pôsobenia na dvore Rudolfa II. zachytila kultová rozprávka z&nbsp;roku 1952 Cisárov pekár a&nbsp;pekárov cisár.