Mária Mišovičová

Dnes si možno už nikto pod značkou Walt Disney nepredstaví konkrétneho človeka, ktorý filmové impérium a&nbsp;zábavné parky vybudoval. Muža, ktorý bol nadaný maliar, výborný humorista, zaujímavá osobnosť. Na Oscara boli jeho filmy nominované 59-krát, zlatú soš­ku získali 26&nbsp;ráz, dokonca v&nbsp;jednom roku dostal rekordné štyri Oscary. Okrem toho sedemkrát držal v&nbsp;rukách ocenenie Emmy a&nbsp;získal ďalšie pocty z&nbsp;filmových festivalov. Disneylandy, zábavné parky pomenované po ňom, sú v&nbsp;Spojených štátoch, vo Francúzsku, v&nbsp;Japonsku, Číne. Spoločnosť s&nbsp;jeho menom má ročný obrat asi 40&nbsp;miliárd dolárov.

Walt Disney miloval umenie od detstva. Ako chlapec chodieval na filmy s&nbsp;Charliem Chaplinom, v&nbsp;tom čase bezkonkurenčným komikom, ktorého poznal azda každý. Jeho grotesky ho neskôr inšpirovali na vytvorenie príbehov s&nbsp;Mickeym Mousom. Kreslených postavičiek vytvoril Walt Disney mnoho, ale myšiak Mickey je považovaný za jeho druhé ja. Walt sa narodil v&nbsp;Chicagu, v&nbsp;rodine tesára írsko-kanadského pôvodu. Pochádzal z&nbsp;piatich súrodencov, mal jednu sestru a&nbsp;troch bratov. Keď mal štyri roky, rodina sa presťahovala na menšiu farmu do štátu Missouri.

Zamiloval si prírodu a&nbsp;zvieratá a&nbsp;prvýkrát sa tam prejavilo jeho kresliarske nadanie. Waltova prvá „zákazka“ bola pre miestneho lekára, ktorý ho požiadal, aby mu nakreslil jeho koňa. Dostal za ňu päť centov. Potom kreslil aj pre ďalších susedov a&nbsp;rodinných známych. Na farme žili štyri roky, ale rodičom sa na nej nedarilo. Preto ju predali v&nbsp;dražbe a&nbsp;rodina sa presťahovala do Kansas City, kde si otvorila obchod s&nbsp;cukrovinkami. Ani ten nevynášal, skrachovali. Nakoniec Waltov otec kúpil trafiku a&nbsp;pomáhal v&nbsp;nej aj Walt. Každé ráno vstával o&nbsp;tretej hodine a&nbsp;roznášal noviny. A&nbsp;keď videl matku, ako drie, začal sa sám seba pýtať, či existuje aj niečo iné ako otrocká práca, aby sa človek uživil.

ĎALŠIE FOTOGRAFIE MUŽA, KTORÝ VYBUDOVAL FILMOVÉ IMPÉRIUM, NÁJDETE V GALÉRII

V&nbsp;Kansas City Walt navštevoval základnú školu. Jeho spolužiakom bol Walter Pfeiffert zo známej divadelnej a&nbsp;varietnej rodiny. Jeho rodičia, herci, Walta zasvätili do sveta varieté a&nbsp;filmu a&nbsp;ten u&nbsp;nich trávil omnoho viac času ako doma. Natoľko ho inšpirovali, že začal navštevovať sobotné divadelné kurzy v&nbsp;umeleckom inštitúte. Rovnako ho lákal zábavný park, ktorý bol neďaleko ich domu. Tam chodieval takisto veľmi často a&nbsp;v&nbsp;dospelosti priznal, že práve toto zariadenie malo veľký vplyv na dizajn Disneylandu.

V&nbsp;roku 1917 získal Waltov otec akcie v&nbsp;chicagskej továrni na želé a&nbsp;rodina sa opäť sťahovala. V&nbsp;Chicagu Walt začal chodiť na McKinleyho strednú školu a&nbsp;do školských novín prispieval karikatúrami. Zameral sa na vlastenecké kresby, pretože v&nbsp;tom čase už v&nbsp;Európe zúrila prvá svetová vojna. Aj v&nbsp;Chicagu po večeroch navštevoval divadelný kurz. Po prvom ročníku školu opustil a&nbsp;pokúsil sa vstúpiť do armády. Tam ho pre nízky vek odmietli. Tak sa pripojil k&nbsp;Červenému krížu a&nbsp;odtiaľ ho poslali do Francúzska, kde bol až do skončenia vojny v&nbsp;novembri 1918 šoférom sanitky.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

V&nbsp;roku 1919 sa vrátil z&nbsp;Európy domov a&nbsp;uvažoval, čo ďalej, kde sa zamestná. Rozhodne nechcel nastúpiť do továrne na želé v&nbsp;Chicagu. Rozmýšľal, či sa bude venovať herectvu alebo ilustráciám v&nbsp;novinách. Odišiel do Kansas City a&nbsp;v&nbsp;redakciách si hľadal miesto karikaturistu, chcel kresliť politické karikatúry alebo komiksy, no neuspel. Ako umelca ho nechcel zamestnať nikto, dokonca si nenašiel ani miesto vodiča sanitky. Pomohol mu brat Roy, ktorý mu zohnal prácu v&nbsp;umeleckom štúdiu. Tam kreslil reklamy pre noviny, časopisy a&nbsp;filmové divadlá, čo boli predchodcovia kín. V&nbsp;štúdiu stretol aj animátora Uba Iwerksa, budúceho blízkeho spolupracovníka. Keď sa mu skončila zmluva, štúdio opustil a&nbsp;vydal sa vlastnou cestou. Založil si reklamnú agentúru, ale nedarilo sa mu. 

V&nbsp;roku 1920 sa ocitol na rázcestí. Filmová spoločnosť v&nbsp;Kansas City ho oslovila, aby pre ňu pripravil animovaný film. Rozhodoval sa, či si zvolí film alebo bude pokračovať vo svojej agentúre v&nbsp;reklamnej činnosti. Zvolil si prvú možnosť, vlastnú firmu zatvoril, natočil film, ktorý zožal úspech, a&nbsp;po ňom aj s&nbsp;Ubom Iwerksom začali experimentovať s&nbsp;filmovou animáciou. Darilo sa im, ich krátke reklamné animované filmy uvádzali v&nbsp;kinách pred hlavným programom. Založili si umeleckú spoločnosť, ale nemala dlhé trvanie. Vtedy sa Walt rozhodol pre radikálny krok. S&nbsp;jedným kufrom a&nbsp;dvadsiatimi dolármi odišiel do Hollywoodu. Chcel sa presadiť v&nbsp;slávnych filmových štúdiách. Nešiel sám, pridal sa k&nbsp;nemu brat Roy, ktorý sa vzdal zabezpečeného miesta v&nbsp;banke, aj animátor Ub Iwerks.

V&nbsp;Hollywoode začínal opäť od začiatku. Už vtedy sa v&nbsp;jeho povahe prejavil rys, ktorý sa pre neho stal zlatým pravidlom a&nbsp;ktorým sa riadil po celý život: Ak chcete uspieť, tvrdo pracujte, nikdy sa nevzdávajte, no predovšetkým v&nbsp;sebe pestujte veľkú posadnutosť. S&nbsp;bratom a&nbsp;animátorom Iwerksom v&nbsp;Kalifornii založili Disney Brothers Studio. Už dlhšie pomýšľali, že natočia animovaný seriál Alice Comedies, ktorý mali rozpracovaný ešte z&nbsp;Kansas City. Potrebovali však distribútora. 

Nedokončenú ukážku poslali do New Yorku Margaret Winklerovej a&nbsp;tá im obratom odpísala. Ukážka ju nadchla, pretože animácia bola postavená na obľúbenej knižke Alica v&nbsp;krajine zázrakov. A&nbsp;ochotne sa podujala po dokončení film distribuovať. Snímka od začiatku slávila úspechy. Posmelení prvým triumfom sa do pustili ďalšieho seriálu Oswald. Hlavnou postavou v&nbsp;ňom bol biely králik. Postavička Oswalda, ktorú vymyslel a&nbsp;nakreslil Ub Iwerks, u&nbsp;divákov okamžite uspela a&nbsp;štúdiu priniesla aj finančný vzostup. Bratia Disneyovci mohli rozšíriť počet spolupracovníkov. Prijali ďalších animátorov aj slečnu Lillian Boundsovú, ktorá kreslila atramentom na celuloid. Walt sa s&nbsp;ňou v&nbsp;roku 1925 po krátkej známosti oženil. Neskôr mali dve dcéry: Diane a&nbsp;adoptovanú Sharon.

Po počiatočnej eufórii z&nbsp;populárnej postavičky králika prišla studená sprcha. Po uvedení Oswalda do kín sa Walt Disney rozhodol požiadať distribútora o&nbsp;vyššiu cenu za jeden film. Vybral sa do New Yorku za Charlesom Mintzom. Ten sa medzičasom zosobášil s&nbsp;Margaret Winklerovou a&nbsp;prevzal aj jej distribútorskú firmu vrátane objednávok na animované seriály, ktoré mala distribuovať. Waltovi oznámil, že on, naopak, uvažuje o&nbsp;znížení ceny za jednu snímku, a&nbsp;ak so zníženým rozpočtom nebude súhlasiť, vybuduje si vlastné štúdio, pretože si už zmluvne zaviazal všetkých hlavných animátorov z&nbsp;Disney Brothers Studia. Walt Disney túto ponuku odmietol a&nbsp;stratil väčšinu svojich zamestnancov. Zostal s&nbsp;ním iba Ub Iwerks. Finančne vyčerpaní bratia pochopili, že ak hneď neprídu s&nbsp;nejakým nápadom, ich spoločnosti hrozí krach. Walt Disney si uvedomil, aký vratký môže byť úspech: „Vtedy som sa naučil spoliehať iba sám na seba. Ak sa chcete vo svojom odbore dostať dopredu, musíte vojsť do dverí, nech to stojí čokoľvek.“

Cestu k&nbsp;celoživotnej sláve a&nbsp;úspechom mu pomohol vybudovať myšiak Mickey, legendárna postavička, ktorá sa zrodila v&nbsp;roku 1927. Waltovi napadla myška, pretože jednu mal ako domáceho miláčika pri práci v&nbsp;štúdiu v&nbsp;Kansas City. Nazval ju Mickey a&nbsp;stala sa oficiálnym maskotom spoločnosti Walta Disneyho. Pôvodne sa mala volať Mortimer, ale podľa Lillian Disneyovej sa toto meno pre myš nehodilo, a&nbsp;tak ho zmenila na Mickey.Náčrt myšky pripravil Walt a&nbsp;nakreslil ju Ub. Walt Disney v&nbsp;tom čase kreslil už len sporadicky, viac sa venoval produkcii, vymýšľaniu postavičiek a&nbsp;ich príbehov pre animované filmy. Dotváranie návrhov a&nbsp;dohľad nad animáciami prenechal Ubovi Iwerksovi. 

Prvé krátkometrážne animované filmy s&nbsp;Mickeym Mousom boli nemé, no Ub prekreslil návrhy tak, aby boli lepšie animovateľné a&nbsp;aby sa neskôr dali aj ozvučiť. Hlas myšiakovi prepožičal samotný Walt Disney. Jeden zo zamestnancov štúdia sa na margo Mickeyho vyjadril: „Ub vytvoril jeho fyzickú podobu, ale Walt mu dal dušu.“ Po úspešnom Mickeym Mousovi nasledovali snímky s&nbsp;ďalšími zvieratkami, ktoré boli rovnako obľúbené: káčer Donald, žltý pes Pluto, krava Clarabelle, býk Ferdinand, ďalší pes Goofy, ktorý nosí vestu, nohavice, biele rukavice a&nbsp;vysoký klobúk. Umelecký i&nbsp;finančný úspech dosiahli Tri malé prasiatka, film bol ocenený aj soškou Oscara.

V&nbsp;roku 1934 sa Walt Disney rozhodol, že nakrúti celovečerný animovaný film Snehulienka a&nbsp;sedem trpaslíkov. Keď to oznámil v&nbsp;štúdiu, vedenie tento projekt označilo za „Disneyho hlú­posť“, ktorá Disney Brothers Studio zničí. S&nbsp;jeho nápadom nesúhlasila ani manželka a&nbsp;brat Roy. Snažili sa ho od filmu odhovoriť, on však tvrdohlavo pokračoval v&nbsp;plánovaní. Experimentoval s&nbsp;animáciou pohybu, skúšal špeciálne efekty a&nbsp;nové techniky. Z&nbsp;technického hľadiska štúdio skvalitnil natoľko, že bolo schopné vyprodukovať celovečerný film. 

Jeho natáčanie sa začalo ešte v&nbsp;roku 1934, pokračovalo nepretržite až do roku 1937, keď sa štúdiu minuli peniaze. Aby mohli film dokončiť, vedeniu Bank of America Walt premietol časť Snehulienky a&nbsp;tá mu poskytla úver. Takmer tri roky na snímke pracovalo 1&nbsp;500 zamestnancov. Na premiére v&nbsp;decembri 1937 diváci v&nbsp;kine tlieskali postojačky. Film bol označený za majstrovské dielo a&nbsp;mal obrovský úspech. Stal sa najúspešnejším filmom roku 1938 a&nbsp;zarobil viac ako osem miliónov dolárov. Získal osem sošiek Oscara, jednu v&nbsp;bežnej veľkosti a&nbsp;sedem malých, trpasličích.

A&nbsp;potom prichádzali ďalšie filmy, ktoré rovnako slávili úspech: Pinocchio, Bambi, Alica v&nbsp;krajine zázrakov, Peter Pan, Fantázia, Popoluška, Čarodejník Merlin, Dumbo, Nerozhodný drak, ktorý bol kombináciou animovaných postavičiek a&nbsp;živých hercov. Súčasne vznikali ďalšie pokračovania Mickeyho Mousa, Pluta, Goofyho, káčera Donalda. Úspešné diela Waltovi Disneymu zabezpečili aj prílev financií a&nbsp;umožnili mu vybudovať ďalšie štúdio v&nbsp;Burbanku.

V&nbsp;roku 1941 Spojené štáty vstúpili do bojov druhej svetovej vojny a&nbsp;filmy o&nbsp;zvieratkách a&nbsp;rozprávkových bytostiach vystriedali v&nbsp;Disneyho štúdiu propagačné a&nbsp;vzdelávacie snímky pre americkú armádu. Po ukončení svetového konfliktu sa Walt Disney zameral na nakrúcanie dokumentárnych filmov o&nbsp;prírode, patril k&nbsp;nim napríklad Ostrov tučniakov alebo Živá púšť. Druhou témou, ktorej sa v&nbsp;štúdiu venovali, boli hrané filmy so zvieratami ako ústrednými postavami –&nbsp;Ostrov pokladov, Stratené mačiatko.

Okrem filmov si Walt Disney chcel splniť ešte jeden sen: vybudovať miesto, kde by sa deti mohli stretnúť s&nbsp;obľúbenými postavičkami z&nbsp;jeho filmov a&nbsp;kde by sa dospelí na chvíľu vrátili do detstva. Sníval o&nbsp;rozprávkovom svete. Nielenže sníval, začal ho aj uskutočňovať a&nbsp;pri realizácii zábavných parkov sa opäť potvrdilo jeho majstrovstvo v&nbsp;podnikaní. Začiatkom päťdesiatych rokov sa pustil do vytvárania sveta fantázie a&nbsp;aj tentoraz uspel. Prvý zábavný park Disneyland s&nbsp;množstvom atrakcií pre deti i&nbsp;dospelých otvoril v&nbsp;roku 1955 v&nbsp;Kalifornii. Jeho vybudovanie stálo sedemnásť miliónov dolárov.

Popri budovaní rozprávkových parkov v&nbsp;Disneyho štúdiu naďalej vznikali aj kultové filmy. Rozhodne k&nbsp;nim patrili snímky Šípková Ruženka, Kniha džunglí, 101&nbsp;dalmatíncov... Ich scenáre a&nbsp;remeselná kvalita boli neprekonateľné. Niekoľko rokov po otvorení prvého zábavného parku Walt Disney plánoval ďalší, tentoraz na Floride. Ten bol ešte vo výstavbe, keď mu v&nbsp;roku 1966 diagnostikovali rakovinu pľúc. Zomrel v&nbsp;tom istom roku v&nbsp;decembri vo veku 65&nbsp;rokov. Jeho telo spopolnili a&nbsp;popol uložili na cintoríne Forest Lawn Memorial Park v&nbsp;Los Angeles.

Walt Disney zanechal multimiliardový majetok a&nbsp;v&nbsp;jeho práci pokračoval brat Roy, ktorý dohliadal aj na dokončenie druhého zábavného parku. Ten návštevníkov privítal v&nbsp;roku 1971 a&nbsp;nazvali ho Svet Walta Disneyho. V&nbsp;roku 2009 otvorili v&nbsp;Los Angeles Rodinné múzeum Walta Disneyho. Vystavuje tisíce predmetov z&nbsp;umelcovho života vrátane 248 ocenení, ktoré za svoju tvorbu získal. Po skone Walta Disneyho dlho kolovala fáma, že sa pred smrťou dal zmraziť, aby v&nbsp;stave hibernácie počkal na pokrok v&nbsp;medicíne a&nbsp;aby ho nové liečebné postupy vyliečili z&nbsp;rakoviny. Samozrejme, išlo o&nbsp;nepravdivé reči, nič také sa nestalo, aj keď túto fámu ešte aj dnes mnoho ľudí vníma ako zaručenú. Lillian Disneyová tento svet opustila ako 98-ročná v&nbsp;roku 1997. Zomrela v&nbsp;Los Angeles na následky infarktu.

Maestro animovaného filmu: Walt Disney bol úspešný a šťastný, pretože robil to, čo miloval

Mária Mišovičová

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás

Maestro animovaného filmu: Walt Disney bol úspešný a šťastný, pretože robil to, čo miloval

Mária Mišovičová

Súvisiace články

Spolupútnik alkohol: Jack London žil krátko, no akoby prežil niekoľko životov

Bečvářov husársky kúsok: Slovenská profesionálna astronómia sa zrodila pri Skalnatom plese

Lekár pre telo i dušu: Liečebnej metóde Mikuláša Szontagha neverili, nazývali ju experiment

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás