Z roztopašného dieťaťa, z mladej ženy opradenej škandálmi dozrela na osobnosť a zmúdrela až v závere života. Na popravu kráčala hrdá, no nešťastná kráľovná zmierená s osudom. Budúca francúzska panovníčka sa narodila cisárskym rodičom Márii Terézii a Františkovi Štefanovi Lotrinskému. Na svet prišla na Dušičky 2. novembra 1755. Práve tento dátum vraj predurčil jej nešťastný koniec. Bola predposledné, pätnáste dieťa 38-ročnej Márie Terézie, na ktorú prišli pôrodné bolesti vo chvíli, keď sedela v pracovni a úradovala. Večer porodila nezvyčajne drobné, ale zdravé dievčatko Máriu Antóniu Jozefínu Johanu.

Mária Terézia svoje deti milovala, historici ju opisovali ako materinskú cisárovnú. Len na ne nemala dosť času, aby im lásku aj preukázala. Nielen štátnické povinnosti, ale aj cisársku domácnosť mala pevne v rukách, všetko riadila. Svojim potomkom vytvorila harmonické prostredie, trvala na pravidelnej strave, hygienických návykoch, dennom pobyte na čerstvom vzduchu. Starostlivosť však prenechala na pestúnky, guvernantky a učiteľov. To sa celkom hodilo malej Antónii, ako dievčatko volali. Francúzsku podobu mena dostala až po sobáši.

Jej detstvo bolo veselé, hravé, bezstarostné, od narodenia ju všetci naokolo zbožňovali. V čase, keď Antónia prišla na svet, panovalo medzi Habsburgovcami a Bourbonovcami napätie, ktoré sa často končilo bojmi. Mária Terézia chcela zabezpečiť trvalejší mier medzi týmito dvomi kráľovskými dynastiami. Dlhotrvajúcu krízu sa rozhodla vyriešiť politickým sobášom. K tejto forme sa uchyľovala často. Všetkým svojim deťom, okrem najobľúbenejšej dcéry Márie Kristíny, ktorej dovolila vydať sa z lásky, vyberala životných partnerov podľa politických potrieb cisárstva.

Jedenásťročnú Antóniu zamýšľala vydať za vnuka francúzskeho kráľa Ľudovíta XV. – dauphina Ľudovíta. Pôvodne o sobáši s Antóniou uvažoval aj takmer 60-ročný vdovec Ľudovít XV. No nakoniec sa rozhodol, že mu bude „stačiť“ milenka Madame du Barry a budúcu nevestu prenechá vnukovi. Maloletá dievčina, samozrejme, netušila, že jej matka podpísala predmanželskú zmluvu s Bourbonovcami. Nastal však problém týkajúci sa jej vzdelania. Nebola hlúpa, len bola nesmierne lenivá. Učenie ju nezaujímalo, jej vedomosti boli chabé.

Zatiaľ čo jej súrodenci už v desiatich rokoch hovorili plynule viacerými cudzími jazykmi a zvládali kvantum učiva, Antónia ovládala pár slovíčok z francúzštiny a taliančiny, horko-ťažko vypočítala jednoduché matematické príklady a o pravopise nemala ani potuchy. Vďaka svojmu učiteľovi hudobnému skladateľovi Christophovi Willibaldovi Gluckovi milovala hudbu a bola by pretancovala aj celý deň. Takáto nevzdelaná však nemohla prísť na francúzsky dvor. Bolo z nej treba spraviť mladú dámu. Učitelia museli pretrpieť jej povrchný prístup k učeniu.

Doučovali ju cudzie jazyky, preberali s ňou všeobecný prehľad, cibrili dvornú etiketu. Jej matka zatiaľ podnikala kroky smerujúce k sobášu. Po podpise predmanželskej zmluvy, keď držala v rukách aj oficiálnu žiadosť o ruku svojej dcéry, okamžite poslala do Francúzska písomný súhlas. Ten znamenal pre obe monarchie definitívny koniec skoro storočného nepriateľstva a upevnil rodiace sa spojenectvo. Pre dvoch mladých ľudí, ktorí sa nepoznali, predstavoval radikálnu životnú zmenu. Mária Terézia na výbave nešetrila.

Štátne financie neboli v najlepšom stave, no aj tak z nich minula obrovskú sumu – 400-tisíc dukátov. Zahanbiť sa nedal ani Ľudovít XV. Vnukovej neveste poslal do Viedne honosné dary. Priniesol ich sprievod, ktorý pozostával zo 117 osôb.

Článok pokračuje na ďalšej strane.