Ako novinárka pracujem štvrťstoročie. Deväť krásnych rokov mám tu česť byť súčasťou redakčného tímu časopisu Život. Cestujem po Slovensku a hľadám príbehy jedinečných, zaujímavých a inšpiratívnych ľudí. A veruže v tej našej malej krajinke je ich dosť. Okrem toho píšem aj o problémoch, ktoré trápia bežných ľudí. Nešťastie nechodí po horách ale po ľuďoch. Veru je to tak. Aj preto vám, našim čitateľom a čitateľkám prinášam aj príbehy ľudí, ktorým zo dňa na deň obrátila choroba život naruby. Presvedčila som sa, že najsilnejšej a najúprimnejšej pomoci sa takýto človek dočká zo svojho blízkeho a širšieho okolia, skrátka, keď sa zomkne komunita. Novinárska práca ma naučila okrem iného aj to, aby sme boli láskaví k svojmu okoliu, ľuďom. Je to zadarmo, nič to nestojí a druhým tým možno aj zachránime život.

Erika Szalayová

Údaj nám poskytol prezident Asociácie hotelov a&nbsp;reštaurácií Slovenska Marek Harbuľák. Táto stavovská organizácia zatiaľ nerealizovala prieskum, informáciu o&nbsp;dvadsiatich zavretých prevádzkach získali v&nbsp;rámci internej komunikácie. Marek Harbuľák sa preto nazdáva, že zavretých a&nbsp;skrachovaných prevádzok je oveľa viac. Na závažnosť situácie upozorňujú aj údaje FinStatu, ktorý hodnotil finančnú kondíciu slovenských podnikov za vlaňajší rok. Podľa nich je spomedzi všetkých odvetví najviac ohrozený práve sektor gastra a&nbsp;cestovného ruchu – úpadok tu hrozí až dvadsiatim percentám podnikov. 

FOTOGRAFIE K ČLÁNKU NÁJDETE V GALÉRII 

Brigita Praščáková za úverové peniaze v&nbsp;obci Strážne v&nbsp;okrese Trebišov zrekonštruovala časť rodinného domu a&nbsp;otvorila tu bar. Bolo to pred štyri rokmi. Začiatky boli sľubné, darilo sa jej, prišla však pandémia. Dnes hovorí, že ľudia sa akoby počas pandémie odnaučili chodiť zo svojich domovov von. Po tom, ako znova otvorila prevádzku, počet zákazníkov klesol. „Problémom je aj to, že mladí ľudia z&nbsp;tohto kraja poodchádzali hlavne do zahraničia,“ vysvetľuje. Keď sa objavili prvé správy o&nbsp;niekoľkonásobnom zvýšení cien energií, vedela, že svoj podnik neutiahne a&nbsp;vlani v&nbsp;novembri ho zatvorila. „Dnes si hľadám prácu, aj preto, že musím splácať pôžičku. Uvažovala som síce, že si v&nbsp;dedine otvorím predajňu potravín, priznám sa, váham.“

Anna Vojtková z&nbsp;obce Dlhé Klčovo v&nbsp;okrese Vranov nad Topľou nám rozpráva navlas rovnaký príbeh ako podnikateľka z&nbsp;okresu Trebišov. Jej rodina otvorila kaviareň v&nbsp;dedine v&nbsp;roku 2020. Aj v&nbsp;ich prípade boli podnikateľské začiatky vcelku slušné, všetko však zmarila pandémia. „Darilo sa nám síce, ale nie až do takej miery, aby sme mohli zamestnať personál. Preto sme sa v&nbsp;kaviarni striedali iba my dvaja s&nbsp;manželom, dosť to negatívne vplývalo na našu rodinu, aj preto sme podnik pred pár dňami zatvorili. Po pandémii sa to všetko zmenilo, už sme iba ekonomicky doslova prežívali.“ Rodina podniká ešte v&nbsp;oblasti kateringových služieb.

Článok pokračuje na nasledujúcej strane

„Ďakujeme vám za vašu priazeň. Musíme však na chvíľu zavrieť. Bez štátnej pomoci nebudeme schopní pokryť náklady na energie.“ Takýto oznam zverejnil majiteľ prevádzky Baske Villa v&nbsp;Trenčianskych Tepliciach s&nbsp;tým, že opätovne by chceli otvoriť 1. júna. Ako pre Pravdu uviedol majiteľ Slavomír Podmanický, zvýšenie cien začali pociťovať už vlani od februára. Cena za elektrickú energiu sa zvýšila o&nbsp;230 percent a&nbsp;cena za plyn až o&nbsp;263&nbsp;percent.

Vlado Mikolaj v&nbsp;Starom Smokovci prevádzkuje reštauráciu aj kaviareň, zamestnáva spolu dvadsať ľudí. Kým donedávna platil za elektrickú energiu 65 eur za kilowatthodinu, dnes je to suma 260 eur. „Ak by som chcel, aby mi to ekonomicky vychádzalo, musel by som cenu hamburgeru zvýšiť zo štrnásť na dvadsať eur. Nikto by si ho však nekúpil. Nemôžem si ani dovoliť znížiť platy personálu. Približne jedna tretina ľudí odišla počas pandémie z&nbsp;gastrosektora, kvalitného personálu je nedostatok. Situácia dospela až do takého štádia, že kuchári a&nbsp;kuchárky si pýtajú plat vo výške 1 500 eur netto.“ Vlado Mikolaj sa drží nad vodou zubami-nechtami, zatiaľ svoj podnik zatvoriť neplánuje, hoci za ostatné dva roky eviduje stratu. Riešením je pre neho v&nbsp;tejto chvíli investícia do solárnych panelov, chýbajú mu však potrebné peniaze. „Vyčkávam, tak ako mnohí podnikatelia a&nbsp;podnikateľky, čo urobí štát, pretože avízovaná pomoc je zatiaľ nedostatočná.“

FOTOGRAFIE K ČLÁNKU NÁJDETE V GALÉRII

Ako nás informovali z&nbsp;Ministerstva hospodárstva SR, nariadením vlády SR stanovili stropy pre malých podnikateľov, pri elektrickej energii je to suma vo výške 199 eur za megawatthodinu, pri plyne je to sume 99 eur. Pre všetky podniky malé i&nbsp;veľké a&nbsp;subjekty vykonávajúce hospodársku činnosť, napríklad samosprávy, domovy sociálnych služieb, občianske, športové či kultúrne organizácie, rezortné ministerstvo pripravilo schému štátnej pomoci. Žiadateľom a&nbsp;žiadateľkám, ktorí splnia podmienky uvedené vo výzve, bude poskytnutá dotácia. Pôjde o&nbsp;80 percent rozdielu medzi reálnou a&nbsp;zastropovanou sumou. Aktuálne mnohé podniky podľa nových zmlúv už nakupujú energie za šesť- až osemnásobné vyššie ceny ako vlani. Marek Harbuľák kritizuje spomalenú reakciu zo strany štátu.

„Očakávame jasnú komunikáciu, aká pomoc bude k&nbsp;dispozícii a&nbsp;kedy aj počas akého obdobia. Prichádzali nám vysoké zálohové faktúry, ale nevedeli sme, či budú kompenzácie alebo nie, pretože sa čakalo na schválenie štátneho rozpočtu. Ten sa schválil tesne pred Vianocami, ale odvtedy sme nič o&nbsp;kompenzácii nepočuli. Zmena nastala až pred pár dňami, ale my sme tieto informácie potrebovali počuť už v&nbsp;decembri.“ Na našu otázku, či pomoc štátu je pre ich sektor dostatočná, Marek Harbuľák hovorí: „Pre podnikateľov a&nbsp;podnikateľky je táto pomoc nedostatočná. Na druhej strane však chápeme obmedzené možnosti štátu.“ Podľa informácií z&nbsp;Asociácie hotelov a&nbsp;reštaurácií Slovenska v&nbsp;týchto dňoch približne už polovici prevádzok skončia garantované zmluvy s&nbsp;dodávateľmi energií, ktoré im zaručovali „pôvodné“ prijateľnejšie ceny elektrickej energie a&nbsp;plynu.

Infláciu a vysoké ceny energií cítime v každej sfére nášho života. Redakcia časopisu Život prináša informácie o cenách v niektorých sektoroch.  Ako nás informovali z občianskeho združenia Rodičia, už v týchto dňoch, podľa ich zistení, stoja obedy za jeden mesiac v niektorých školách, hlavne v Bratislave, od 40 do 60 eur, kým v nedávnej minulosti to bolo 25 eur. „Situácia bude jasnejšia po tom, ako školy dostanú faktúry za mesiac február, pretože december aj január boli deti vo veľkej miere doma,“ vysvetlil Michal Stuška z občianskeho združenia Rodičia.  Vysoké ceny sa premietajú aj do športového života. Na túto tému sme sa rozprávali s prezidentom Slovenskej asociácie fitnes, kulturistiky a silového trojboja Borisom Mlsnom. „Už počas pandémie niektorí športovci trénovali v provizórnych fitnescentrách napríklad v garáži, ale to nie je riešenie. Zaznamenali sme aj pokus znížiť teplotu vo fitnes na 13 stupňov Celzia. Je to nereálne a zdraviu škodlivé.“ Boris Mlsna nám opisuje, že v prípade ich asociácie sú problémom ceny za prenájom priestorov pri organizovaní súťaží. „Kým v minulosti sme dokázali zorganizovať súťaž za náklady vo výške 3-tisíc eur, teraz je to 13-tisíc eur.“  Vedieť viesť auto je pre dnešnú populáciu už samozrejmosťou, inflácia však tlačí nahor aj ceny za kurzy na vodičské oprávnenie. Kým pred dvoma rokmi stál kurz v skupine A priemerne 800 eur, dnes je to, hlavne v Bratislave, tisíc a viac eur. Sú za tým predpisy, ktoré kladú vyššie nároky na vybavenie autoškôl. Potom sú to vyššie ceny áut, prudký rast cien pohonných hmôt v prvom polroku vlani a, samozrejme, aj pandémia a inflácia. „Náklady na autá, služby a nájmy postupne narastajú a očakávame aj dopyt na nárast miezd inštruktorov, lektorov a učiteľov. Ceny za kurzy budú postupne rásť, skokové nárasty nákladov však nepremietneme do cien úplne,“ povedal nám predseda predstavenstva Slovenskej komory výcvikových zariadení autoškôl Jozef Rohaľ.  Zdražovanie je najciteľnejšie pri potravinách, aktuálne sú nepríjemným prekvapením ceny za slepačie vajíčka. Na pultoch predajní sa objavujú za sumu aj 0,35 eura za kus. Riaditeľ Únie hydinárov Slovenska Daniel Molnár vysvetľuje, že kým pred rokom a pol predávali vajíčka obchodníkom po osem centov za kus, teraz je to suma od 16 do 19 centov. Okrem energií je na príčine aj slabá úroda kukurice spôsobená vlaňajším suchom. „Za posledné dva roky sme zaznamenali nárast cien kŕmnych zmesí pre hydinu o 70 percent. Náklady na krmivá predstavujú viac ako 50 percent všetkých nákladov v chove nosníc. Vo finančnom vyjadrení celkové náklady na chov nosníc vzrástli priemerne o 2,89 eura na 100 kusov vajec.“  Budeme si kupovať ovčí syr za 35 eur za jeden kilogram? Dnes tento produkt z ovčieho mlieka stojí 15 eur. Slavomír Rehoľský zo Zväzu chovateľov oviec a kôz hovorí, že ceny ovčích a kozích produktov pôjdu v budúcnosti určite nahor. Tento sektor sa dlhodobo borí s problémami, slovenskému ovčiarstvu hrozí zánik pre personálne problémy, a ako hovorí Slavomír Rehoľský, aj pre poddimenzovanú podporu štátu. Dnes, tak ako všetci podnikatelia a podnikateľky, čelia pre infláciu vyšším výrobným nákladom. Na dôvažok vlani v lete zase ovčiarov sužovalo katastrofické sucho. „Za desať rokov zmizlo zo Slovenska 100-tisíc oviec, je to štvrtina z celkového počtu. Zánik ovčiarstva veľmi negatívne ovplyvní krajinotvorbu. Horské oblasti, chránené územia a národné parky spásajú totiž práve ovce.“

Na príčine je aj slabá úroda a sucho

– Zdražovanie je najciteľnejšie pri potravinách, aktuálne sú nepríjemným prekvapením ceny za slepačie vajíčka. Na pultoch predajní sa objavujú za sumu aj 0,35 eur za kus. Riaditeľ Únie hydinárov Slovenska Daniel Molnár vysvetľuje, že kým pred rokom a pol predávali vajíčka obchodníkom po osem centov za kus, teraz je to suma od 16 do 19 centov. Okrem energií je na príčine aj slabá úroda kukurice spôsobená vlaňajším suchom. „Za posledné dva roky sme zaznamenali nárast cien kŕmnych zmesí pre hydinu o 70 percent. Náklady na krmivá predstavujú viac ako 50 percent všetkých nákladov v chove nosníc. Vo finančnom vyjadrení celkové náklady na chov nosníc vzrástli priemerne o 2,89 eura na 100 kusov vajec.“