Zuzana Rajčániová začínala ako špeciálna pedagogička na detskej onkológii. Jedna mladá pacientka jej z vďaky darovala gitaru. Dnes spolu s kolegyňami pomáhajú hudbou s využitím nástrojov z celého sveta deťom i dospelým.

Miestnosť v K centre na bratislavských Kramároch určená na muzikoterapiu pôsobí trochu ako hudobné štúdio. Pri stene sú dva veľké gongy, na zemi sú rozložené himalájske misky, ktoré rozozvučíte jemným úderom paličkou, nájdete tu perkusie, metalofóny, rôzne zvončeky, strunové nástroje i nástroj so zaujímavým menom kalimba. „Pri práci často používame okrem klasických nástrojov aj nástroje z východných kultúr. Majú iné ladenie a iné frekvencie,“ hovorí Zuzana Rajčániová o zaujímavej zbierke hudobných inštrumentov. Zuzanu Rajčániovú a jej kolegyne vyhľadávajú najmä rodičia detí so špeciálnymi potrebami, veľa z nich sú deti so zriedkavými diagnózami.

Pri muzikoterapii sa uvoľňuje svalové napätie, deti sa nástrojov dotýkajú.
Zdroj: Archív Z.R.

Dokážu však pomôcť i dospelým, ktorí trpia napríklad dôsledkami nadmerného stresu. „Využívame to, že deti môžu hudbu vďaka vibráciám nielen počuť, ale aj cítiť. Najmä ťažko postihnuté deti, ktoré majú často oslabený niektorý zo zmyslov, môžu pri muzikoterapii vnímať hudbu celým telom. Veľakrát sa stane, že deti, ktoré napríklad nepočujú, si líhajú na nástroj, aby vibrácie cítili. Pracujeme aj s deťmi s kochleárnym implantátom, pre ktoré býva spočiatku kombinácia zvuku a vibrácie príliš silným vnemom. Postupne sa však novým podnetom prispôsobia a tolerujú počúvanie spolu s vibráciami,“ hovorí terapeutka.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Diskusia