Aj keď za tento 11-minútový „špás“ zaplatíte státisíce až milióny dolárov, túžba vyskúšať si beztiažový stav sto kilometrov nad povrchom Zeme v spoločnosti miliardára Jeffa Bezosa je naozaj obrovská.

Už 20. júla to na západe Texasu vypukne. Na tento termín sa viaže dlhoočakávaný štart kozmickej lode New Shepard, ktorá prepíše dejiny ako prvý komerčný let do vesmíru. Ten môže byť zároveň odrazovým mostíkom do sveta zážitkov, na ktoré bežný smrteľník tak skoro nezabudne. Na stránke Bezosovej spoločnosti Blue Origin, ktorá loď skonštruovala, sa už teraz môžu registrovať záujemcovia o ďalšie lety.

Na Kármánovej hranici

Zakladateľ firmy Amazon je nielen jeden z najbohatších ľudí na svete, ale aj vesmírny nadšenec. Jeho spoločnosť Blue Origin vyvíja technológie na komerčné lety do vesmíru. Od roku 2012 prebehlo pätnásť testov lode New Shepard s cestovným modulom určeným pre suborbitálne lety, pri ostrom lete by teda nemalo dôjsť k žiadnym problémom. Dobrodružstvo šesťčlennej posádky, ktorej istými členmi sú zatiaľ Jeff Bezos a jeho brat Mark, by malo trvať dokopy jedenásť minút. Vesmírni výletníci sa dostanú za hranicu Kármánovej hranice, ktorá určuje predel medzi zemskou atmosférou a kozmickým priestorom. Po štarte dosiahnu trojnásobnú rýchlosť zvuku, ako aj obrovské preťaženie. Po troch minútach sa kabína, kde každý z posádky bude mať vlastné okno, odpúta od nosnej rakety a tak bude stúpať až na hranicu vesmíru. Tú dosiahne o štyri minúty a ďalších šesť minút si pasažieri užijú beztiažový stav. Bude nasledovať návrat do atmosféry a pristátie pomocou padáka. Na stránke Blue Origin nájdete propagačné video aj s ukážkou, ako to celé bude vyzerať.

ĎALŠIE FOTOGRAFIE K PRELOMOVÉMU LETU NÁJDETE V GALÉRII

Prvý bol Tito

Hoci pôjde o premiérový komerčný let tohto typu, skutočným priekopníkom medzi „ves­mírnymi turistami“ – aj keď on sám sa označil za nezávislého výskumníka – sa stal už pred dvadsiatimi rokmi americký boháč Dennis Tito. Tomu sa podarilo zrealizovať zdanlivo nesplniteľný plán – pridať sa k ruskej kozmickej posádke počas expedície na medzinárodnú vesmírnu stanicu. Keďže tamojší vesmírny program v tom čase bojoval s nedostatkom financií, Titove peniaze prišli Rusom vhod. Za 20 miliónov dolárov tak absolvoval zrejme najdrahšiu desaťdňovú dovolenku v dejinách. O tom, že by ju oľutoval, však nemôže byť reči. Dodnes spomína na výnimočný zážitok. „Videl som čiernotu vesmíru a zakrivenie Zeme. Bol som v eufórii. Bol to najkrajší okamih môjho života, dosiahnutie životného cieľa. Vtedy som vedel, že toto už nič neprekoná,“ povedal D. Tito.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Diskusia