Zámožná a skromná

Joy si uvedomovala, že pokiaľ šlo o Elzu, pustili sa s manželom do jedinečného projektu. Preto o skúsenostiach s návratom šelmy do prírody napísala na začiatku 60. rokov knihu Príbeh levice Elzy. Okamžite sa stala bestsellerom, preložili ju do dvadsiatich piatich jazykov, o štyri roky neskôr podľa nej nakrútili film Volanie divočiny. U divákov zožal obrovský úspech. Nasledovala ďalšia skvelá filmová snímka z Joyinho pera Obkľúčení slonmi. Autorka cestovala po svete, zúčastňovala sa na spoločenských akciách, v Londýne na premiéru filmu o Elze prišla aj kráľovná Alžbeta II.
George sa venoval ochrane a záchrane zvierat v Keni, spoločenský život ho nelákal. Z Joy bola zámožná žena, no ani po medzinárodnej publicite sa života v buši nevzdala.

Žila skromne, pamätala na slová starého otca a väčšinu prostriedkov z kníh i filmov venovala na záchranu zvierat prostredníctvom svojej nadácie. Po utíšení spoločenských povinností sa Adamsonovci naďalej venovali návratu divých šeliem po vyliečení zo zranení spôsobených pytliakmi do voľnej prírody a ochrane opustených mláďat. George sa zameral na levy, domorodci ho nazývali Otec levov. Venoval sa im vo svojom rehabilitačnom centre v Meru. Joy sa starala o gepardie mláďatko Pippu, neskôr o malú leopardicu Penny. Aj jej život opísala v knihe Prípad leopardice Penny. Obe odrastené mláďatá sa jej podarilo vrátiť do prírody. Počas ich výchovy sa odsťahovala do savany asi 24 kilometrov od Georgea. S tretím manželom sa rozišli niekoľkokrát aj predtým, no vtedajšie odlúčenie naštrbilo ich vzťah natoľko, že sa v roku 1970 rozhodli pre rozvod.

George sa usadil v buši v oblasti Kora na severe Kene a Joy v dome pri jazere Naivasha, severozápadne od Nairobi. Obydlie nazvala po Elze – Elsamere. Ochrana africkej prírody ich však spájala naďalej. Joy vysokými finančnými sumami pomohla založiť šesť národných parkov, medzi nimi aj ten v Kore, sponzorovala záchranu zvierat po celom svete. S Georgeom sa stretávala každoročne na vianočné sviatky. Malo to tak byť aj v roku 1979. Pre problémy s lietadlom však neprišiel. Neskôr už Joy živú nezastihol, 3. januára 1980 ju jej černošský sluha ubodal na smrť.

Obvinila ho z krádeže a vyhnala ho zo svojho domu. Z pomsty ju napadol nožom. Odsúdili ho na doživotie, trestu smrti sa však vyhol, pretože v čase vraždy nebol plnoletý. Joyin popol rozprášili nad hrobom levice Elzy. Jej tretí manžel zahynul o desať rokov neskôr v prestrelke s pytliakmi, keď šiel v terénnom aute na pomoc svojmu asistentovi a európskemu turistovi v Národnom parku Kora. Pytliaci auto zasiahli mnohými guľkami a pod ich spŕškou zahynul aj 83-ročný George. Pochovali ho v korskej rezervácii neďaleko jeho obľúbeného leva Boya. Obaja tak zostali v blízkosti milovaných zvierat aj na večnom odpočinku.

FOTOGRAFIE LEGENDÁRNEJ JOY ADAMSOVEJ NÁJDETE V GALÉRII
Diskusia