Láska z lode

Prvýkrát sa vydávala v roku 1935. Jej vyvoleným sa stal bankový úradník židovského pôvodu barón Viktor von Klarwill. Vzhľadom na Hitlerovu rozpínavosť a rozmáhajúci sa fašizmus sa rozhodol nájsť pre seba i Friederike nový domov. Tým sa mala stať Keňa, pretože v tom čase čierny kontinent pokladal za bezpečnejší než Rakúsko. V roku 1937 sa teda Friederike na manželov popud vybrala do Afriky a mala tam pripraviť pre oboch zázemie. Počas dlhej cesty loďou do Kene sa však zamilovala do švajčiarskeho botanika a maliara Petra Ballyho. Nasledoval rozvod a v roku 1938 druhé manželstvo. Vtedy prišla k menu Joy. Premenoval ju jej manžel, tvrdil, že mu priniesla do života radosť. Životného druha sprevádzala na výpravách po Južnej Afrike. Zasvätil ju do krás africkej prírody, radil jej, ako si má zdokonaliť techniku kreslenia.

Keď Joy odchádzala z Viedne do Kene, zaumienila si, že novej krajine chce byť prospešná. Chcela vykonávať takú prácu, ktorá jej druhej domovine prinesie trvalý osoh. Začala sa preto venovať kresbám rastlín, zdokumentovala zanikajúce druhy a rovnako chcela zachytiť podobu príslušníkov jednotlivých kmeňov v Keni. Podarilo sa jej to na sto percent. Vytvorila asi osemsto botanických a kmeňových kresieb. Dovtedy boli botanické obrázky čiernobiele. Až Joy naplno zachytila farebnú tropickú prírodu s africkým svetlom. Preto sú jej kresby také dokonalé. Za kolekciu kveteny dostala medzinárodné ocenenie. Vďaka nej existujú autentické portréty kmeňov, ktoré už zanikli, zachytila pestrosť ich odievania a zvyky. Pre svoju jedinečnosť tvoria národný poklad a sú súčasťou stálej expozície Kenského národného múzea v Nairobi.

Bádateľka počas podpisovaní svojej knihy Príbeh levice Elzy.
Zdroj: Getty Images

Po tomto úspechu prišlo obdobie, na ktoré nerada spomínala. Po príchode do Kene vyhlásila, že je Rakúšanka. Tieto slová neskôr po vypuknutí svetového vojnového konfliktu vyvolali k jej osobe nedôveru a podozrievavosť v belošskej komunite v Nairobi, ktorú koncom 30. rokov tvorili z 90 percent Briti. Mínusom bolo aj to, že neovládala dobre angličtinu, ťažko jej bolo rozumieť, rozprávala veľmi emotívne, výbušne. Počas druhej svetovej vojny bola dokonca krátko internovaná ako zajatkyňa v tábore, pretože ju britské úrady považovali za Nemku. Po prepustení do jej života vstúpil tretí muž. Na jednu výpravu si s vtedajším manželom zavolali skúseného sprievodcu a znalca Afriky Georgea Adamsona. Preskočila iskra, nasledoval rozvod s druhým partnerom a svadba s tretím. To všetko v roku 1944. George prišiel do Kene o trinásť rokov skôr než Joy. Prešiel viacerými povolaniami: hľadal zlato, obchodoval s kozami, bol profesionálny lovec na safari. Keď sa zoznámil s Joy, už šesť rokov pracoval ako uznávaný a rešpektovaný strážca zvierat. Na starosti mal takzvanú severnú provinciu, do ktorej patrili neobývané územia v severnej časti Kene.

V prvých rokoch manželstva veľa času strávili v buši. George zasvätil Joy do zákonitostí divočiny, učil ju, ako prežiť v drsnej prírode. Vedomosti nasávala rýchlo a bola z nej výborná spoločníčka počas náročných výprav v buši. Podnikali ich na ťavách alebo osloch a Joy sa nikdy nesťažovala. Mala skvelú fyzickú kondíciu, neprekážali jej choroby, nepohodlie ani jednoduchá strava. Na dlhé výpravy si brávali len ryžu vo vreciach, ktoré naložili na mulice. K nej konzumovali mäso z ulovených zvierat, jedli divorastúce ovocie a pili prevarenú vodu z riek. Pochodili miesta, kam dovtedy nevkročila noha žiadneho Európana. V roku 1956 sa rozhodli usadiť a vtedy sa stala udalosť, ktorá im priniesla celosvetovú pozornosť a z Joy spravila legendu. Do ich domácnosti pribudol ďalší člen – levica Elza.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Diskusia