Jej celoživotnou láskou boli levy, a hoci vyrástla v strednej Európe, domovom sa jej stali africké savany. JOY ADAMSONOVÁ (1910 – 1980) v Keni naplno uplatnila svoju lásku k zvieratám, no zastihla ju tam aj tragická smrť.

Zomrela sedemnásť dní pred dovŕšením sedemdesiatky. Ochrankyňa zvierat, bádateľka, maliarka, spisovateľka. Žena s komplikovanou povahou sa k svojmu okoliu nesprávala vždy vyberane, často sa s ľuďmi dostávala do konfliktov, v komunikácii používala rozkazovačný tón. Jedným slovom, líšila sa od davu, no bola to žena, ktorá veľmi tvrdo pracovala. Mala vlastnú víziu, dokázala si veci zorganizovať a dotiahnuť do konca. Napísala sedemnásť kníh o živote v africkej prírode, po celom svete sa z nich predalo päť miliónov. Dosiahnutých cieľov však bolo v jej živote oveľa viac.

Z dcéry syn

Na svet prišla ako Friederike Victoria Gessnerová v Opave vo vtedajšom rakúskom Sliezsku. Bola prostredná z troch dcér a jej otec sa nikdy nezmieril s tým, že sa mu narodilo ďalšie dievča a nie syn. Trval na tom, aby nosila chlapčenské šaty, a aj keď ju všetci v rodine volali Fifi, on ju tvrdohlavo oslovoval Fritzi. Ani matka jej neprejavovala žiadne city a nevenovala jej pozornosť. Voľný čas preto Fifi najradšej trávila sama, v prírode pri rieke Moravici neďaleko dedinky Kružberk. V malebnom prostredí údolia Moravice sa zrejme začal formovať jej vzťah k prírode, ktorý bohato a zmysluplne zúročila v dospelom živote. Miesta, kde sa malá Friederike rada túlala, sa ako spomienka na túto významnú ženu nezachovali, v 50. rokoch minulého storočia v tých v končinách vyrástla Kružberská priehrada. V jej rodnom dome, vo vile Friederike, vzniklo na jej počesť v 80. rokoch súkromné múzeum, no o desaťročie neskôr vilu pohltili plamene a zhorela do tla. A s ňou aj väčšina dokumentov, ktoré by viac priblížili rané obdobie Joy Adamsonovej.

Existujú však fakty, ktoré prinášajú pohľad na jej rodinné zázemie. Friederikina rodina patrila k sudetským Nemcom, k strednej vrstve, otec Viktor Gessner bol stavebný radca, matka Traute pochádzala z významnej podnikateľskej rodiny Weisshuhnovcov. Práve tá sa výrazne podpísala pod rozvoj opavského regiónu. Predovšetkým starý otec Karl Weisshuhn, úspešný a bohatý majiteľ papierne, osobnosť veľkého formátu. Výrazný vplyv mal aj na vnučku Friederike. Naučil ju, aby sa nebála pustiť do nezvyčajných projektov, odlišovať sa od ostatných, byť výnimočná.

FOTOGRAFIE LEGENDÁRNEJ JOY ADAMSOVEJ NÁJDETE V GALÉRII

Popri týchto radách jej prízvukoval, že musí byť skromná, rozumne využívať bohatstvo a časť z neho dávať na dobročinné účely. Keď dovŕšila dvanásty rok, rodičia sa rozviedli. Po ich rozchode sa v roku 1922 presťahovala do Viedne k babičke. Rodný kraj však milovala naďalej a do osemnástich rokov sa tam pravidelne vracala. Po jednej z rodinných poľovačiek v lesoch neďaleko Moravice prvýkrát začala vážne uvažovať o ochrane zvierat. Na popud príbuzných zastrelila srnca, o čom neskôr napísala: „Keď som ho skolila, roztriasla som sa od hrôzy. Nechápala som, ako som sa mohla roznežniť nad zvieraťom, obdivovať jeho krásu a vzápätí ho zabiť. V tej chvíli som si nedokázala vážiť samu seba.“

Viedenské obdobie v živote mladého dievčaťa bolo šťastné. Rozvíjala svoje nadanie na kreslenie, študovala hudbu, venovala sa sochárstvu, navštevovala kurz pre módne návrhárky a začala študovať medicínu. V rakúskej metropole v tom čase patrila k najatraktívnejším mladým dámam. O mužskú pozornosť nemala núdzu, ale nadväzovala vzťahy, ktoré nemali šťastný koniec. Po jednom rozchode podstúpila interrupciu, nasledovali komplikácie a prišla o možnosť stať sa matkou. Chladné rodinné prostredie, najmä matkin citový nezáujem a otcovo zle skrývané sklamanie sa veľmi výrazne podpísali pod emotívnu nestálosť budúcej bádateľky. Celý život hľadala lásku. Hľadala ju však dosť extrémnym spôsobom. Šlo jej o lásku bezpodmienečnú, no sama takú nedokázala poskytnúť. Svedčia o tom aj jej tri manželstvá.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Diskusia