Peter Ličák

Hoci tu dnes žije už len komunita desiatich-pätnástich domácich usadlíkov, posilnená o&nbsp;zopár chalupárov, v&nbsp;osade je až päť národných kultúrnych pamiatok. Takou galériou zákonom chránených historických budov sa nemôžu pochváliť ani podstatne väčšie dediny, ba ani niektoré mestá. Navyše celá osada, ktorú založili pri starej obchodnej ceste spájajúcej Šariš so Spišom, bola pred štvrťstoročím vďaka svojej svojráznosti vyhlásená za pamiatkovú zónu.

Lokalizácia: Prešovský kraj, okres Prešov, región Šariš
&nbsp;
Polohopis: Lačnov leží na rozhraní horského masívu Branisko a pohoria Bachureň
&nbsp;
Prvá písomná zmienka: 1389
&nbsp;
Počet obyvateľov: 15 vrátane chalupárov

Osada Lačnov

<h3>Pamiatkové kvinteto</h3>
Všetky štyri pamiatkovo chránené ľudové domy obídete za päť minút. Nad nimi pri vstupe do osady víta turistov neveľká murovaná gréckokatolícka Cerkev svätého Michala archanjela z&nbsp;roku 1907, ktorá má v&nbsp;nevysokej veži tri zvony, dva s&nbsp;nápismi v&nbsp;azbuke. Sú to ich rodné listy, ktoré prezrádzajú, že ten najstarší odliali v&nbsp;roku 1912. Druhý odlial o&nbsp;trinásť rokov neskôr v&nbsp;Sabinove Adolf Friedman, ktorý zhotovil vo svojej zvonolejárskej dielni aj umieračik, najmenší zvon lačnovskej cerkvi. Cerkev v&nbsp;osade zovretej kopcami, lesmi a&nbsp;horskými lúkami horského masívu Branisko a&nbsp;pohoria Bachureň bola za národnú kultúrnu pamiatku vyhlásená ako prvá – v&nbsp;roku 1988.
„Kým v&nbsp;iných dedinách boli za národné kultúrne pamiatky vyhlásené hrady a&nbsp;kaštiele, v&nbsp;našej osade majú takýto punc najstaršie drevenice a&nbsp;gazdovské usadlosti. Do tohto vzácneho kvarteta patrí pár metrov za cerkvou usadlosť pod číslom osem, ktorú tvorí chalupa, sypance, stodoly, dole nad potokom je národnou kultúrnou pamiatkou drevenica s&nbsp;popisným číslom štrnásť. Na dolnom konci Lačnova v&nbsp;časti nad Kapušnicami je s&nbsp;číslom 26 chalupa z&nbsp;dreva a&nbsp;hlinených ‚maleválkov‘ (nepálených tehál z&nbsp;hliny), v&nbsp;ktorej kedysi sídlil obecný úrad. Kultúrnou pamiatkou je aj bývalá kamenná usadlosť s&nbsp;popisným číslom 30,“ pozýva na prehliadku Lačnova chalupár Jožo Štec (84).
Pokračovanie na ďalšej strane...

<h3>Nevídané nebeské divadlo</h3>
V&nbsp;obecnej kronike Lačnova je na strane 45 zaujímavý zápis, ktorý podáva svedectvo o&nbsp;ďalšom unikáte. Koncom februára posledného predvojnového roka 1938 tu domáci pozorovali polárnu žiaru, čo je v&nbsp;týchto zemepisných končinách naozaj unikátny jav. Žiaru ako prvé spozorovali lačnovské dievky, ktoré sa večer 22. februára zišli v&nbsp;ktorejsi drevenici na tradičné priadky. Obloha nad dedinou mala toho mrazivého večera tmavočervenú farbu, na takú podivnú nebeskú žiaru si nespomínali ani najstarší pamätníci. Dievčence zburcovali na nohy celý valal, všetci si mysleli, že na nebi vidia žiaru z&nbsp;veľkého požiaru v&nbsp;niektorej susednej dedine. Lenže vystrašení chlapi, ktorí vybehli na okolité kopce, zistili, že červený kohút nevyčíňa ani v&nbsp;Lipovciach, ani vo Fričovciach, v&nbsp;Renčišove či vo Vyšnom Slavkove. Tak sa na to nevídané čudo na oblohe išli opýtať správkyne ľudovej školy Zlatice Mašlejovej-Bizubovej. Tá dedinčanom vysvetlila, že na oblohe nevidia žiadne Božie varovanie, ale polárnu žiaru, o&nbsp;ktorej vopred informovali aj hvezdári.

„Polárna žiara bola najsamprv tmavočervená, potom svetločervená, potom sa na nej objavili biele pruhy, ktoré sa postupne zafarbili dofialova. Zmena bola neopísateľne krásny nebeský úkaz. Polárna žiara trvala od 20.00 hodiny do jednej hodiny nasledujúceho dňa. Neobyčajný úkaz považovali Lačnovčania za predzvesť nejakej pohromy, vojny, hladu, moru,“ zaspomínal si na neobyčajný nebeský úkaz rodák Ján Novotný.
Pokračovanie na ďalšej strane...

<h3>Najväčšie krivdy</h3>
Rok 1389. To je dátum prvej písomnej zmienky o&nbsp;Lačnove v&nbsp;súdnej zápisnici o&nbsp;spore šľachtica Pavla z&nbsp;Perína a&nbsp;Beňadika zo Svine, ktorí sa súdili o&nbsp;vlastníctvo majetkov panstva Sviňa. Patrila k&nbsp;nim aj dedina Lačnov. Z&nbsp;obsahu tejto listiny však vyplýva, že possessionum Lachnow existovalo už pred spomínaným rokom 1389. Dnešný Lačnov bol osídlený počas valaskej kolonizácie na pozemkoch, ktoré vlastnili šľachtici Meršeovci. Majetky v&nbsp;údolí Veľkej a&nbsp;Malej Svinky im daroval uhorský kráľ Belo IV. za vojenské zásluhy. Prví obyvatelia sa tu usadili nad horným koncom Lačnovskej tiesňavy vo výške 700-800 metrov nad morom. Miestné názvy ako Voroce, Voroblik, Magura, Bachureň, Kartoška, Veršek, Košariská svedčia o&nbsp;tom, že Lačnov založili prisťahovalci z&nbsp;Podkarpatskej Rusi a&nbsp;z&nbsp;Haliča. Cez novú horskú osadu obývanú drevorubačmi, uhliarmi a&nbsp;pastiermi viedla starodávna obchodná cesta spájajúca Spišský a&nbsp;Šarišský hrad.

„Až do roku 1970 bol vďaka súkromne hospodáriacim roľníkom Lačnov životaschopnou dedinou, ale po rozoraní najúrodnejších pozemkov štátnymi majetkami sa gazdovia dostali do neriešiteľnej situácie. Na ťažko dostupných kamenistých poliach, ktoré im štát nechal, nemohli splniť predpísané kontingenty, dodávky zemiakov či obilia. A&nbsp;tak sa z&nbsp;dediny, v&nbsp;ktorej po vojne žilo 189 ľudí, stala malá, takmer vyľudnená osada. Nebola tu škola, obchod, starí zostali dožiť, mladí zutekali – do Prešova, do košických železiarní alebo až do ostravských baní,“ vykreslil nám v&nbsp;kocke úpadok Lačnova Jožo Štec, ktorý viac času trávi v&nbsp;synovej drevenici v&nbsp;Lačnove než v&nbsp;prešovskom paneláku.
Pokračovanie na ďalšej strane...

<h3>Kóma pod Pikom Lenina</h3>
Jožo Štec, medzi horolezcami, športovcami a&nbsp;lačnovskými chalupármi známy aj pod prezývkou Ježek, začal s&nbsp;manželkou Gabrielou, čerstvou osemdesiatničkou, pendlovať medzi bytom v&nbsp;Prešove a&nbsp;Lačnovom pred tridsiatimi rokmi. V&nbsp;roku 1992 objavil ich syn Miro, ktorý dnes podniká v&nbsp;turizme na chorvátskom ostrove Hvar, voľnú drevenicu na vyšnom konci Lačnova pod južnými svahmi Magury. „Nič lepšie sa nám nemohlo v&nbsp;živote pritrafiť. Ani sme netušili, ako úžasne sa nám bude žiť v&nbsp;tejto osade, o&nbsp;ktorej turisti vravievajú, že jej Pán Boh vyárendoval miesto na konci sveta. Lenže pre nás je to tá najkrajšia, najtichšia a&nbsp;najpokojnejšia časť sveta,“ pochvaľuje si chalupárčenie v&nbsp;Lačnove pani Štecová.

Ježek je Moravan, narodil sa pod Beskydmi v&nbsp;Hostašoviciach. Kamaráti o&nbsp;ňom šíria, že väčší bežkársky fanatik by sa vo svete nenašiel, a&nbsp;zrejme nebudú ďaleko od pravdy. „Azda niet v&nbsp;slovenských horách hrebeňa, ktorý by som nebol prešiel na bežkách. A&nbsp;legendárnu Bielu stopu som absolvoval 43-krát, na tejto 50-kilometrovej stope mám odbehnutých 2&nbsp;140 kilometrov,“ pochválil sa milovník severského spôsobu lyžovania. Na konte má aj najslávnejší a&nbsp;najťažší beh na lyžiach Vasaloppet vo Švédsku. Na 90-kilometrovej trati bojuje o&nbsp;primát až 15-tisíc bežkárov z&nbsp;celého sveta. Náročné behy absolvoval na Aljaške, za polárnym kruhom vo Fínsku, pri McCall v&nbsp;americkom štáte Idaho, vo švédskom Falune, v&nbsp;Davose i&nbsp;pri kanadskom jazere Soversen.
Pokračovanie na ďalšej strane...

<h3>Zlá diera</h3>
Dole cestou tretej triedy je to z&nbsp;Lačnova iba na skok k&nbsp;jedinej sprístupnenej jaskyni v&nbsp;Prešovskom okrese – k&nbsp;Zlej diere v&nbsp;masíve vrchu Buče. Od jej sprístupnenia pre verejnosť v&nbsp;roku 1999 je jej správcom ostrieľaný jaskyniar Rudo Košč (65), otec víťazky prvej série SuperStar speváčky Katky Koščovej. Je to jaskyniar telom i&nbsp;dušou, skryté krásy podzemia začal prvýkrát vnímať v&nbsp;tínedžerských rokoch v&nbsp;opálových baniach pod Dubníkom.
„O&nbsp;pár rokov neskôr som v&nbsp;metropole Šariša založil prvú oblastnú jaskyniarsku skupinu a&nbsp;už mi jaskyniarska vášeň ostala na celý život. S&nbsp;mladíckym nadšením sme skúmali tajomstvá krasového územia medzi Lipovcami a&nbsp;Vyšným Slavkovom, na Branisku či v&nbsp;pohorí Bachureň, nenechali sme tu bez povšimnutia žiadnu väčšiu dieru. Medzi prvými sme preskúmali Zlú dieru, ktorú som dovtedy poznal len z&nbsp;rozprávania. Keď sme vstúpili do tejto jaskyne, prvý pohľad vo svetle karbidiek bol dosť deprimujúci. Všade samé blato, hory odpadkov, výzdoba v&nbsp;žalostnom stave, ľudia bezohľadne dolámali mnoho kvapľov. Naozaj šokujúca vizitka kultúry národa. Za štyridsať rokov sme jaskyňu detailne preskúmali, urobili sme tam mnoho sond, ukázalo sa, že na objavenie nových priestorov je prakticky nulová šanca. Za starým suťovým závalom na hornej chodbe sa síce ukazujú nejaké dutiny, ale je to veľmi nebezpečný priestor na skúmanie, riziko je veľké,“ konštatuje zhovorčivý správca Zlej diery.

Lačnovské rarity: Cestou do osady útočí na ľudský mozog optický klam

Peter Ličák

Plus TV

Celoživotná bitka: Peter Petras vdýchol Rainerovej chate život. Z čoho má obavy?

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Výber pre vás

Lačnovské rarity: Cestou do osady útočí na ľudský mozog optický klam

Peter Ličák

Súvisiace články

Jedno družstvo v rozkvete, druhé v problémoch: Ako sa žije ľuďom v Hornej a Dolnej Súči?

Silný súper spod Čergova: Hertnícki roľníci odolávali nátlaku štátnej moci vyše dve desaťročia

Sklenô: Fungovala tu prvá sklárska dielňa na území Slovenska, zanikla po prírodnej katastrofe

Plus TV

Celoživotná bitka: Peter Petras vdýchol Rainerovej chate život. Z čoho má obavy?

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Výber pre vás