Ako novinárka pracujem štvrťstoročie. Deväť krásnych rokov mám tu česť byť súčasťou redakčného tímu časopisu Život. Cestujem po Slovensku a hľadám príbehy jedinečných, zaujímavých a inšpiratívnych ľudí. A veruže v tej našej malej krajinke je ich dosť. Okrem toho píšem aj o problémoch, ktoré trápia bežných ľudí. Nešťastie nechodí po horách ale po ľuďoch. Veru je to tak. Aj preto vám, našim čitateľom a čitateľkám prinášam aj príbehy ľudí, ktorým zo dňa na deň obrátila choroba život naruby. Presvedčila som sa, že najsilnejšej a najúprimnejšej pomoci sa takýto človek dočká zo svojho blízkeho a širšieho okolia, skrátka, keď sa zomkne komunita. Novinárska práca ma naučila okrem iného aj to, aby sme boli láskaví k svojmu okoliu, ľuďom. Je to zadarmo, nič to nestojí a druhým tým možno aj zachránime život.

Erika Szalayová

Keď prídete do najmenších dedín na Slovensku, nádherná prírodná scenéria vám vyrazí dych. Raritné obce, kde žije pätnásť, dvadsať či tridsať ľudí, však živoria. Majú problém zabezpečiť základné potreby, na starostovskej stoličke sedia poväčšine nadšenci, ktorí v&nbsp;zime neraz sami odhŕňajú sneh z&nbsp;verejných priestranstiev.

V&nbsp;sobotňajších voľbách nastane aj taká paradoxná situácia, že v&nbsp;niektorých dedinách bude sedieť vo volebnej komisii viac ľudí, ako je voličov a&nbsp;voličiek, ktorí prídu k&nbsp;volebným urnám. Odborník na samosprávy zo Združenia občanov miest a&nbsp;obcí Slovenska Peter Uhlár hovorí, že tieto malé dediny vlečúcim sa krokom spejú k&nbsp;zániku. Dlhé roky hlavne odborná verejnosť hovorí o&nbsp;komunálnej reforme, ktorá by riešila spomínaný problém. Všetko je zatiaľ iba v&nbsp;teoretickej rovine.

V&nbsp;Starine v&nbsp;okrese Stará Ľubovňa sa dokonca nenašiel nikto, kto by chcel kandidovať za starostu či starostku. Dedina, kde žije do päťdesiat ľudí, je už vyše roka bez vedenia. Starostka sa vzdala funkcie, a&nbsp;hoci v&nbsp;dedine potrebujú troch poslancov, kandidáti sú len dvaja. Zastupujúcim starostom je dnes Štefan Solotruk. V&nbsp;minulosti viedol dedinu dve volebné obdobia, začínal ako 26-ročný, svojho času bol najmladším starostom v&nbsp;okrese Stará Ľubovňa. Dnes hovorí –&nbsp;stačilo. „V&nbsp;malých dedinách sa nedá starostovať na plný úväzok a&nbsp;popri ďalšom povolaní je to časovo náročné,“ hovorí Štefan Solotruk, ktorý v&nbsp;okresnom meste, vzdialenom 23 kilometrov, pracuje ako elektrotechnik. V&nbsp;jednej z&nbsp;najmenších slovenských dedín vyrastal, založil si tam rodinu.

„Je tu krásne, ale iba na chalupárčenie. Evidujeme obrovský dopyt po dreveniciach. Lenže ak tu bývate nastálo, je to náročný život. Chýbajú služby, do okresného mesta je ďaleko. Rozpočet je malý, s&nbsp;peniazmi sme na hrane. Nejaké investičné akcie preto neprichádzajú do úvahy.“ Obec má vo vlastníctve iba budovu obecného úradu a&nbsp;hasičskú zbrojnicu. Keď Štefan Solotruk začínal v&nbsp;roku 2011 starostovať, odstupné jeho predchodcovi museli vyplatiť v&nbsp;splátkach. V&nbsp;dedine žijú hlavne seniori a&nbsp;seniorky, chatári a&nbsp;chatárky a&nbsp;iba dve mladé rodiny s&nbsp;deťmi. Štefan Solotruk hovorí, že pre takéto malé obce by zlučovanie bolo ako spása, nutný by však bol kompromis prijateľný pre každého.

Článok pokračuje na následujúcej strane&nbsp;

Ján Stanko už piate volebné obdobie starostuje v&nbsp;dedine Parihuzovce v&nbsp;okrese Snina. Podľa posledného sčítania obyvateľstva by tam malo bývať 24 ľudí. „Vidíme si síce vzájomne do kuchyne, ale máme zdravé životné prostredie, môžeme si sami dopestovať a&nbsp;dochovať vlastné potraviny,“ hovorí na margo života v&nbsp;takejto obci. Popri starostovaní pracuje ako farmár, toto živobytie si vybral zámerne. Hoci nie je starosta na plný úväzok, funkcia zahŕňa aj to, že musí byť stále dostupný v&nbsp;dedine. Ako starosta zarába okolo 500 eur brutto, sám odhŕňa z&nbsp;verejných priestranstiev sneh, pretože rozpočet nestačí na to, aby si na tento účel objednali firmu. „Verejné osvetlenie zapíname iba na hodinu a&nbsp;pol večer, aby sa ľudia z&nbsp;návštev v&nbsp;bezpečí vrátili domov. Internet máme iba mobilný. A&nbsp;to platíme dane ako všetci. Lenže zlúčenie či akákoľvek forma spojenia malým obciam nepomôže, naopak. Veľkí vždy kašlali na malých. Každá dedina, to je identita, hrdosť.“

Starosta netají, že má hlavu v&nbsp;smútku pre sobotňajšie voľby. Keďže ľudia budú voliť aj zástupcov a&nbsp;zástupkyne do samosprávnych krajov, volebné komisie budú početnejšie. Konkrétne u&nbsp;nich to bude desať členov a&nbsp;členiek, je pravdepodobné, že rovnaký počet ľudí – ak nie menej – príde voliť. „O&nbsp;povinných elektronických voľbách môžeme iba snívať. Nemáme techniku, nemáme kvalitné internetové pokrytie. Vraj by sme si mohli zabezpečiť satelitné spojenie s&nbsp;tým, že náklady by nám štát refundoval. Lenže kedy? Teraz máme na účte 1 500 eur, ročný rozpočet je približne 22-tisíc eur. Nemôžeme si dovoliť minúť posledné peniaze na voľby,“ rozčuľuje sa.

Starosta jednej z najmenších slovenských dedín nás upozorňuje aj na to, ako sa v maličkých obciach účelovo zvyšuje počet obyvateľov. „Dnes už máme v dedine tridsať obyvateľov. Máme dvoch kandidátov na starostu, iba ja však žijem v dedine dlhodobo, a to od roku 2003. Podobne je to s poslancami. Kandidáti sú šiesti, iba dvaja sú však miestni.“ Podľa názoru Jána Stanka pri prihlasovaní na trvalý pobyt môže hrať úlohu aj starostovský plat. „V našej doline je málo pracovných príležitostí. Podľa mňa by mal zákon pri kandidatúre zohľadniť aj dĺžku pobytu v danej samospráve.“ Dárius Kuruc, ktorý starostuje v Regetovke v okrese Bardejov, takisto hovorí, že počet obyvateľov im stúpol z 25 na 55 ľudí. Otvorene hovorí, že v ich prípade hrajú úlohu podielové dane.

„Títo ľudia, hlavne chatári, chcú dedine pomôcť. Čo si budeme klamať, v takej malej dedine je to veľmi komplikované, ale prežiť sa dá. Cez noc vypíname verejné osvetlenie, sneh nám odhŕňajú z družstva zo susednej dediny. Plánujeme kúpiť vlastný malý traktor, ale nemáme za čo. Určite som za to, aby sa obce do tisíc obyvateľov, ktoré nie sú schopné z&nbsp;rozpočtu vykonávať funkcie na sto percent, zlúčili. Obec zaniknúť nemôže, veď ľudia tu majú korene. Ale malé samosprávy by mali mať svojho zástupcu, v&nbsp;našom prípade by to bolo v&nbsp;Bardejove. Malo by to fungovať ako napríklad v&nbsp;Poľsku gmina. Inak by sa zabudlo na malé obce,“ hovorí starosta, ktorý dedinu vedie druhé volebné obdobie.

„Hoci odborníci hovoria o&nbsp;komunálnej reforme, iba vláda môže v&nbsp;praxi zabezpečiť zmenu. Zákon aktuálne dovoľuje obciam zlúčiť sa alebo združiť. Lenže mnohí poslanci a&nbsp;poslankyne z&nbsp;Národnej rady SR pochádzajú práve z&nbsp;týchto regiónov a&nbsp;doma nechcú byť za zlých. Od roku 2005 sa žiadna z&nbsp;vlád nevenuje tomuto problému,“ hovorí pre Život bývalý splnomocnenec vlády SR pre decentralizáciu štátu Viktor Nižňanský. Spomína, ako v&nbsp;roku 2004 pripravil koncepčný materiál ku komunálnej reforme, v&nbsp;rámci diskusie sa však stretol s&nbsp;odporom, hlavne zo strany stavovských organizácií, politici sa zľakli.

„Z&nbsp;celkového hľadiska a&nbsp;z&nbsp;hľadiska posilnenia samosprávy by bolo efektívnejšie, keby sa v&nbsp;praxi uplatnila komunálna reforma. Je v&nbsp;záujme nás všetkých, aby sa efektívne využívali verejné prostriedky. Obce by mohli prevziať niektoré kompetencie od úradov samosprávnych krajov a&nbsp;tie zase kompetencie od štátu. Každé zlúčenie je však samostatný projekt. Politici by sa mali na danom území rozprávať s&nbsp;ľuďmi, hlavne im vysvetliť, aké výhody pre nich znamenajú zmeny. Títo ľudia musia pocítiť, že sa im to oplatí. V&nbsp;praxi som sa totiž stretol aj s&nbsp;argumentmi –&nbsp;už ste nám zobrali všetko, ešte aj dedinu nám chcete vziať.“

Iba krok od zlúčenia s&nbsp;inou obcou bola v&nbsp;nedávnej minulosti dedina Ondavka, nachádzajúca sa pri poľských hraniciach. Dnes tam žije šestnásť ľudí. Obec v&nbsp;okrese Bardejov vyšla na psí tridsiatok. Bývalý starosta narábal s&nbsp;verejnými zdrojmi nehospodárne, obec zadlžil, za čo ho aj právoplatne odsúdili. Obec mala v&nbsp;tom čase dlh 30-tisíc eur a&nbsp;niekoľko exekúcií. V&nbsp;dedine vtedy prišli okrem iného o&nbsp;budovu obecného úradu a&nbsp;pozemky pod cintorínom. V&nbsp;Ondavke sa nesvietilo, nevyvážal sa komunálny odpad. Nečudo, že starostovať tam nechcel nikto napriek niekoľkým doplňujúcim voľbám. Hoci ľudia boli proti zlúčeniu, v&nbsp;referende museli rozhodnúť, či sa pričlenia k&nbsp;susednej obci Nižná Polianka alebo k&nbsp;Becherovu. Napokon až v&nbsp;roku 2020 sa podarilo zvoliť starostku, dedinu dnes vedie Lucia Vasilega.

Peter Uhlár zo Združenia občanov miest a&nbsp;obcí Slovenska hovorí: „Naše združenie bolo súčasťou európskeho projektu, zistili sme, že slovenská samospráva je neefektívna práve pre svoju rozdrobenosť. Autori štúdie, experti Európskej únie, nášmu parlamentu odporúčajú, aby sme pristúpili k&nbsp;radikálnej reforme slovenskej samosprávy. V&nbsp;malej skupine ľudí sa ťažšie hľadajú odborníci a&nbsp;odborníčky. To je problém našej samosprávy, ktorá potom vydáva nekvalifikované rozhodnutia. Malé obce sa zo svojho rozpočtu nedokážu rozvíjať, nevedia si ani obstarať, ani nakúpiť stroje, susedné dediny im pomáhajú napríklad s&nbsp;odhŕňaním snehu. Musia svietiť, kúriť, kosiť, zabezpečiť cintorín, z&nbsp;nízkeho rozpočtu je to veľmi náročné. Starostovia musia byť preto veľmi šikovní manažéri.“

Kuriozita z malých obcí: V komisii bude sedieť viac členov, ako príde voličov

Erika Szalayová

Autor článku

Erika Szalayová

Gáborík ukázala nové trendy líčenie: Preboha, čo to má na tvári?! Takto ste ju ešte nevideli

Dara ROLINS sa vracia do spomienok: Ako si pamätá na éru 80.rokov?

Dara ROLINS o zásnubách a svadbe: Kedy majú s Nedvědom termín?

Výber pre vás

Kuriozita z malých obcí: V komisii bude sedieť viac členov, ako príde voličov

Erika Szalayová

Súvisiace články

Samosprávy šetria aj na kúrení: Zamestnanci nesmú nosiť do práce elektrické ohrievače

Už sa zasa kľukatí: Riečka Rudava sa dočkala čiastočnej revitalizácie

S vôňou krumplí: Obec Hiadeľ na povestnom konci sveta môže ísť v mnohom príkladom

Autor článku

Erika Szalayová

Gáborík ukázala nové trendy líčenie: Preboha, čo to má na tvári?! Takto ste ju ešte nevideli

Dara ROLINS sa vracia do spomienok: Ako si pamätá na éru 80.rokov?

Dara ROLINS o zásnubách a svadbe: Kedy majú s Nedvědom termín?

Výber pre vás