Vladimír Kampf

Na starom hraničnom piechode Hegyeshalom – Nickelsdorf, kúsok od diaľnice z&nbsp;Budapešti do Viedne, odpočívali v&nbsp;opustených priestoroch tisíce ľudí na ceste za lepším životom. Hegyeshalom a&nbsp;Nickelsdorf sú len dvadsať minút cesty autom z&nbsp;Bratislavy. Vlna utečencov tiahla krížom cez Maďarsko, až kým ju naši južní susedia nezastavili. Narýchlo stavali najprv len špirály zo žiletkového drôtu. Neskôr ich menili za dvojitý plot. Takisto žiletkový. Ani ten však nevyriešil snahu zúfalých ľudí dostať sa za lepším životom. Utečenecké trasy dnes vedú najmä cez vody Stredozemného mora alebo po suchu severom kontinentu. Naposledy bolo horúco na hranici Bieloruska s&nbsp;Poľskom.

Po tom, ako Maďarsko ukončilo tolerovaný prechod či prejazd krajinou, nastal na hranici tlak. Najväčšia masa ľudí po uzavretí migračnej trasy uviazla na hraničnom priechode zo srbského Horgoša do maďarského Röszke. Aj tu sú vedľa seba dva priechody: jeden na starej ceste a&nbsp;druhý na novej diaľnici. Ten na starej ceste je v&nbsp;súčasnosti čistá katastrofa. Smradľavé ruiny budov, ktoré ani v&nbsp;minulosti nemali jedného architekta, sú deravé, prázdne a&nbsp;utopené v&nbsp;odpadkoch. Kedysi tu ľudia nakupovali vo výhodných „freeshopoch“ značkové cigarety a&nbsp;alkohol. Dnes to tu páchne močom, výkalmi a&nbsp;dymom. Areál obrastá vegetácia, z&nbsp;ktorej trčia kýpte vyrúbaných stromov.

S&nbsp;jedným takým pňom sa za spustnutými stavbami trápil Tunisan Sergio a&nbsp;jeho mladý kamarát takisto odkiaľsi zo severu Afriky. Sergiov vek v&nbsp;tomto období na tomto mieste bije do očí. V&nbsp;minulosti cez Horgoš prechádzali nielen mladíci, ale celé rodiny, ktoré utekali pred vojnou, najmä zo Sýrie. Dnes je to takmer výlučne mladícka jazda. Na hranici som videl iba jednu ženu a&nbsp;jedno dieťa, hneď vedľa areálu pod holým nebom, kde si väčšia partia utečencov pripravovala hostinu. Tri ovce už boli stiahnuté z&nbsp;kože. Porciovali ich mäso a&nbsp;rozkladali ohne.

„Tu fotografovať nemôžete,“ zamával nesúhlasne jeden z&nbsp;partie a&nbsp;hneď sa k&nbsp;nemu pridalo niekoľko ďalších, ktorí zdôraznili, že pozornosť si neželajú.Našťastie na druhú polovicu januára nebola až taká zima. Sergio si ušúľal cigaretu a&nbsp;odhodlával sa popasovať s&nbsp;pňom. Mal naň pripravenú len jednu zničenú tupú pílu a&nbsp;dva sekerové kliny bez porísk. Na chvíľu som sa pridal. Spolu sme lomcovali polosuchý peň. Čisté zúfalstvo. Sergio sa na hranicu dostal akousi okľukou.

„Tridsať rokov som žil v&nbsp;Nemecku. Mám tam manželku a&nbsp;syna. Pracoval som aj v&nbsp;liečebni pre drogovo závislých, s&nbsp;ktorými som mal časom problémy. Potom som musel ísť do nemocnice s&nbsp;prostatou a&nbsp;tam na mňa prišli,“ hovorí plynule po nemecky o&nbsp;svojom nelegálnom pobyte. Kým bol zdravý, nikto si ani nevšimol, že v&nbsp;Nemecku nemá čo robiť. „Poslali ma domov, ale chcem sa vrátiť k&nbsp;rodine do Nemecka. Som tu pol roka a&nbsp;už o&nbsp;pár mesiacov sa mi skončí zákaz vstupu,“ vysvetľuje. Ktovie, či hovorí celú pravdu a&nbsp;čo vo svojom príbehu zamlčuje. Možno mal v&nbsp;Nemecku za ušami. Ale možné je aj to, že neklame. Vekový exot spoza žiletkového plota EÚ si našiel miesto medzi samými mladíkmi na ceste za lepším životom a&nbsp;snami o&nbsp;krajinách, kde sa dobre žije.

Článok pokračuje na následujúcej strane...

Súčasní utečenci z&nbsp;Horgoša sa zvyčajne snažia dostať do národnostných komunít, ktoré sa už v&nbsp;Európe usadili. Veria, že im pomôžu zarobiť si na život, prípadne im zostane niečo, čo by poslali domov. Mnohým z&nbsp;nich ide práve o&nbsp;to. Rodiny doma im prispievajú na cestu s&nbsp;nádejou, že sa im to raz vráti a&nbsp;že čoskoro to bude opačne – že budú mať osoh zo svojho člena rodiny kdesi vo vysnívanej Európe.

Na druhej strane žiletkového plota v&nbsp;areáli pri hraničnom priechode Horgoš som stretol aj Hakima. Aj on čakal na príležitosť, keď sa pokúsi sám alebo v&nbsp;skupine dostať cez plot do Maďarska a&nbsp;ďalej na západ. Hakim túži prísť do Spojeného kráľovstva. Zo Somálska odišiel pred rokom. Najprv letel pravidelným letom do Turecka a&nbsp;odtiaľ sa vydal na strastiplnú cestu krížom po cestách a&nbsp;necestách cez európsky kontinent. V&nbsp;Horgoši bol geograficky na polceste. Ťažko povedať či má pred sebou to horšie alebo lepšie.

Po ceste zažil bitky, odmietanie, ale i&nbsp;dobrých ľudí odhodlaných pomôcť mu. Hakim hovorí veľmi dobrou angličtinou. Doma v&nbsp;Somálsku študoval ekonomiku. „Len dva roky a&nbsp;odišiel som. Taký ekonóm má v&nbsp;Somálsku plat 150 eur a&nbsp;to nie je ani na jedlo. Z&nbsp;toho sa nedá vyžiť. Preto som si povedal, že skúsim šťastie v&nbsp;Európe, a&nbsp;ak sa mi podarí, niečo zarobím a&nbsp;budem podporovať rodinu na diaľku. Chcem, aby mohli lepšie žiť. Lenže zatiaľ je to tak, že rodina musí podporovať mňa, a&nbsp;čo moja cesta prinesie, je zatiaľ veľmi neisté,“ hovorí so smútkom v&nbsp;hlase. Černoch na ceste krížom cez Maďarsko má smolu.

Ľudia z&nbsp;arabských krajín sa v&nbsp;Maďarsku v&nbsp;doprave a&nbsp;v&nbsp;mestách môžu stratiť alebo sa snažiť zapadnúť, ale černoch, ten je jasný takmer okamžite.Ako sa dostať do vysnívanej krajiny? Utečenci majú okrem iných pomôcok mapy či aplikácie v&nbsp;mobiloch, navigujú ich na slabšie miesta žiletkového plota, ktoré už niekto prekonal a&nbsp;dostal sa ďalej. Tento návod však neprináša žiadnu istotu. Vždy je to lotéria s&nbsp;úškľabkom šťasteny. Za maďarským žiletkovým plotom už treba byť mimoriadne opatrný. Černoch zo Somálska vo veciach, ktoré má na sebe už niekoľko týždňov, sa naozaj len tak v&nbsp;dave nestratí. Má istotu, že si ho niekto na svetle sveta veľmi rýchlo všimne, vzápätí ho zbalia policajti a&nbsp;deportujú naspäť do Srbska.

„Keď hraniční policajti v&nbsp;Srbsku musia niečo urobiť, zopár nás pochytajú, naložia do áut a&nbsp;odvezú do Macedónska. To sa dostávame o&nbsp;kus naspäť. Keď som sa pokúšal dostať cez hranicu do Chorvátska, niekoľkokrát ma chytili, zbili a&nbsp;vrátili do Srbska,“ vysvetľuje mladík, ktorý sa pokúša dostať na vysnívané miesto už dlhší čas. Chorvátski policajti majú povesť nemilosrdných hulvátov. Koho chytia, toho zmlátia. „Berú mobilné telefóny a&nbsp;cenné veci,“ hovorí a&nbsp;ostatní s&nbsp;podobnými skúsenosťami prikyvujú.

„Raz sa mi podarilo dostať skoro až talianskym hraniciam, ale chytili ma a&nbsp;vrátili do Srbska.“ Ani srbskí policajti vraj nesršia porozumením a spolupatričnosťou. Občas sa na niekom vyvŕšia, ale nie je to až také zlé ako v Chorvátsku. Maďari vraj oproti nim nie sú agresívni a nevybíjajú si zlosť len tak. V Horgoši v súčasnosti vyčkávajú najmä mladí muži zo severu Afriky. Pochádzajú z krajín, ktoré bývali francúzskymi kolóniami, takže vedia po francúzsky a ich cieľom je Francúzsko. Ďalší sa chystajú usadiť v Taliansku.

Mám tam časť rodiny a kopu známych,“ vysvetľuje jeden z nich. V kurze je tradične Nemecko či Spojené kráľovstvo. Hakim zo Somálska veľmi dobre vie, kde je Bratislava. „Spolu s Viedňou sú to dve hlavné mestá najbližšie pri sebe. Na mape vyzerajú, takmer ako keby to bolo jedno mesto,“ hovorí s úsmevom a prikladá ďalšie polienko do kachlí. Hore na rozpálenej platni si mladí muži z malej, akoby hororovej miestnosti v panvici pripravujú večeru.

Jeden z mladíkov povedal, že ani cesta cez Slovensko nie je márna. Dostať sa k nám z Maďarska čo najkratšou trasou a od nás prejsť do Rakúska je vraj spoľahlivejšie než sa dlhšie zdržať v Maďarsku. Rakúšania vraj majú viac pod kontrolou hraničné oblasti s Maďarskom než s nami. Možno niektorí s mladíkov z Horgoša pôjdu už onedlho okolo nás. Nechystajú sa zostať. Ani zďaleka nie sme krajina, po ktorej by túžili.