V časoch podmanenia sveta si tu Rimania vybudovali kúpele. Objavili ich náhodou, len nedávno, po zosune časti svahu. Spod zeme vykukli obrysy stavieb. A v Ducovom dodnes pribúdajú nové príbytky, pretože počet obyvateľov stále rastie.

Domácim v súčasnosti chýba najmä obchod. Našťastie, bar majú. Okrem toho majú aj kroje. Keď sa dajú dokopy, nazbiera sa v dedine so 400 dušami aj 80 krojovaných ľudí. Niekedy sa dohodnú a vyberú sa v krojoch na cestu vlakom. Trebárs do Žiliny. Na výprave spievajú a šíria ľudové tradície. V Ducovom býva tiež jedna z najväčších omší na Slovensku, ale kostol tu nemajú. Pán farár väčšinou slúži omše v kultúrnom dome.

Ducové

Prvá písomná zmienka: 1348. Bola majetkom panstva hradu Tematín. Hrad daroval kráľ Ľudovít I. magistrovi Mikulášovi Ujlakimu. Po vymretí rodu v roku 1521 sa panstvo i obec stali majetkom Alexeja Turzu.

 

Lokalizácia: Obec leží v západnej časti Slovenska, neďaleko kúpeľného mesta Piešťany.

 

Počet obyvateľov: 459 (k 31. 12. 2019)

 

Miera evidovanej nezamestnanosti v okrese Piešťany za jún 2020: 4,58 %

„Prindiš“ na úrade

Starostka Mária Koláriková (45) je na obecnom úrade už štvrté volebné obdobie. „Ľudia od nás chodia pracovať do Piešťan a do okolia. V Rakoľuboch pri Novom Meste nad Váhom si našli miesta v priemysle. Piešťany sú nám najbližšie. Ich blízkosť nás zachraňuje aj preto, že už druhý rok nemáme v obci obchod. Žiaľ, ani družstvo nám už nefunguje. Aj tam sme mali zamestnaných veľa ľudí. Zostali nám dve bytovky, v ktorých bývali ich zamestnanci. Jedinou firmou pôsobiacou v našej obci je štrkovňa.“ Mimochodom: Starostka je pre miestnych „prindiš“. Označenie človeka, ktorý odniekiaľ prišiel, v jej prípade znamená, že sa sem privydala z Hôrky nad Váhom. Je to síce čo by kameňom dohodil, napriek tomu je „prindiš“.

Predtým robila poisťováčku. V čase, keď začala starostovať, bolo v obci prihlásených na trvalý pobyt 330 obyvateľov. V súčasnosti ich je približne 480. Ducové je mladá obec s vekovým priemerom okolo 40 rokov. „Máme dva nové stavebné obvody. Usádzajú sa u nás mladí ľudia. Postavili si nové domčeky v dedinskom štýle,“ pochvaľuje si. Aby boli obyvatelia ešte spokojnejší, obecný úrad robí, čo môže. „Máme šťastie, že sme čiastočne plynofikovaní. Súrne nám chýba len kanalizácia. Tá ma mrzí najviac. Napriek snahe sa nám ju ešte nepodarilo zabezpečiť. Sme malá obec... Zapájame sa do projektov, podarilo sa nám opraviť cesty, vybudovať prístrešok na cintoríne a zveľadiť materskú školu. Postupuje po malých krokoch, pretože sme malá obec. V súčasnosti plánujeme výstavbu bytovky a chystáme nový stavebný obvod,“ hovorí starostka.

Prvá dáma ľahko vymenuje výhody bývania v ich obci. „Máme blízko k Váhu a do prírody, kde si môžeme oddýchnuť. Dávne hradisko Kostolec patrí cirkvi, napriek tomu, že v obci žiadny kostol nie je. Najíma si ho Občianske združenie Dedičstvo otcov zachovaj nám Pane z Trenčína. Ducové leží v Trnavskom kraji na hranici s Trenčianskym. Národnú púť na Kostelec usporadúvame každý rok na Cyrila a Metoda. Okrem toho organizujeme veľa kultúrnych akcií najmä pre deti. Obľube sa teší aj súťaž vo varení gulášu. Dedina je vďaka nemu súdržnejšia,“ dodáva s úsmevom starostka.

FOTOGRAFIE Z TEJTO MALEBNEJ DEDINY NÁJDETE V GALÉRII

Odhodlanie investovať

Ducové organizuje každý rok na Cyrila a Metoda púť na Kostelec a nie je to púť obyčajná, ale krojovaná. Jana Poláčková (61) má v krojoch veľkú záľubu. Rodáčka z Ducového robila po celý profesijný život krajčírku. „Preto mám vzťah ku krojom. Moja mama síce nebola vyučená krajčírka, ale šiť vedela. Ja som si zasa nevedela predstaviť, že by som robila niečo iné,“ hovorí. Niekoľko rokov mala živnosť, v poslednom období sa venuje iba krojom. „Záujem o ne je veľký, robím ich pre kamarátky a ľudí okolo. Je to pre mňa hobby. Dnes sú už aj materiály na kroje drahé a ceny nie sú vôbec ľudové. Kto chce kroj, musí byť odhodlaný doň investovať. Kroje ma hrejú pri srdiečku. Teším sa, že aj moje vnúčatá sa zapájajú do akcií.“

Na jej krojoch je starožitnou zvyčajne už len malá časť. Napríklad rukáv. „Žiaľ, historické odevy treba prerábať. V dnešnej dobe ich oblečie len málokto. Ľudia v minulosti boli menší a útlejší. Nové veci šijem a vyšívam sama podľa pôvodných postupov a vzorov,“ vysvetľuje. Ako spomína, kroj jej obliekala mama už od detstva. Odvtedy vždy nejaký mala. A nie jeden. Dnes ich aj požičiava. Má päť detských pre rôzne vekové kategórie a niekoľko dospeláckych. Žiaľ, mužské kroje sa v Ducovom nezachovali. „Chlapi k nim nemajú až taký vzťah. Tým, ktorí s nami chodia, stačí košeľa a čierne nohavice.“ Okrem ľudí má Jana rada oblečené v kroji aj bábiky. Základ jej mini zbierky šila jej mama. Ďalšie si už obliekla sama.

Krojom prepadla aj Iveta Čavojská, ktorá si po tom, ako ochorela, začala plniť spisovateľský sen. Predtým pracovala s ľudskými zdrojmi v Trenčíne. „To mi veľa dalo. Bola to skvelá škola. Ja som však vždy chcela písať. Začala som románom. Slovenskí vydavatelia ma odmietli, pretože nie som hviezda šoubiznisu. Povedali, že keď ma nikto nepozná, tak sa im to neoplatí a nikto by knihu odo mňa nekúpil. To ma vytočilo, tak som sa dala na elektronické knihy. Napadlo mi pri tom pozrieť sa do Česka. Našla som si pražské vydavateľstvo, ktoré na požiadanie každému, kto chce, dokáže vyrobiť aj tlačenú knihu.“ Prvý Ivetin román sú príbehy ľudí z kúpeľov. „Píšem o tom, kto do nich chodí, s kým a s čím sa tam dá stretnúť. Je to realita. Mám radosť z dobrých recenzií. Chystám sa na ďalšiu knihu, ale nechcem to zakríknuť, tak o tom nerozprávam.“

Pokračovanie na ďalšej strane...

Len ochutnať!

Nafukovacie nohavice či miniatúry jedla... Spestrite si deň poriadnou dávkou bizarností

Populárne články
Nový PCR test je ešte citlivejší, presnejší a takisto menší než pôvodný.

Koniec nepríjemným výterom? Testovať sa bude aj zo slín

Známy režisér si verejný pohreb neželal. Vdova Olga Menzelová tak rozhodla pre veľký záujem jeho najbližších.

Posledná rozlúčka s Jiřím Menzelom bez vdovy! Prečo na nej chýbala?

Dcéru Adrianu Tessu pripomínajú manželom Bujňákovcom obrazy, ktoré im namaľovala počas poslednej návštevy.

Desaťtisíce opustených rodičov: Slovensko je na zozname starnúcich a vymierajúcich krajín

Členovia novovznikajúceho Slovenského rybárskeho klubu by privítali väčšiu angažovanosť členov Slovenského rybárskeho zväzu.

Ryba smrdí od hlavy! Ako sa hospodári v našich štátnych vodách?

Královná krásy Gessica Notaro predtým, ako ju priateľ polial kyselinou.

Expriateľ polial prekrásnej modelke tvár kyselinou. Teraz sa hrdo ukázala na červenom koberci

Zatvorené fľaše kradnú priestor. Je to pravda?

Zatvorené fľaše kradnú priestor. Je to pravda?

Zobraziť viac
Diskusia