Svoju novinársku kariéru som začínal v roku 1995 v rodnom Brne, aby som v nej potom pokračoval na Slovensku. Až do roku 2007, kedy sa môj život spojil so Životom, som sa ako redaktor venoval predovšetkým športovému spravodajstvu a publicistike, dnes sa v rámci nášho magazínu zaoberám podstatne širšou ponukou tém v stredoslovenskom regióne. Najkrajším bonusom tejto práce je fakt, že sa stretávam so stále novými, častokrát veľmi inšpiratívnymi ľuďmi a rozširujem si svoj všeobecný rozhľad. Čo viac s môže človek od svojho povolania želať? Hoci aj v ňom niekedy prežívam ťažšie chvíle, doteraz ma neomrzelo a verím, že to tak ešte nejaký čas zostane.

Richard Budín

Aj tí, ktorí z&nbsp;tejto malebnej dediny v&nbsp;hontianskom regióne odišli za lepším životom do sveta, sa väčšinou na rodnú hrudu radi vracajú a&nbsp;udržiavajú s&nbsp;ňou silné puto. V&nbsp;niektorých prípadoch sa tam dokonca opäť udomácnia natrvalo. Jedným z&nbsp;príkladov je starostka Renáta Matejová. Vyštudovaná právnička uprednostnila post šéfky obce pred vlastnou advokátskou kanceláriou, a&nbsp;hoci sa vydala na poriadne tŕnistú cestu, zatiaľ ju jej misia napĺňa. „Z&nbsp;Hontianskych Nemiec som sa presťahovala do Zvolena, ale v&nbsp;rodnej obci sme si s&nbsp;manželom postavili víkendový domček a&nbsp;napokon sme sa rozhodli vrátiť sa sem natrvalo,“ spomína sympatická žena prekypujúca pozitívnou energiou. V&nbsp;časti Rakovec, kde s&nbsp;mužom žije, sa vždy snažila zapájať do rôznych aktivít, a&nbsp;tak je vlastne prirodzené, že ju zlákali na miesto poslankyne a&nbsp;neskôr prijala ponuku na funkciu zástupkyne starostu obce. Ten v&nbsp;apríli 2021 abdikoval a&nbsp;všetky kompetencie prešli na ňu, zároveň nadišiel čas vážneho rozhodnutia medzi advokáciou a&nbsp;vedením obce. Nakoniec zvolila druhú možnosť a&nbsp;po vlaňajších úspešných voľbách vhupla takpovediac do jamy levovej.

Poloha: Banskobystrický kraj, okres Krupina, región Hont
&nbsp;
Prvá písomná zmienka: 1246
&nbsp;
Rozloha: 30,85 km²
&nbsp;
Nadmorská výška: 214 m
&nbsp;
Počet obyvateľov (k&nbsp;31.&nbsp;12.&nbsp;2022): 1 396
&nbsp;
Vývoj nezamestnanosti v&nbsp;okrese (vždy ku koncu roka):
&nbsp;
2012 – 21,22 %
&nbsp;
2013 – 16,60 %
&nbsp;
2014 – 16,95 %
&nbsp;
2015 – 12,18 %
&nbsp;
2016 – 9,55 %
&nbsp;
2017 – 6,91 %
&nbsp;
2018 – 5,09 %
&nbsp;
2019 – 5,09 %
&nbsp;
2020 – 7,58 %
&nbsp;
2021 – 7,09 %
&nbsp;
2022 – 6,94 %
&nbsp;
2023 (júl) – 4,23 %

Hontianske Nemce

Hoci už s&nbsp;obecnou samosprávou nejaké skúsenosti mala, až po nástupe na starostovskú stoličku si naplno uvedomila náročnosť tejto funkcie. „Kritiku sa musím snažiť prijímať a&nbsp;nehnevať sa za ňu ani z&nbsp;toho dôvodu, že ľudia nemajú predstavu o&nbsp;tejto práci a&nbsp;o&nbsp;tom, čo všetko musíte riešiť. Všetci vieme, že obecné úrady ledva prežívajú, treba starostlivo strážiť financie a,&nbsp;samozrejme, naplno využívať projekty,“ zdôrazňuje Renáta Matejová.

Jeden z&nbsp;najaktuálnejších, ktoré sa obci podarilo zrealizovať, je zo začiatku tohto roka. Obec v&nbsp;spolupráci s&nbsp;Krajskou knižnicou Ľudovíta Štúra vo Zvolene oživila fungovanie obecnej knižnice, z&nbsp;dotácie 1&nbsp;400 eur nakúpila knihy a&nbsp;plánuje organizovať besedy a&nbsp;semináre. „Už začiatkom októbra nám o&nbsp;svojej práci porozpráva bývalý policajný plukovník a&nbsp;chceme aj cestopisné prednášky, aby sme na ľudí pôsobili výchovne,“ vysvetľuje starostka. Keďže kladie veľký dôraz aj na pohybové aktivity, obec rieši vybudovanie bežeckej dráhy s&nbsp;doskočiskom okolo multifunkčného ihriska v&nbsp;areáli základnej a&nbsp;materskej školy. V&nbsp;tejto záležitosti obec uplatňuje projekt na základe vyhlásenej výzvy v&nbsp;danej oblasti.

ĎALŠIE FOTOGRAFIE Z MALEBNEJ VINÁRSKEJ OBCE NÁJDETE V GALÉRII

Plusom je aj postupne zrekonštruovaný futbalový štadión, na ktorom miestny tím účinkuje v&nbsp;najnižšej oblastnej súťaži. Podľa starostky je hlavné, že sa podarilo podchytiť aj mládež. Pri skvalitňovaní miestnej infraštruktúry myslia na všetky vekové ročníky. Otvorený je projekt revitalizácie priestoru okolo zdravotného strediska s&nbsp;lekárňou, obvodným lekárom a&nbsp;rehabilitáciou, ktorý je v&nbsp;zlom stave. „Pre rozbitú dlažbu sa tam zle parkuje, preto sme pripravili projekt na revitalizáciu tohto priestoru. Všetko je už schválené, ale rekonštrukcia stále stojí na nedokončenom verejnom obstarávaní. Verím však, že do budúceho roka tam budeme mať novú dlažbu,“ plánuje starostka.

Už v&nbsp;roku 2021 v&nbsp;obci otvorili zberný dvor a&nbsp;k&nbsp;dispozícii je aj kompostáreň, kam ľudia nosia odpad zo záhrad, a&nbsp;po zoštiepkovaní si môžu odniesť zadarmo skompostovanú zeminu. Čiastočnými úpravami prešiel dom smútku. Veľký potenciál vidí Renáta Matejová v&nbsp;agroturistike, ktorej rozvoju by sa chcela v&nbsp;budúcnosti venovať. „Máme vinárske pivnice, kde môžeme návštevníkom niečo ponúknuť, a&nbsp;keďže obec leží na križovatke v&nbsp;smeroch na Banskú Štiavnicu, Dudince či Levice, určite je namieste rozmýšľať o&nbsp;cyklotrase. Mojím snom je postupne rekultivovať kedysi využívaný park pred bývalým obecným úradom,“ dodáva.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Kalendár kultúrno-spoločenských akcií je zaplnený počas celého roka. Obec každoročne organizuje ples, fašiangy, týždeň slovenských knižníc, mesiac knihy pre deti, stavanie a&nbsp;rúcanie mája, pálenie vatry, Deň matiek, Nemčiansku sobotu so zábavou, Mesiac úcty k&nbsp;starším, podujatie Vianočné čaro, vítanie detí či Jurajský jarmok. „Tento rok sme započali turistikou po náučnom chodníku Koháryho dub. Veľmi obľúbenou akciou je aj rodinný festival s&nbsp;hudbou s&nbsp;názvom Atmosféra organizovaný Grétkou Pavlovovou,“ uzatvára starostka. Obec sa môže popýšiť krásnym obecným múzeom umiestneným v&nbsp;útrobách niekdajšieho Turčanovho vodného mlyna. Veľkolepý priestor ponúka prierez miestnou históriou aj ukážky dobových predmetov a&nbsp;oblečenia z&nbsp;darov občanov.

Udržať život v&nbsp;obci nie je jednoduché ani v&nbsp;Hontianskych Nemciach. Väčšiemu prílevu mladých na jednej strane bránia stále nevysporiadané pozemky pre individuálnu bytovú výstavbu, na druhej strane starostku teší, že zakladajúce sa rodinky si kupujú staršie domy a&nbsp;tie postupne rekonštruujú. „Neostávajú nám tak schátrané domy, čo je tá lepšia stránka. Jedným dychom však treba, bohužiaľ, skonštatovať, že pracovná ponuka je v&nbsp;okolí obce veľmi slabá a&nbsp;viacerí odchádzajú a&nbsp;napokon sa aj sťahujú do väčších miest,“ upozorňuje Renáta Matejová na nežiaduci odliv.

Rodný dom legendárneho slovenského herca Mariána Labudu v&nbsp;obci stále stojí a&nbsp;miestni si nezabúdajú uctievať hercovu pamiatku. Najnovšie sa to stane 1.&nbsp;decembra, keď v&nbsp;Hontianskych Nemciach odohrajú divadelné predstavenie s&nbsp;Mariánom Labudom mladším, so Zuzanou Tlučkovou a&nbsp;s&nbsp;Martinom Mňahončákom. „Na túto akciu pozývame celú rodinu a&nbsp;zaspomíname si na obrovského umelca, ktorý našu obec dodnes zviditeľňuje,“ hovorí starostka, ktorá má sama spomienky na detstvo s&nbsp;jeho synmi Majom a&nbsp;Marekom. „Majo je veľký ‚srandista‘ a&nbsp;s&nbsp;Marekom nás zasa okrem rovnakého dátumu narodenia, pričom on je o&nbsp;rok mladší, spájali štúdiá práva,“ pridáva ďalšiu zaujímavosť Renáta Matejová.

Čestné miesto v&nbsp;obci má aj ďalšia herecká ikona Viliam Polónyi, hoci ten sa narodil v&nbsp;neďalekej Krupine. V&nbsp;Sitnianskej Lehôtke (miestna časť Hontianskych Nemiec) mal však chatu a&nbsp;s&nbsp;dedinou bol veľmi úzko spojený, pričom sa angažoval vo futbale aj v&nbsp;ochotníckom divadle.

Akousi umeleckou dušou obce je akademická maliarka (po novom magisterka umenia) a&nbsp;miestna rodáčka Jana Viktorová. Po štúdiu grafiky v&nbsp;Banskej Bystrici a&nbsp;vo Varšave odišla žiť do Zlatých Moraviec a&nbsp;do Česka. Po rokoch sa však vrátila na rodnú hrudu. „Zdedila som dom s&nbsp;prababkou a&nbsp;zároveň prišla na svet moja dcéra,“ vysvetľuje. Ako jej dcéra prechádzala detskými vzdelávacími zariadeniami, začala sa aj jej intenzívnejšia spolupráca s&nbsp;obcou. „Najskôr som maľbami ozdobila steny v&nbsp;škôlke, potom aj v&nbsp;základnej škole, kde som nejaký čas pracovala ako asistentka učiteľa. Počas dozoru na chodbe ma zarazila bezútešná stena so zelenou olejovou maľovkou a&nbsp;starými vyblednutými obrázkami. Napadlo mi teda skrášliť vnútorné priestory a&nbsp;tým sa začalo moje najväčšie dielo, s&nbsp;ktorým mi pomáhali aj školskí zamestnanci,“ vracia sa o&nbsp;niekoľko rokov do minulosti.

Dnes sa okrem práce pre obec ako umelkyňa so slobodným povolaním venuje vlastnej tvorbe –&nbsp;portrétom, abstraktným obrazom, ale aj krajinkám. Jej obraz starých Hontianskych Nemiec visí priamo v&nbsp;starostkinej kancelárii a&nbsp;namaľovala aj obraz chyžky pre Labudovcov. Okrem toho sa snaží umelecky prezentovať na výstavách.

S&nbsp;jej originálnym dielom sme sa zoznámili v&nbsp;priestoroch zá­kladnej školy a&nbsp;nevychádzali sme z&nbsp;údivu. Maľby na stenách sú tematicky rozdelené nielen podľa veku detí, ale aj jednotlivých predmetov okolo príslušných učební a&nbsp;samy osebe pôsobia výchovne. Tento farebný labyrint si nezaslúži nič iné ako dvakrát podčiarknutú jednotku. Momentálne základnú školu navštevuje 135&nbsp;žiakov rozdelených do deviatich klasických a&nbsp;jednej špeciálnej triedy pre mentálne znevýhodnené deti. Je to výrazne menej ako v&nbsp;najsilnejších rokoch, keď sa počet žiakov pohyboval okolo čísla 370. „Sme škola rodinného typu v&nbsp;pokojnom prostredí, pričom sa zameriavame na prírodu a&nbsp;popri samotnom vyučovaní aj na voľnočasové aktivity. Okrem iného zbierame dažďovú vodu a&nbsp;polievame ňou záhrady. Mrzí ma pokles populácie. Kedysi k&nbsp;nám do školy chodili z&nbsp;okolitých obcí plné autobusy detí a&nbsp;dnes z&nbsp;nich vystúpia možno tri-štyri,“ povzdychol si riaditeľ školy Milan Štievko.

Najnovšie má však predsa len dôvod na radosť, keďže z&nbsp;materskej školy (aktuálne s&nbsp;52&nbsp;deťmi) prejde v&nbsp;budúcom školskom roku do prvej triedy až 25&nbsp;detí. „V&nbsp;porovnaní s&nbsp;tým, že aktuálne máme len jedenásť prvákov, je to krásne číslo a&nbsp;veľmi sa z&nbsp;toho tešíme. Bodaj by to tak bolo každý rok, aj keď k&nbsp;triedam A&nbsp;a&nbsp;B sa už asi nedostaneme,“ dodáva riaditeľ. Školu v&nbsp;Hontianskych Nemciach navštevuje aj päť ukrajinských detí, ktoré sa podľa jeho slov začlenili výborne. Snažia sa a&nbsp;rýchlo napredujú aj v&nbsp;slovenčine.

Keď ako chlapec vyrastal vo svojej dedine, nevynechal azda žiadny šport, ktorý sa tam ponúkal. Zrejme aj vďaka tejto všestrannosti je dnes zo Šimona Wahlandta jeden z&nbsp;najlepších slovenských triatlonistov. Už od prípravky naháňal loptu na zelenom trávniku a&nbsp;popri futbale vystriedal množstvo doplnkových športových aktivít. „Keď nám rovno za domom postavili kurty, bol to tenis, neskôr pribudol stolný tenis a&nbsp;všetky športy dostupné v&nbsp;škole. V&nbsp;osemnástich rokoch ma kamaráti nahovorili na maratón v&nbsp;Košiciach. Na štart som sa postavil absolútne bez prípravy, a&nbsp;hoci som sa poriadne vytrápil, zvládol som ho. Beh sa mi natoľko zapáčil, že som si našiel trénera a&nbsp;začal som chodiť spočiatku po menších pretekoch,“ spomína Šimon.

Postupne sa zlepšoval, stal sa členom bratislavského klubu a&nbsp;zameral sa na atletiku. Svoju snahu a&nbsp;talent minulý rok korunoval titulom vicemajstra Slovenska v&nbsp;polmaratóne, a&nbsp;aby výziev nebolo málo, pred piatimi rokmi si k&nbsp;nim pridal triatlon. S&nbsp;kamarátmi založil klub Tri&nbsp;2&nbsp;Fly a&nbsp;zakrátko prišli prvé úspechy. Tento rok skončil vo svojej kategórii tretí na pretekoch polovičného Ironmana vo Varšave a&nbsp;kvalifikoval sa na nedávne majstrovstvá sveta vo fínskom Lahti. Tam skončil z&nbsp;3&nbsp;300 pretekárov na 144.&nbsp;mieste. Do Hontianskych Nemiec, kde žil do 22&nbsp;rokov, sa stále rád vracia a&nbsp;pravidelne chodí pozrieť rodičov. Popritom myslí na ďalšie športové méty. Budúci rok by chcel absolvovať celého Ironmana v&nbsp;Nice a&nbsp;pokúsiť sa kvalifikovať na svetový šampionát na Havaji, akejsi mekky tejto športovej disciplíny. Držme mu palce.

Križovatka Hontu: V rodisku Mariána Labudu nájdete aj maliarske dielo nevídaných rozmerov

Richard Budín

Autor článku

Richard Budín

Výber pre vás

Križovatka Hontu: V rodisku Mariána Labudu nájdete aj maliarske dielo nevídaných rozmerov

Richard Budín

Súvisiace články

Zmena rytmu: Treba žiť spolu, nie vedľa seba, znie zo Slovenskej Novej Vsi

Úspešné spisovateľky sa vedia obracať aj pri ovciach, sliepkach, husiach a králikoch

Plná života: V dedine dávnych kráľovských strelcov dnes cielia najmä na rozvojové projekty

Autor článku

Richard Budín

Výber pre vás