Akoby išiel proti múru, lepšie povedané, proti toku času. Za vyše dvadsať rokov sa v jeho podniku nezmenilo prakticky vôbec nič. V interiéri obloženom drevom a kameňom nájdete malé, dnes už prázdne koncertné pódium a rockovú výzdobu, kam sa len pozriete. Bar a dokonca aj chladnička sa nachádzajú na rovnakom mieste, ako si pamätám z čias dlhých a veselých večierkov s mojou nemenej veselou partiou. Byť niekde na dedine, nebolo by to možno až také zvláštne, ale v centre Banskej Bystrice je Jozef Očenáš jeden z posledných mohykánov. Otázka znie dokedy.

Rozbeh ako zo sna

V týchto priestoroch funguje ako majiteľ od 1. septembra 2000, podnik so súčasným názvom otvoril 23. augusta 2002. „Vždy som bol rocker, mojou kultovou kapelou je Kiss. Keď prišla možnosť prenajať si priestory v centre mesta a zriadiť tam pub v rockovom štýle, videl som to ako príležitosť. Dá sa povedať, že v prvých rokoch som žil svoj sen,“ spomína na obdobie, keď bol tento druh zábavy takpovediac na piedestáli. „Rozbehlo sa to výborne. Na vrchole okolo roku 2005 sme tu mali každý piatok a niekedy aj sobotu živé koncerty klasickej rockovej hudby. Okolo siedmej-ôsmej večer to tu bolo také natrieskané, že sa nedalo prechádzať, ľudia museli prísť vo veľkom predstihu a chytiť si stôl. Kapacita v pube je povedzme do osemdesiat hostí, spolu s terasou, ktorej časť dnes tvorí parkovisko, sa ich sem zmestilo 200. Za barom sme boli traja, štvrtý umýval poháre a vysýpal popolníky, dvaja čašníci roznášali. Tretieho som už zamestnať nemohol, lebo by mu z baru nestíhali pripravovať drinky. Keď sme ráno o piatej zatvárali, na terase mi driemalo 25 ľudí. Čo s nimi? Jednoducho som pozamykal podnik a nechal otvorenú bránu, aby mohli po zobudení ísť domov,“ vracia sa do zlatých čias.

Iná zábava

Až do roku 2010 sa podniku darilo, potom sa však začal postupný zlom. „Odchádzala jedna generácia a tá nová už bola iná. Piatky a soboty sme mali čoraz slabšie a pred piatimi-šiestimi rokmi to už išlo úplne dolu vodou. Internet je na jednej strane skvelá vec a úžasný pomocník, ale v prípade môjho podnikania hrá zlú úlohu. Ľudia sa zavreli do seba, nepotrebujú sa toľko stretávať. Keď sa chcú mladí zabávať, nakúpia si v obchode alkohol a idú buď do bytu, na chatu, alebo na diskotéku. Nedá sa povedať, že z mesta celkom zmizol život. On tu je – v lete na terasách, v zime na vianočných trhoch. Ku mne však už ľudia neprídu. Prečo? Lebo si nepotrebujú sadnúť na pivo a dať si takpovediac do nosa, ale chcú byť na viditeľnom mieste s nejakým drinkom a posielajú odtiaľ fotky na sociálne siete. Akoby už nežili svoj život. Mnohí uprednostňujú kaviarničky bez duše, ktoré sa stále menia, otvárajú a zatvárajú,“ netají Jozef Očenáš svoje sklamanie.

Článok pokračuje na ďalšej strane.