Chudobná krajina v strednej Afrike, ale na prírodu a zvieratá bohatá. Asi aj preto, že múdri ľudia tohto sveta sa v minulosti rozhodli vytvoriť tu dnes už svetoznáme parky, aby ochránili zvieratá.

Tanzánia

Je republika prezidentského typu v strednej Afrike. Ekonomicky je závislá na poľnohospodárstve, v ktorom pracuje až 90 % obyvateľstva. Z Tanzánie vyvážajú najmä bavlnu a kávu, ekonomiku však stále viac vylepšuje turizmus. Okrem národných parkov Serengeti a Ngorongoro turistov lákajú nádherné pláže pri Indickom oceáne a najvyššia africká hora Kilimandžáro (5 895 m). Hlavné mesto je Dodoma, no najväčšie je Dar es Salaam (4,365 milióna obyvateľov), ktoré je aj obchodným centrum. Dohovoríte sa swahilčinou a angličtinou. V tejto krajine s rozlohou 945 087 km2 žije 55,5 obyvateľov. Nájdete tu vyše 120 etnických skupín a každá má svoj jazyk.

Domy stavajú ženy

Smerujeme na sever krajiny, kde sa nachádza najstarší tanzánijský Národný park Serengeti s rozlohou takmer 15-tisíc štvorcových kilometrov (asi tretina Slovenska). Ročne ním prejdú státisíce kusov divej zveri. Je naozaj výnimočný a zrejme aj preto sa dostal na Zoznam svetového dedičstva UNESCO. Cestou sa zastavíme v masajskej dedinke. Zopár nízkych domčekov, otvory na dvere vysoké tak pre trpaslíkov. Chcem do jedného nazrieť a musím sa poriadne zohnúť. A to teda nie som vysoká. Sprievodca sa usmieva a ukazuje na niečo, čo mi pripomína suché kravské lajná. Nechápem, ako to súvisí s domcami. Zasmeje sa a vysvetľuje, že stavebný materiál je hlina, suché lajná, palice aj kukuričné kôrovie.

Z takého materiálu nemôžu steny domca vytiahnuť vysoko, lebo by sa zrútil. To už majú odskúšané. Takto stavali domy generácie pred nimi a stavajú ich aj teraz. A väčšinou sú výsledkom práce žien. Celú oblasť terajšieho národného parku pôvodne obývali Masajovia, ktorí sa v roku 1951 museli vysťahovať. Malá skupinka však zostala žiť tu za hranicou parku, zmierená s tým, že antilopy občas nerešpektujú neviditeľnú hranicu svojho územia, a keď nájdu na políčkach domorodcov niečo chutné, ponúknu sa. Pokračujeme v jazde, až kým nás nezastaví vstupná brána do ozajstného prírodného raja – Serengeti. Zaplatíme vstupné, sprievodca dá organizačné pokyny a nastupujeme do land cruiserov.

Lov bez zbrane

Prejdeme niekoľko desiatok metrov a uvedomujem si, že som v najslávnejšom parku, ktorý ročne navštívia tisíce turistov a prejdú ním milióny zvierat. A potom zbadám hlavy žiráf. Obhrýzajú pichľavú akáciu tak profesionálne, že sa nezrania. Rozhliadam sa savanou, či nezazriem nejakú šelmu. Pred nami idúce autá zastali. Prídeme bližšie k nim a objaví sa pred nami levia rodina. Levica s mladými akoby unudene zdvihne hlavu, a keď zistí, že sú to zasa len turisti, uloží sa späť do trávy. Nechce pózovať, no aj tak mám na pamäťovej karte prvé zviera z takzvanej veľkej päťky: lev, hroch, leopard, byvol, nosorožec. Pomaly sa vlečieme cestičkami, pred nami poskakujú impaly, obzerajú si nás levy a túlia sa k sebe zebry. Naše auto ich nevyruší. Možno sú hluché... Nie, nie, len zvyknuté na ten zvuk. Vedia, že im nič zlé nehrozí. Mladá zebra to dokazuje. Bez zábran si ľahne na cestu a prevaľuje sa na nej. Pštrosy sa chvíľu pozerajú, čo to vyvádza, a potom sa stratia vo vysokej tráve.

Článok pokračuje na ďalšej strane.