Grécko je cestovateľsky nevyčerpateľná krajina, po jeho histórii môžete pátrať celé roky. Výnimkou nie je ani Peloponéz, na ktorom sa miešajú ruiny starovekých miest, byzantských kostolov, benátskych pevností či stopy po osmanských dobyvateľoch.

Atény majú skvelú polohu. Ak chcete ísť na pláže, máte ich na dosah ruky, ak vás lákajú ostrovy, neďaleký prístav Pireus vás dopraví aj k tým najvzdialenejším. Sú aj spojnicou medzi severom a juhom. Peloponéz leží južne od hlavného mesta, stačí hodina cesty a ste tam. Vzdialenosť z Atén do Sparty predstavuje necelé štyri hodiny, ale ak pozorujete značky naokolo, máte pocit, že cestujete stáročia – celými dejinami Grécka. Kúsok za Aténami ležia ruiny starovekej Elefsíny, neďaleko od nej ostrov Salamína s príbehom námornej bitky s Peržanmi, z ničoho nič krajinu pretne slávny Korintský prieplav a za ním natrafíte na ruiny Korintu, Istmie či mestečka Nemea. Stačí isť ďalej a prejdete okolo odbočky na Mykény, Epidauros či Nafplio. Je vôbec možné, aby bolo toľko lákavých miest na takom malom kúsku krajiny? Grécka Argolida sa pozvoľna vytráca a kopce naokolo napovedajú, že vstupujeme do krajiny starobylej Lakónie. Preslávili ju Sparťania a ich duch tu medzi pahorkami Taygetu a Parnonu stále poletuje.

Peloponéz
Alebo Peloponnésos je polostrov tvoriaci južnú časť Grécka. So stredným Gréckom ho spája Istmická šija, ktorá bola prekopaná v roku 1893. Povrch je prevažne hornatý, nachádzajú sa tu pohoria Taygetos, Erymanthos, Aroania, Parnonas a Panachaiko oros. K Peloponézu patrí aj viacero malých ostrovov. Hlavným mestom je Patra, na celom polostrove žije približne 1,1 milióna obyvateľov.

Ruiny Sparty

Dnešná moderná Sparta je bežné, anonymné grécke mesto, akých nájdete len tu na Peloponéze desiatky. Má svoje ulice, obytné štvrte, kaviarne, ktoré už od rána praskajú vo švíkoch, a počas poludňajšej siesty je ponorená do ticha. Málokto by sa tu zastavil, keby práve toto miesto neskrývalo legendu o najudatnejšom národe starovekých dejín. Bájna Sparta kedysi vládla tejto krajine a príbehy o jej odvahe sa učia deti v školách dodnes, hoci ubehlo viac než 2 500 rokov. Ruiny starovekej Sparty ležia presne na okraji mesta. Akoby ich oddeľovala neviditeľná hranica živého a mŕtveho mesta. Ležia bez povšimnutia, neplatí sa tam ani vstupné a pomaličky zarastajú trávou. Ako je to možné? Atény sa tešia tisíckam turistov, všetko je nablýskané a slávna Sparta, ktorá tak udatne bojovala pri Termopylách, prišla o všetko? Okrem nás tu niet živej duše a to ma šokuje azda najviac.

ĎALŠIE FOTOGRAFIE Z HISTORICKÉHO KLENOTU GRÉCKA NÁJDETE V GALÉRII

Memento pominuteľnosti

Poludňajšia horúčava spaľuje všetko naokolo, ale medzi ruinami je príjemne vďaka stromom. Kde-tu sa z krajiny vynorí múrik, základ domu, chrámu, spadnutý stĺp či jeho hlavica, no Sparta sa vytratila. Najkrajším miestom je pôsobivá ruina divadla vtesnaná do pahorka tak šikovne, že aj dnes je z neho nádherný výhľad na štíty pohoria Taygetos. Neskutočná panoráma, akú by Sparte závideli mnohé staroveké miesta. Jedine sicílska Taormina s výhľadom na zasneženú Etnu môže miestnemu divadlu konkurovať.

Sedíme, hľadíme na torzo mesta a v hlave nám bežia epizódy z dejín, pod ktoré sa Sparta podpísala. Tu niekde kráčal kráľ Leónidas, ktorý vyštartoval zadržať Peržanov pri Termopylách, kúsok od nás možno sedel admirál Lysandros a lámal si hlavu, ako poraziť Atény, a ten istý výhľad na hory mal Menelaos, kráľ, ktorému Paris ukradol krásnu Helenu a zapálil tak oheň trójskej vojny. Cikády neprestávajú trénovať, akoby sa pripravovali na večerné vystúpenie v starovekom divadle. Opustenosť Sparty je krásne memento pominuteľnosti histórie.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Diskusia