Problém medzi starousadlíkmi a prišelcami Devínska Nová Ves, ktorá je mestskou časťou Bratislavy, ani veľmi nerieši, aj keď ho kde-tu cítiť. V minulosti to bola samostatná dedina, do ktorej sa po výstavbe socialistických panelákov nasťahovali ľudia z celého Slovenska. Hlavným zamestnávateľom je tu automobilka.
Po celé stáročia sa sem niekto sťahoval. Na území Devínskej Novej Vsi stáli osady už 4000 rokov pred Kristom. V nasledujúcich storočiach sa tu usadili viaceré kmene. Kľúčovým pre novodobejšiu históriu bol príchod Chorvátov v 16. storočí po bitke pri Moháči na hranici dnešného Maďarska a Chorvátska. V tom čase kolonizovali rozsiahle územia vtedajšieho západného Uhorska, dolného Rakúska a južnej Moravy. Na Slovensku sa usadili v obciach okolo Bratislavy, Trnavy a na Záhorí. Ich príchod zastavil postup Osmanskej ríše smerom na Viedeň a Bratislavu. Starší obyvatelia Devínskej Novej Vsi ešte stále hovoria po chorvátsky.
- Devínska Nová Ves
Obec na brehu rieky Moravy sa v dokumentoch do 17. storočia spomína ako Nová Ves, Nova Wass, Divin-Új-Falu a Wyfalu. Koncom 17. storočia to už bola Chorvátska Nová Ves, Theben-Neudorf a Dévényújfalu. Nemci používali aj označenie Neudorf an der March (Nová Ves na Morave). Oficiálny názov Devínska Nová Ves je z roku 1848.
Lokalizácia: Obec na jednom z koncov karpatského masívu leží pätnásť kilometrov severozápadne od centra Bratislavy. Záhorská nížina, úpätie Devínskej Kobyly, rieka Morava, ktorá tvorí prírodnú hranicu medzi Slovenskom a Rakúskom, obkolesujú túto jedinečnú lokalitu.
Prvá písomná zmienka: 1451Gubernátor uhorského kráľovstva Ján Huňady v listine ďakuje mestu Bratislava za to, že odolalo bratríckemu vojsku českých žoldnierov.
Počet obyvateľov: 17 117 (k 31. 12. 2021) Počet tých, ktorí v Devínskej Novej Vsi reálne bývajú, je o niekoľko tisíc neprihlásených osôb vyšší.
Miera evidovanej nezamestnanosti v okrese Bratislava IV za máj 2022: 3,61 %
Pankáč z krčmy
Dlho som ich nevidel. Ani Ivana, ani tú starú krčmu. Ivan Kušev je môj spolužiak zo základnej školy. Bývali sme vedľa v mestskej časti Dúbravka. Ivan tam zostal dodnes. Strávili sme spolu kus detstva od prvej po deviatu triedu. Tá krčma sa dnes volá U Michala a stojí v starej časti na kľúčovej križovatke. Po každom výlete na Devínsku Kobylu či iba na Sandberg sme v nej skončili na kofole. Kofola mi tam mimoriadne chutila a chvíľu som veril, že tú najlepšiu na svete majú práve tam. Prekvapilo ma, keď mi Ivan povedal, že tam nechodieval.
Kým do nej nenastúpil ako čašník, bol v nej iba raz na akejsi pankáčskej akcii. „Aj ja som si objednal kofolu, ale ani som ju nestihol vypiť a už ma Verejná bezpečnosť nakladala do auta. Odviezli nás kamsi na výsluch, kde nás z dlhej chvíle vyšetrovali a strašili,“ spomína s úsmevom. Mimochodom, keď bol Ivan malý, chcel byť smetiarom podľa vtedajšej skladby velebenej pankáčmi: Aj ja ja ja jaja já študujem za smetiara.
Trochu prezretý pankáč a krčmár IVAN KUŠEV čapuje v krčme na križovatke už takmer 22 rokov.
Zdroj: Vladimír Kampf
Ivan je nakoniec vyučený obrábač kovov. To bol na sklonku socializmu celkom vychytený odbor, ktorý mal zabezpečovať pracovnú silu nielen pre zbrojársku produkciu. Začínal v autoservise, potom v špecializovaných podnikoch, ktoré jedného dňa zrazu neexistovali. „Chvíľu som robil v akýchsi lahôdkach skrížených s krčmou. To bola moja prvá skúsenosť s touto profesiou. Rok a pol som predával noviny na križovatke. To bola skúsenosť! Zima-nezima, dážď, horúčava… Motal som sa priamo v križovatke ako kaskadér.“
Neskôr sa dostal k strážnym službám a raz to prišlo. Krčmára v tomto jedinečnom lokáli robí už takmer 22 rokov. „Bol som nezamestnaný a zrazu sa mi naskytla príležitosť. Byť krčmárom mi však prinieslo nečakaný odpor k chodeniu po krčmách vo voľnom čase. Len ťažko by si ma do nejakej dostal. Lezie mi na nervy už len to, keď počujem štrngať poháre,“ smeje sa.
Pokračovanie na ďalšej strane...
