Osud zubrov je skvelým príkladom toho, čo prináša nezodpovedné správanie ľudí a vzápätí snaha o nápravu.

Zubor býval rozšírený v celej Európe. Bol viazaný najmä na pôvodné pralesy. Ako ustupovali pralesy, mizli aj zubry. V Anglicku ich vyhubili už v 12. storočí, vo Francúzsku o dvesto rokov neskôr. Martin Sýkora (42) je v odštepnom závode štátnych Lesov SR v Topoľčiankach od roku 2013. K zubrom sa dostal v roku 2017.

„Od roku 1958 sa o zubry starajú štátne lesy. Darí sa im veľmi dobre. V Topoľčiankach sme odchovali viac než dvesto teliatok, ktoré sa dostali do chovov v Európe. Do roku 1995 bol súčasný verejnosti prístupný areál vedeckou študijnou plochou. Jednou zo základných úloh bolo zvieratá rozmnožovať. Po roku 1995 počet zubrov v Európe stúpol a vyradili ich z najprísnejšej ochrany. Plochu sme sprístupnili verejnosti. V súčasnosti okrem výskumných úloh plní aj vzdelávacie. Samozrejme, nie v čase pandémie,“ hovorí poľovnícky referent M. Sýkora.

Skromný základ

Program na záchranu zubrej populácie sa začal v roku 1923. Na konferencii v Paríži urobili revíziu ich stavu. Zostalo posledných 56 jedincov, medzi nimi bolo niekoľko krížencov s bizónom americkým. Prvoradou úlohou bolo vyselektovať čisto európske zubry. To bol základ záchranného programu.

„Z archívov vieme, že ich bolo len vyše dvadsať. Z nich pochádza celá dnešná populácia. Je to paradox: ešte pred prvou svetovou vojnou bolo v poľskej Bieloveži približne sedemsto zubrov. Po prvej svetovej vojne ich zostalo 70. Ľudia boli hladní a mali ľahký prístup k zbraniam, vládla povojnová anarchia. Poslednú voľne žijúcu kravu zubra ulovil práve v Bieloveži vo februári 1919 ich bývalý strážca. Hovorí sa, že kaukazská populácia sa v Európe mohla udržať dlhšie než poľská. Žiaľ, nemáme o tom dôveryhodné správy.“

Zubry v zajatí zostali v zoologických záhradách a chovoch v rámci Európy. Boli to najmä chovy šľachticov. Zo skromného základu je dnes v Európe viac než štyritisíc zubrov. Najviac v Bieloveži pri hraniciach s Bieloruskom. Jedno voľne žijúce stádo máme na severovýchode Slovenska v Poloninách. Po ťažších začiatkoch je stádo stabilné, životaschopné a rozmnožuje sa. Úloha vrátiť zubry do európskej prírody je splnená.

˃˃˃ Fotografie týchto majestátnych zvierat nájdete v galérii. ˂˂˂

„V Topoľčiankach sme čosi ako genetická banka. Dokážeme zabezpečiť ich reprodukciu, keby nastal vážny problém. Zubry majú dve línie: nížinnú a horskú. Nížinná žila najmä v Bieloveži, horská na Kaukaze. U nás sme pôvodne mali kombináciu týchto dvoch línií.“

Vrátiť zubry do celého masívu Karpát je možné, ale... „Ani v Poloninách to spočiatku nebolo ľahké. Keď sa poľnohospodári sťažujú na škody spôsobené jeleňou a diviačou zverou, to ešte netušia, čo dokáže stádo zubrov. Treba rátať aj s kolíziami s autami či vlakmi. Je rozdiel zraziť stokilového jeleňa a tonového zubra. V kultúrnej, husto obývanej krajine by to bol veľký problém. Určite sa však nájdu lokality, kde by to šlo,“ mieni Martin Sýkora.

Pokračovanie na ďalšej strane.

Ilustračná snímka

"Tichí blázni" z celebritného rybníka: Toto sú naši najznámejší rybári

Populárne články
Pohľad na mesto z vrchu Skalka.

Zelené a priemyselné: Liptovský Hrádok je najmenšie, ale významné mesto v regióne

Za bicími mu to ide rovnako dobre ako v škole s deťmi.

Učiteľa náboženstva baví tvrdá hudba: Nie všetky texty sú s kostolným poriadkom

Populárny bulharský festival má dlhoročnú tradíciu.

Na ružiach ustlané: Objavte BULHARSKÉ ZLATO v podobe voňavých lupeňov

Ilustračné foto.Sponzorované

Toto je ideálny vek, v ktorom vaše zdravie ocení kúpele

Čo tak stretnúť na najvyššom poschodí budovy uprostred Bratislavy medveďa?

Poklady z múzea: Starostlivosť o zbierky, to nie je len oprašovanie vypchatých exponátov

Svätená voda je nebezpečná. Je to pravda?

Svätená voda je nebezpečná. Je to pravda?

Zobraziť viac
Diskusia