Peter Ličák

Na známu vyhliadku cisára Františka Jozefa v&nbsp;nadmorskej výške 2 369 metrov pod úpätím Grossglockneru, najvyššieho štítu Rakúskych Álp, ju priviezli vnuci po tom, čo si pred pár dňami v&nbsp;novinách prečítala šokujúco znejúcu správu Rakúskeho alpského zväzu o&nbsp;žalostnom stave rakúskych ľadovcov. Glaciológovia, ktorí dlhodobo sledujú rakúske ľadovce, naliehavo varujú, že z&nbsp;91 ľadovcov len sedem akýmsi zázrakom odoláva klimatickým zmenám a&nbsp;globálnemu otepľovaniu. Tak ako svet ľudí zasiahla kovidová pandémia, tak ľadovce ohrozuje pandémia klimatická. Lenže na tú zatiaľ vakcínu nevymysleli.

Rakúske ľadovce strácajú na sile, hrúbke i&nbsp;dĺžke, z&nbsp;každého ročne ubudne priemerne jedenásť metrov. Klimatické zmeny najťažšie znáša ľadovec Schlatenkees v&nbsp;srdci Národného parku Vysoké Taury vo východnej časti Tirolska. Do roku 2014 mal dobre viditeľnú ľadovcovú bránu, ktorá sa vplyvom klimatických zmien zrútila. O&nbsp;nič lepšie na tom nie je ani najdlhší a&nbsp;najznámejší rakúsky ľadovec Pasterze, z&nbsp;ktorého v&nbsp;minulom roku ubudlo na jeho dolnom konci pod vyhliadkou cisára Františka Jozefa 42,7&nbsp;metra. Ešte katastrofálnejšie dopadol tento ľadovec, ktorý sa začína v&nbsp;nadmorskej výške 3&nbsp;453 metrov v&nbsp;susedstve vrchu Johannisberg, vlani, keď stratil zo svojej osemkilometrovej dĺžky dokonca až 52 metrov.

Pani Johanna žije v&nbsp;dedinke Heiligenblut na južnom začiatku vysokohorskej cesty Grossglockner Hochalpemstrasse. Hoci je to odtiaľ k&nbsp;ľadovcu Pasterze len čosi vyše desať kilometrov, naposledy sa bola pozrieť na ustupujúci ľadovec pred piatimi rokmi. <em>„Mám požehnane rokov, ale dobre si pamätám, ako vyzeral v&nbsp;mojich detských rokoch. Tiahol sa aj o&nbsp;pol kilometra ďalej ako teraz, otec nás sem najprv vyviezol na bričke, po druhej svetovej vojne sme sa sem vyvážali na otcovom prvom traktore. Starý otec, ktorý bol dole v&nbsp;dedine horárom habsburgovských lesov, už vtedy nariekal, ako horúce letá ľadovec ničia. Keď som tu naposledy bola začiatkom mája pred piatimi rokmi, ľadovec sa končil tu pod vyhliadkou, teraz sú tu po ňom len obrovské mláky. Kto chce dohliadnuť na spodný koniec ľadovca, musí mať ďalekohľad,“</em> vyznala sa zo svojich obáv pani Johanna, vyparádená do slávnostného korutánskeho kroja. Šetrí si ho, nosieva ho len na nedeľné omše v&nbsp;typickom alpskom pútnickom kostole zasvätenom svätému Vincentovi mučeníkovi zo Zaragozy alebo keď ju vnuci zoberú k&nbsp;vyhliadke so sochou cisára Františka Jozefa.

<strong>Pokračovanie na ďalšej strane...</strong>

Pani Johanna sa nemýli, ubúdanie ľadu z&nbsp;ľadovca Pasterze na­ozaj mohlo trápiť už aj jej starého otca. Ústup ľadovca prvýkrát zaznamenali v&nbsp;roku 1851. Keď sa ukázalo, že je to trvalý proces, začali ľadovec pravidelne v&nbsp;ročných intervaloch merať od roku 1880. Záznamy z&nbsp;meraní prezrádzajú, že odvtedy sa objem ľadu zmenšil o&nbsp;polovicu, najviac ho stratil v&nbsp;roku 2003. Pasterze má dnes dĺžku čosi nad osem kilometrov, kedysi mal vyše desať, rozprestiera sa na ploche devätnásť štvorcových kilometrov, priemerná hrúbka ľadu dosahuje 120 metrov.

Lenže podľa vedcov z&nbsp;Università Ca’ Foscari v&nbsp;Benátkach boli na tom Alpy v&nbsp;minulosti s&nbsp;ľadovcami oveľa horšie. Vo svojej štúdii, na ktorej sa podieľali aj vedci z&nbsp;Rakúskej akadémie vied, tvrdia, že pred šesťtisíc rokmi mali Alpy oveľa menej ľadovcov ako dnes. V&nbsp;období holocénu mali ľadovce iba alpské vrcholy prevyšujúce nadmorskú výšku štyritisíc metrov. Prezradili im to vzorky ľadu z&nbsp;ľadovca Weissee­spitze. Podľa výsledkov uhlíkovej metódy určovania veku má tento ľadový matuzalem nemenej ako 5 900 rokov.

Vzorky odobrali neďaleko miesta, kde pred tridsiatimi rokmi objavili mumifikované telo ľadového muža Ötziho. Klimatické zmeny a&nbsp;otepľovanie atmosféry a&nbsp;zemského povrchu neútočia v&nbsp;Alpách len na ľadovce, ale aj na snehovú prikrývku. Profesorka Sabine Rumpfová z&nbsp;Bazilejskej univerzity so svojím tímom porovnala satelitné snímky Álp za posledných 40&nbsp;rokov a&nbsp;zistila, že tam, kde bol po stáročia či tisícročia sneh, sa udomácnili alp­ské rastliny.

Niektoré priebojnejšie druhy vysokohorských rastlín sa rozbujneli nad hranicou lesov až o&nbsp;80 percent. Pri porovnaní satelitných snímok snehových polí sa ukázalo, že od polovice osemdesiatych rokov minulého storočia do­šlo k&nbsp;výraznému úbytku snehovej prikrývky na desiatich percentách skúmaných oblastí, hĺbka snehu sa zmenšuje najmä v&nbsp;nižších nadmorských výškach.

Globálne otepľovanie mení tvár alpskej krajiny aj vo Švajčiarsku. Dobré časy pre švajčiarske ľadovce sa skončili v&nbsp;polovici 19.&nbsp;storočia, od tých čias z&nbsp;ľadovcov rapídne ubúda, namiesto nich pribúdajú ľadovcové jazerá. Len v&nbsp;období rokov 2006 až 2016 pribudlo vo švajčiarskych Alpách 180&nbsp;ľadovcových jazier. Každý rok sa ich rozloha zväčší o&nbsp;40-tisíc štvorcových metrov, dnes majú plochu väčšiu ako sedemsto hektárov.

Podľa vedcov zo Spolkovej vysokej školy technickej v&nbsp;Zürichu ubúdanie ľadu z&nbsp;alpských ľadovcov už nemožno zastaviť. Tvrdia, že aj keby sa okamžite znížila produkcia skleníkových plynov na nulu, do roku 2050 by stratilo štyritisíc alpských ľadovcov polovicu svojho terajšieho objemu. Ale hovoria aj o&nbsp;horšej alternatíve: môže sa stať, že do konca tohto storočia prídu Alpy o&nbsp;všetky ľadovce. Dôsledky ich zmiznutia by boli fatálne. Ľadovce aspoň čiastočne pohlcujú teplo, a keby zmizli, zem by sa otepľovala ešte rýchlejším tempom. A&nbsp;to už by teda bola poriadna pohroma, toto nám k&nbsp;šťastiu naozaj nechýba.

Klimatické zmeny, s&nbsp;ktorými teraz zápasí naša planéta, nie sú žiadnou novinkou modernej doby. Zem zažila porovnateľné otepľovanie už pred 56 miliónmi rokov, ibaže jeho príčiny sú teraz iné. Vtedy bolo otepľovanie dôsledkom toho, že sa na severnej pologuli natiahli kontinentálne platne, vyvolalo to silnú sopečnú aktivitu, navyše do atmosféry sa uvoľnilo obrovské množstvo uhlíka. Obdobie otepľovania trvalo 170-tisíc rokov, počas tohto termálneho maxima stúpla priemerná teplota o&nbsp;päť až osem stupňov Celzia.

Klimatická pandémia: Alpám hrozí, že do konca storočia prídu o všetky ľadovce

Peter Ličák

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás

Klimatická pandémia: Alpám hrozí, že do konca storočia prídu o všetky ľadovce

Peter Ličák

Súvisiace články

Fascinujúce fakty o starovekom Egypte. Čo skrývajú (nielen) pyramídy?

Koronavírus opäť naberá na sile: V tejto nemocnici ZAKÁZALI NÁVŠTEVY!

Politické fiasko v Británii vyvrcholilo: Boris Johnson odstúpi z funkcie premiéra

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás