„O mein Gott,“ naliehavo sa so zalomenými rukami dožadovala Božej pomoci pri pohľade na Pasterze, najdlhší ľadovec v Rakúskych Alpách, 90-ročná Rakúšanka z neďalekej horskej dedinky.

Na známu vyhliadku cisára Františka Jozefa v nadmorskej výške 2 369 metrov pod úpätím Grossglockneru, najvyššieho štítu Rakúskych Álp, ju priviezli vnuci po tom, čo si pred pár dňami v novinách prečítala šokujúco znejúcu správu Rakúskeho alpského zväzu o žalostnom stave rakúskych ľadovcov. Glaciológovia, ktorí dlhodobo sledujú rakúske ľadovce, naliehavo varujú, že z 91 ľadovcov len sedem akýmsi zázrakom odoláva klimatickým zmenám a globálnemu otepľovaniu. Tak ako svet ľudí zasiahla kovidová pandémia, tak ľadovce ohrozuje pandémia klimatická. Lenže na tú zatiaľ vakcínu nevymysleli.

FOTKY K ČLÁNKU NÁJDETE V GALÉRII...

Na vyhliadke Františka Jozefa

Rakúske ľadovce strácajú na sile, hrúbke i dĺžke, z každého ročne ubudne priemerne jedenásť metrov. Klimatické zmeny najťažšie znáša ľadovec Schlatenkees v srdci Národného parku Vysoké Taury vo východnej časti Tirolska. Do roku 2014 mal dobre viditeľnú ľadovcovú bránu, ktorá sa vplyvom klimatických zmien zrútila. O nič lepšie na tom nie je ani najdlhší a najznámejší rakúsky ľadovec Pasterze, z ktorého v minulom roku ubudlo na jeho dolnom konci pod vyhliadkou cisára Františka Jozefa 42,7 metra. Ešte katastrofálnejšie dopadol tento ľadovec, ktorý sa začína v nadmorskej výške 3 453 metrov v susedstve vrchu Johannisberg, vlani, keď stratil zo svojej osemkilometrovej dĺžky dokonca až 52 metrov.

Pani Johanna žije v dedinke Heiligenblut na južnom začiatku vysokohorskej cesty Grossglockner Hochalpemstrasse. Hoci je to odtiaľ k ľadovcu Pasterze len čosi vyše desať kilometrov, naposledy sa bola pozrieť na ustupujúci ľadovec pred piatimi rokmi. „Mám požehnane rokov, ale dobre si pamätám, ako vyzeral v mojich detských rokoch. Tiahol sa aj o pol kilometra ďalej ako teraz, otec nás sem najprv vyviezol na bričke, po druhej svetovej vojne sme sa sem vyvážali na otcovom prvom traktore. Starý otec, ktorý bol dole v dedine horárom habsburgovských lesov, už vtedy nariekal, ako horúce letá ľadovec ničia. Keď som tu naposledy bola začiatkom mája pred piatimi rokmi, ľadovec sa končil tu pod vyhliadkou, teraz sú tu po ňom len obrovské mláky. Kto chce dohliadnuť na spodný koniec ľadovca, musí mať ďalekohľad,“ vyznala sa zo svojich obáv pani Johanna, vyparádená do slávnostného korutánskeho kroja. Šetrí si ho, nosieva ho len na nedeľné omše v typickom alpskom pútnickom kostole zasvätenom svätému Vincentovi mučeníkovi zo Zaragozy alebo keď ju vnuci zoberú k vyhliadke so sochou cisára Františka Jozefa.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Diskusia