Ako novinárka pracujem štvrťstoročie. Deväť krásnych rokov mám tu česť byť súčasťou redakčného tímu časopisu Život. Cestujem po Slovensku a hľadám príbehy jedinečných, zaujímavých a inšpiratívnych ľudí. A veruže v tej našej malej krajinke je ich dosť. Okrem toho píšem aj o problémoch, ktoré trápia bežných ľudí. Nešťastie nechodí po horách ale po ľuďoch. Veru je to tak. Aj preto vám, našim čitateľom a čitateľkám prinášam aj príbehy ľudí, ktorým zo dňa na deň obrátila choroba život naruby. Presvedčila som sa, že najsilnejšej a najúprimnejšej pomoci sa takýto človek dočká zo svojho blízkeho a širšieho okolia, skrátka, keď sa zomkne komunita. Novinárska práca ma naučila okrem iného aj to, aby sme boli láskaví k svojmu okoliu, ľuďom. Je to zadarmo, nič to nestojí a druhým tým možno aj zachránime život.

Erika Szalayová

Samosprávy Kľačno a&nbsp;Detva žiadajú ministerstvo životného prostredia o&nbsp;odstrel medveďa v&nbsp;extraviláne obce. Každú noc prichádza do záhrad a&nbsp;dvorov a&nbsp;rabuje majetok miestnych. Prestal byť plachý a&nbsp;je hrozbou pre ľudí. Medveď hnedý patrí medzi prísne chránené druhy. Vedúci Zásahového tímu pre medveďa hnedého Jaroslav Slašťan je napriek tomu tiež naklonený spomínanému radikálnemu riešeniu. Je preto pravdepodobné, že rezortné ministerstvo vyhovie samosprávam.

Pôjde tak o&nbsp;zriedkavé prípady v&nbsp;novodobej histórii, keď bude človek hľadať v&nbsp;lese medveďa, aby ho mohol zastreliť. V&nbsp;minulosti sa medveď rapídne strácal z&nbsp;našich lesov. Začiatkom 20. storočia sme ich mali na Slovensku len dvadsať. Začali sme ho preto chrániť prostredníctvom slovenskej aj európskej legislatívy. Ostat­ný raz sa medvede za pomoci genetického monitoringu rátali v&nbsp;roku 2014. Bolo ich na našom území okolo 1 256 kusov. Dnes sa čoraz častejšie ozývajú hlasy hovoriace o&nbsp;tom, že medvede sú premnožené, nevedia sa uživiť vo svojom prirodzenom prostredí.

Manželia Peter a&nbsp;Alžbeta Chovancovci sa približne pred dvadsiatimi rokmi, keď boli štyridsiatnici, rozhodli pre radikálnu životnú zmenu. Predali svoj byt v&nbsp;Prievidzi na siedmom poschodí a&nbsp;kúpili si dom v&nbsp;Kľačne. Začali sa venovať chovu oviec, sliepok, husí, kačiek, moriek… Keď sme ich navštívili, naskytol sa nám romantický pohľad. Pred domom žblnkotajúci potôčik, za domom zelená lúka obklopená kopcami. V&nbsp;zime si domáca pani nasadí bežky, hneď za záhradou má ideálne podmienky na športovanie. Svoj zvierací tím rozšírili aj o&nbsp;dvoch statných pastierskych psov: Dely a&nbsp;Beny. Je to matka so synom. O&nbsp;Benyho ako o&nbsp;šteňa nemal nikto záujem, nevedel sa totiž postaviť na nohy, preto ostal u&nbsp;domácich. Postupne sa však, ako sa povie, rozchodil, domáca pani s&nbsp;úsmevom hovorí, že má tanečný krok. Inak je to pes, ako sa patrí.

Chovancovcov začal medveď navštevovať v dedine medzi prvými. Aj vďaka psom však šelma v ich dvore zabíja menej domácich zvierat ako u susedov. „Takmer každú noc plašia medvede. Poradia si aj s inými šelmami. V minulosti nám líška ukradla z chlieva káčera. Mala ho už v papuli, dobehli však psy, líška káčera pustila a ušla. Prežil to bez ujmy, iba prišiel o nejaké to perie.“ Psy mali už dokonca aj osobné kolízie s medveďmi. Beny mal napríklad od medvedieho pazúra poranenú papuľu, zlomenú labu, otvorené rany, veterinár mu musel amputovať jeden prst.

Článok pokračuje na následujúcej strane...

Vidiecka idyla sa skončila niekedy pred štyrmi rokmi. „Jedného rána sme našli pováľané úle na konci záhrady. Manžel inštaloval fotopasce, zistili sme, že nás navštevuje medveď. Úle sme pripevnili špeciálnymi popruhmi. Medveď si aj tak našiel spôsob, ako ich ničiť,“ opisuje Alžbeta Chovancová. Jej manžel sa aj osobne stretol s&nbsp;medveďom. „Bola tma, počul som alarm, ktorý sme inštalovali, tak som vyšiel von. Medveď stál pri prvom úli, najprv som ho nevidel, zbadal som ho až v&nbsp;tesnej blízkosti. Bolo to v&nbsp;zlomku sekundy, vtedy sa nedá rozmýšľať o&nbsp;strachu. Zreval som z&nbsp;plných pľúc, medveď ušiel,“ hovorí Peter Chovanec.

Medveď im postupne kántril ovce, barany, ničil úle. „Mali sme dvanásť oviec a baranov, dnes máme už len tri a končíme s ich chovom. Spolu nám zlikvidoval aj šesť včelích rodín. Dostali sme síce od štátu odškodné, za jednu rodinu 70 eur, ale my sme kupovali jednu rodinu za 140 eur.“ Medveď sa k nim dostal tak, že pováľal plot, dnes preto inštalovali elektrický oplôtok. Domáca pani nám so smútkom v hlase opisuje, ako lúka za ich domom osirela. Niekedy sa tam prechádzali celé rodiny, domáci tu zbierali bylinky. Ona sama tam vodila ako vychovávateľka v miestnej škole celé triedy detí. Dnes sa iba so strachom obzerá, keď príležitostne vyjde na lúku.

Starosta obce Jozef Ďuriš nám vysvetľuje, že ľudia v&nbsp;dedine sú odhodlaní riešiť problém s&nbsp;medveďmi aj formou petície. V&nbsp;dedine evidujú aj kuriózny prípad. Medveď si urobil brloh v&nbsp;záhrade miestnej dôchodkyne a&nbsp;bez zábran tam v&nbsp;noci prespával, ráno v&nbsp;pokoji odchádzal do lesa. Kľačno sa nachádza v&nbsp;doline, okolo hlavnej cesty sa tiahnu rodinné domy, za nimi sú dvory, záhrady ťahajúce sa do kopcovitého lesného terénu. Domáci majú lesy iba pár krokov od záhrad, medvede ich preto navštevujú takmer každú noc.

„Denne prijímam rozhorčené telefonáty od ľudí, že medvede im kántria domáce zvieratá. Dokonca sa museli pozerať na to, ako medveď vynáša z dvora v papuli barana. Zásahový tím pre medveďa hnedého je u nás takmer každý deň. Jeho členovia však nemôžu strieľať, iba medveďa uspať pomocou narkotizačnej zbrane, preto žiadame ministerstvo o radikálne riešenie.&nbsp;Zásahový tím by lokalizoval presne, ktorý medveď je problémový, poľovník by ho potom odstrelil v&nbsp;extraviláne obce.“

Za ostatné dva roky medvede v&nbsp;tejto dedine usmrtili približne dvadsať oviec a&nbsp;baranov. Domáci si podľa slov starostu obce chlievy a&nbsp;maštale zabezpečia, no nestačí to. „V&nbsp;jednom z&nbsp;domov domáci videli, ako medvedica najprv pováľala dosky, jedno z&nbsp;mláďat potom vošlo dnu a&nbsp;vyvlieklo ovcu.“

Kľačno je na Slovensku už natoľko známe, že v&nbsp;dedine sa ujala takzvaná medvedia turistika. „Jeden z&nbsp;motoristov nám hlásil, že hneď za dedinou sa pohybuje medvedica s&nbsp;mladými, ktorá je sfarbená na červeno. Vyšlo najavo, že lesný robotník, ktorý ju stretol, brániac sa ju takto označil sprejom. Zrazu sa za dedinou začali zhromažďovať cudzí ľudia, každý chcel vidieť červenú medvedicu.“ Ladislav Ješík, ktorý je predsedom poľovníckeho združenia Horná Nitra, vysvetľuje, že posledný regulačný odstrel medveďa evidujú v&nbsp;Kľačne v&nbsp;roku 2015. Šelma spôsobovala podobné problémy ako dnes. Ich združenie hospodári na výmere 3 400 hektárov.

„Momentálne sa na tomto území pohybuje osemnásť medveďov plus treba ešte prirátať ich mláďatá.“ Problémová je hlavne jedna medvedica, ktorá sa pohybuje okolo ľudských obydlí so svojimi mláďatami. Učí ich, ako si zaobstarať v&nbsp;dedine potravu. „V&nbsp;rokoch 1986 až 2008 som ročne stretol dva medvede. Za ostatné roky je to však až 40 kolízií ročne. Vo vrchoch žije jeden medveď, dominantný samec, ostatné sa pohybujú kvôli potrave na kraji lesa v&nbsp;blízkosti dediny.“