Najhoršie, čo sa môže ovocinárom stať, je nezachrániť úrodu v posledný mrazivý deň jari po dlhých a urputných bojoch a vysokých investíciách do boja s teplotami pod nulou.

Minulý rok lámal rekordy. V Podunajskej nížine kúrili 33 dní. Takáto extrémna jar prichádza raz za štvrťstoročie. Prišla napriek tomu, že zima nebola ktovieaká.

Napriek veľkej snahe prišli pestovatelia približne o polovicu úrody. Keby v sadoch neboli kúrili a neboli sa snažili čo najúčinnejšie bojovať proti nočným a ranným mrazom, výnosy by boli mali ešte menšie, možno len 15-percentné.

Firma Boni Fructi z Dunajskej Lužnej s odkazom na dobré jablká neprodukuje len jablká, ale aj množstvo ďalších odrôd ovocia. Pestuje hrušky, čerešne, čučoriedky, maliny, jahody… Každá plodina má svojho šéfa.

JEDINEČNÉ FOTOGRAFIE PRIAMO Z "BOJISKA" O TOHTOROČNÚ ÚRODU NÁJDETE V GALÉRII

Námaha a peniaze

Vedúci čerešňového sadu v Dunajskej Lužnej Martin Fojtík o svojej práci hovorí: „Na zber som chodil od pätnástich rokov. V sadoch som zamestnaný tretí rok. Máme dva čerešňové sady. Práve sa snažíme zachrániť čo najviac úrody v desaťapolhektárovom priestore,“ hovorí a v tme hľadá svojich kolegov. Je pred piatou hodinou ráno. Personál má dosť. Kto už nemá čo robiť, vypne čelovku a odpočíva pri ohni.

Tento rok si záchrana úrody zatiaľ nevyžiadala až také úsilie. Mrazivých nocí a rán bolo menej, ale zasa teploty klesli nižšie. „Mali sme za sebou aj niekoľko teplých dní. Preto sa čerešňové púčiky dostali do štádia, keď im chýbalo naozaj len pár dní, aby začali kvitnúť. Je to pre ne veľmi citlivé obdobie. Teplota nesmie klesnúť pod nulu, pretože by ich výrazne poškodila, prípadne až zničila.“ Martin si ani nevie predstaviť, čo by bolo, keby sa im v minulom roku nebolo podarilo zachrániť aspoň polovicu úrody. „Pri toľkom úsilí by to bolo ubíjajúce,“ zamýšľa sa.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Diskusia