Dolná Streda má hneď za humnami obrovskú karcinogénnu kopu zdraviu škodlivého niklu, chrómu a kobaltu. Skládka hlušiny z bývalej niklovej huty je obrovská masa odpadu, ktorú vidno z rýchlostnej cesty R1. Prach z haldy dokáže vietor v suchom období odviať až 50 kilometrov ďaleko napriek tomu, že časť z nej už pokryla vegetácia. Najmä z vtáčej perspektívy špatí panorámu obce ruina hrdzavejúcej fabriky s mohutnými budovami. Obec ohraničujú rýchlostná cesta R1, rieka Váh a priemyselný park.

Dolná Streda

Obec je rodisko jaskyniara Jána Majka, objaviteľa jaskyne Domica, a básnika Vojtecha Mihálika. Ako farár v nej pôsobil prvý slovenský poslanec v uhorskom sneme Ferdinand Juriga.

 

Poloha: Dedina v okrese Galanta na trnavskej rovine Podunajskej nížiny. Obchádza ju rýchlostná cesta R1 do Nitry.

 

Prvá písomná zmienka: 1283. Uhorský kráľ Ladislav IV. v listine daroval ostrihomskému arcibiskupstvu územie susediacej osady Únovce. Obec je spomenutá ako Zeredahel.

 

Počet obyvateľov: 1 723 (k 31. 12. 2022)

 

Miera evidovanej nezamestnanosti v okrese Galanta za máj 2023: 2,32 %

Rozladený starosta

Ľuboš Šúry je na úrade už piate volebné obdobie. Na dedine na prvý pohľad vidno, že sa tam nestriedali gazdovia a že sa rozvíja kontinuálne. „Starostom som sa stal po 21 rokoch v službách polície. Keď sa dožijem konca tohto volebného obdobia, budem na úrade dve desaťročia.“
Starostu v posledných mesiacoch trápi zúfalý nedostatok financií. „Igor Matovič nám stihol zobrať toľko peňazí, že kríva nielen Dolná Streda, ale celé Slovensko. Niektorým dedinám sa už rozpadajú hlinené nohy, na ktorých doteraz ešte ako-tak stáli. Niektoré sa dostávajú do platobnej neschopnosti. Mne sa to stalo len v mojom historicky prvom volebnom období. Musel som si požičiavať na výplaty. Dnes sme veľmi natenko. Možno už v októbri budeme mať problém so septembrovým výplatným termínom. Treba zdvihnúť platy učiteľom a pedagogickým pracovníkom o dvanásť percent, o desať percent zamestnancom verejnej a štátnej služby. Som z toho rozladený. Nepovedali nám, kde na to zobrať, ale ešte nám zobrali formou daňového bonusu. Nezostalo nám iné ako zvyšovať poplatky. Za škôlku o desať eur… Veľmi sme si však nepomohli. Pri šesťdesiatich deťoch je to smiešna suma šesťsto eur,“ krúti hlavou starosta. „To nie je ani na jednu výplatu pre jednu učiteľku. Toľko nestoja mesačne ani len energie.“

Skvelí zamestnanci

Aj ceny energií sú pre obce devastačné. „Žiaľ, dodávateľa sme si museli vybrať cez verejné obstarávanie a poplatky máme oveľa vyššie. To hovorím len o silovej zložke bez distribučných poplatkov. Zrazu máme 20-percentný nárast energetickej náročnosti našich deviatich budov.“
Starosta si pochvaľuje, že má okolo seba skvelých ľudí, ktorým na obci záleží. „Dedina sa rozvíja zásluhou aktívnych občanov a poslancov. Dôležitú úlohu hrajú občianske združenia. To, že v obci vidíte zeleň, je zásluha nášho záhradníka s hlbokým vzťahom k prírode. Podaril sa aj obecný technik a kmeňoví zamestnanci úradu, ktorí sa starajú o verejné priestory. Obec kosí a udržiava dvanásť hektárov zelených plôch. Je to rozloha, z ktorej som sám prekvapený. Prišla mi cenová ponuka na kosenie od externej firmy. Vyšlo mi, že ročne by nás kosenie a údržba zelene vyšli na 136-tisíc eur. Za tie peniaze zaplatím ročne šiestich zamestnancov, ktorí okrem zelene udržiavajú cintorín, betónujú, stavajú parkoviská a pokrývajú kopu ďalších činností a pri tom všetkom aj pokosia. Za rovnaké peniaze si dokážeme sami urobiť viac rovnako dobre. Celková cena práce jedného obecného zamestnanca je približne 18-tisíc eur.“

Náročná je aj údržba deviatich budov. „Treba riešiť kopu vecí, niekde je pokazený kohútik, niekde sa nekúri, inde prekuruje, niekde podfukuje. Na to všetko máme obecných zamestnancov, s ktorými som mimoriadne spokojný.“

Článok pokračuje na ďalšej strane.