Bývalé sídelné miesto rodu Svätojánskych, známych skôr po maďarsky ako Szentiványiovci. V Liptovskom Jáne stále stojí sedemnásť kaštieľov a kúrií. V minulosti ich bolo až dvadsaťdva. Viac ich inde na Slovensku na takej malej ploche nie je.

Okrem kaštieľov je priamo v dedine trinásť minerálnych prameňov a mimo nej ďalších desať. Jeden z nich využíva termálne kúpalisko. Liptovský Ján nikdy nemal vlastný kroj. Od začiatku v ňom bolo doma zemianske panstvo a jeho služobníctvo. Páni tam chodili za zábavou a na poľovačky. Mimochodom, pánom sa zavše podarilo splodiť potomkov so slúžkami, a tak dnešní Liptovskojánčania možno právom, ale isto žartom, sami seba volajú, že sú „polpáni“ (poloviční páni).

Nevídaným prekvapením je otvorený rímskokatolícky Kostol svätého Jána Krstiteľa. Nielenže je nádherný a po rekonštrukcii bude ešte krajší, ale dá sa doň jednoducho vstúpiť kedykoľvek za bieleho dňa. To na Slovensku nie je zvykom, vraj preto, lebo kostoly by sa stali ľahkou korisťou pre zlodejov. Otvorené dvere narúšajú slovenskú normu.

Napríklad v Nemecku či Rakúsku ani nevedia, kde majú od kostolov kľúče. Zvyčajne sú otvorené nepretržite. Práve Rakúšania či Nemci vraj najlepšie dokážu oceniť historickú hodnotu liptovskojánskeho kostola. Jednoloďová ranogotická stavba z konca 13. storočia stojí v opevnenom areáli uprostred obce.

Liptovský Ján

Prvá písomná zmienka: V roku 1200 stará liptovská šľachta dostala územie dnešného Liptovského Jána dočasnou listinou od kráľa Bela IV. Bohumír a jeho šiesti synovia Bodov, Mikuláš, Ján, Vavrinec, Dionýz a Bohumír II. sa stali zakladateľmi zemianskych rodov v liptovských dedinách: Svätojánskych (Szentiványi), Bánovcov a Smrečanskovcov (Szmrecsányi).

 

Lokalizácia: Obec leží v ústí Jánskej doliny do Liptovskej kotliny pod výbežkom Nízkych Tatier v nadmorskej výške 654 m.

 

Počet obyvateľov: 1 098 (k 31. 12. 2018)

 

Miera evidovanej nezamestnanosti v okrese Liptovský Mikuláš za december 2019: 4,5 %

Tritisíc postelí

Starosta Juraj Filo (56) je na čele obecného úradu už štvrté volebné obdobie. „Pre obec je dôležitý cestovný ruch. Máme tu viac ako štyridsať penziónov a hotelov plus ubytovania v súkromí,“ pochvaľuje si.

„Návštevníkom poskytujeme viac ako tritisíc lôžok. Naša obec je závislá od cestovného ruchu. V minulom roku sme narátali 250-tisíc prenocovaní. Po Demänovskej Doline sme druhé najväčšie stredisko cestovného ruchu v Žilinskom kraji. Ján sa nekončí dedinou, pokračuje vyššie, ďalšie dva kilometre do kopca, kde stoja rekreačné zariadenia.“ Obec má štatút kúpeľného mesta. Najznámejší voľne prístupný prameň Teplica, ľudovo zvaný Kaďa, prednedávnom vyvolal nevôľu u časti obyvateľov.

„Chceli sme ho rekonštruovať iným spôsobom. Žiaľ, dopadlo to tak, že to zostalo na obec. Už máme pripravenú projektovú dokumentáciu na rekonštrukciu. K prameňu pribudnú sociálne zariadenia a zveľadíme priestor okolo neho. Za posledné tri roky sme tu mali dve povodne, pri ktorých vytopilo aj Kaďu. Plánujeme postaviť protipovodňové zábrany. Predpokladám, že do letnej sezóny stihneme vybudovať sociálne zariadenia.“

˃˃˃ Fotografie z Liptovského Jána v galérii. ˂˂˂

Ani v Jáne nie sú ľudia na aktivačné práce. Do Jánskej doliny denne dochádza za prácou dvesto ľudí. Turistický ruch prekvitá a vytvára nové pracovné miesta. „Niektorí obyvatelia od nás chodia za prácou do Liptovského Mikuláša, ale tých nie je veľa. Keď som bol mladý, ľudia doma chovali hydinu, barance, zajace... Dnes nikto nič nechová. Každý čaká turistov. Dedina sa zmenila. Našťastie máme aktívnych dôchodcov, ktorí sa starajú o dianie v obci. V našom informačnom centre hrajú divadlá, organizujú tvorivé dielne...

Jednota dôchodcov vytvorila stálu výstavu Naše dedičstvo z vecí, ktoré používali naši rodičia a prarodičia.“ Obecný úrad podporuje každú aktivitu. V priebehu roka organizuje 35 akcií a spoločenských podujatí. Vďaka ich atraktivite je Liptovský Ján príťažlivý po celý rok. Nie je odkázaný na krátku sezónu. „Žiaľ, naše lyžiarske stredisko je v súčasnosti zatvorené pre nezhody nových majiteľov a vlastníkov pozemkov. Aj tu platí to slovenské – keď si môžeme urobiť zle, tak si urobme,“ dodáva starosta smutne.

„Napriek tomu je komunita v Jáne silná a súdržná. Tí, ktorí chcú niečo robiť, môžu. Bez cestovného ruchu by sme aj my boli obcou, v ktorej večer vypnú svetlo, a nemali by sme peniaze takmer na nič. Stačí škola a stále ďalšie prenesené kompetencie štátnej správy, chodníkové reformy a iné pribúdajúce povinnosti a mali by sme na mále.

Máme šťastie. Postupne dobudovávame infraštruktúru. Našou povinnosťou je postarať sa o občanov. V rozpočte sa musí nájsť každý občan,“ dodáva. Juraj Filo je miestny rodák. Hovorí, že by nechcel žiť nikde inde na svete. Kým sa stal starostom, trinásť rokov robil vedúceho výroby v Pečivárňach Liptovský Hrádok.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Len ochutnať!

Nafukovacie nohavice či miniatúry jedla... Spestrite si deň poriadnou dávkou bizarností

Populárne články
Nový PCR test je ešte citlivejší, presnejší a takisto menší než pôvodný.

Koniec nepríjemným výterom? Testovať sa bude aj zo slín

Známy režisér si verejný pohreb neželal. Vdova Olga Menzelová tak rozhodla pre veľký záujem jeho najbližších.

Posledná rozlúčka s Jiřím Menzelom bez vdovy! Prečo na nej chýbala?

Dcéru Adrianu Tessu pripomínajú manželom Bujňákovcom obrazy, ktoré im namaľovala počas poslednej návštevy.

Desaťtisíce opustených rodičov: Slovensko je na zozname starnúcich a vymierajúcich krajín

Členovia novovznikajúceho Slovenského rybárskeho klubu by privítali väčšiu angažovanosť členov Slovenského rybárskeho zväzu.

Ryba smrdí od hlavy! Ako sa hospodári v našich štátnych vodách?

Královná krásy Gessica Notaro predtým, ako ju priateľ polial kyselinou.

Expriateľ polial prekrásnej modelke tvár kyselinou. Teraz sa hrdo ukázala na červenom koberci

Zatvorené fľaše kradnú priestor. Je to pravda?

Zatvorené fľaše kradnú priestor. Je to pravda?

Zobraziť viac
Diskusia