Vladimír Kampf

Zoologické záhrady na Slovensku sa od čias Nežnej revolúcie nijako výrazne nepohli vpred. Samozrejme, pribudli nové výbehy, pavilóny, ale žiadny výrazný progres ako vo zvyšku Európy nenastal. Prekvapilo ma, keď sa Tomáš Hulík stal námestníkom v&nbsp;bratislavskej zoo a&nbsp;neskôr aj jej povereným riaditeľom. Ale dlho v&nbsp;nej nevydržal. Mestským zastupiteľstvom druhýkrát zvolená vyvolená riaditeľka Júlia Hanuliaková mu odporučila podpísať výpoveď, inak vraj budú naňho niečo hľadať. A&nbsp;tak z&nbsp;bratislavskej zoologickej záhrady odišiel ešte pred tým, ako sa sama riaditeľka vzdala funkcie pre nezrovnalosti vo svojom občianstve, preferenciách a&nbsp;úspechoch, ktorými sa prezentovala. Netrvalo dlho a&nbsp;sadol si do kresla riaditeľa Národnej zoologickej záhrady Bojnice. Po prvých sto dňoch vo funkcii sme sa dohodli na rozhovore. Do tejto záhrady chodieval v&nbsp;čase, keď v&nbsp;nej bol hlavným zoológom muž činu Peter Lupták. Ten, žiaľ, zahynul počas súkromnej expedície v&nbsp;Afrike. Aj na jeho odkaz by rád Tomáš Hulík nadviazal.

Urobil si niekoľko dokumentárnych filmov, v&nbsp;ktorých si bol kritický k&nbsp;rôznym ekologickým neduhom. Skôr by som ťa názorovo zaškatuľkoval medzi tých, ktorí zoo neobľubujú.

Áno, niektoré zariadenia sú naozaj väzením pre zvieratá. Tento nedostatok vyčíta európska asociácia zoologických záhrad v&nbsp;niektorých prípadoch aj nám. Po kontrole nám odporučila, čo všetko treba zlepšiť, aby to zodpovedalo štandardom v&nbsp;Európe. Moderné zoologické záhrady už dávno nie sú miestami, kde zvieratká len vystavujú. Nie sú to zábavné parky, ale moderné Noemove archy. Tie najlepšie sa pretransformovali na vzdelávacie centrá a&nbsp;najmä na ochranárske inštitúcie, ktoré ako jediné dokážu zabezpečiť vrátenie niektorých druhov zvierat vyhynutých vo voľnej prírode späť do divočiny. To je v&nbsp;súčasnosti veľmi dôležité poslanie. Je to hlavná vec, ktorá ma na zoologických záhradách vždy lákala. My sa tieto záhrady snažíme dobehnúť.

Prvý vážny kontakt so zoo si mal v&nbsp;roku 2008, keď si nakrúcal spolu s&nbsp;Milošom Majdom film Návrat rysov.

Zo Zoo Ostrava sme si odviezli dva mladé rysy na vedecký a&nbsp;filmársky projekt, ako vrátiť mačkovité šelmy narodené v&nbsp;zajatí späť do prírody tak, aby to bolo úspešné. Súčasne sme o&nbsp;tom nakrúcali film. Väčšine zvierat, ktoré ako mláďatá prišli do kontaktu s&nbsp;človekom, nemôžeme na kraji lesa povedať: Čaute, bežte! To by pravdepodobne nedopadlo dobre. Ich život treba nielen monitorovať, ale tie zvieratá na to musíme dôkladne pripraviť.

Najmä pre deti je často zoologická záhrada jediný kontakt so živými zvieratami. Nech ich vidia na ktoromkoľvek prírodovednom kanáli, stále to nie je ono. Vidieť ich naživo je úžasné stretnutie.

Prírodopisné filmy sú fantastické. Vyrastám na nich a&nbsp;robím ich. Práve teraz cez okno počujeme ručať leva… Je to fascinujúce. Vidieť ich, počuť ich, cítiť ich je naozaj mimoriadny zážitok.

V&nbsp;bratislavskej záhrade si dlho nevydržal…

Pán primátor Matúš Vallo a&nbsp;jeho ľudia na magistráte a&nbsp;v&nbsp;zastupiteľstve si zvolili Júliu Hanuliakovú, o&nbsp;ktorej si mysleli, že je fenomenálna architektka. Jej životopis bol, poviem to diplomaticky, veľmi korenisto prifarbený a&nbsp;asi bez žiadnych overiteľných referencií. Okrem toho ju zamestnávali načierno a&nbsp;bez povolenia na pobyt. Jej pôsobenie spečatilo osudy mnohých výborných odborníkov v&nbsp;Zoo Bratislava.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Odišli ľudia, ktorí tam boli naozaj doma. Napríklad zoologička Martina Hudec Nemčeková. Nikdy by mi nenapadlo, že raz bude až tak zle, že by šla radšej predávať mýtne jednotky. Potešilo ma, že som ju stretol po tvojom nástupe v&nbsp;Bojniciach.

V&nbsp;Bratislave zostalo torzo z&nbsp;fundovaných zoológov. Aj v&nbsp;Bojniciach je s&nbsp;nimi problém, pretože v&nbsp;januári tu podal výpoveď celý zoo­logický odbor. Zohnať niekoho s&nbsp;praxou je na Slovensku nemožné. Lovil som aj v&nbsp;českých vodách, kde je to už takisto problém. Je to profesia, ktorú sme si v&nbsp;našich zoo nevychovávali. V&nbsp;Česku je to lepšie, tam sa k&nbsp;nim prepracovávali a&nbsp;preštudovali aj chovatelia a&nbsp;ošetrovatelia zvierat. V&nbsp;bratislavskej zoo sa, paradoxne, do vysokej pozície dostal človek prevádzkujúci detské atrakcie – rušňovodič a&nbsp;kolotočiar, neskôr záhradník.

Ako je na tom štátna zoo Bojnice finančne?

Samozrejme, keby sme mali viac financií, bolo by to absolútne skvelé, ale ruku na srdce, v&nbsp;tomto všeobecnom marazme je to v&nbsp;rámci možností relatívne fajn. Zachraňuje nás veľmi dobrá návštevnosť. Sme najnavštevovanejšia zoo na Slovensku aj vďaka tomu, že sme v&nbsp;turisticky veľmi aktívnom a&nbsp;najmä zaujímavom prostredí. Myslím, že sme jedna z&nbsp;najnavštevovanejších inštitúcií u&nbsp;nás, ak vynecháme akvaparky.

Bojnice sú fenomenálne. Okrem zoo je tam zámok, kúpele, chodník v&nbsp;korunách stromov s&nbsp;rozhľadňou a&nbsp;kopa menších zaujímavostí.

Tieto atrakcie doteraz efektívne nekomunikovali medzi sebou. Snažíme sa to prelomiť. Nadviazali sme prvé kontakty so zámkom, sokoliarmi či s Botany Parkom s&nbsp;kaktusmi. Sme štátna inštitúcia, a&nbsp;tak sa nám ťažkopádnejšie narába so spoločnými projektmi, ale kde je vôľa, tam je cesta.

Kúsok od hlavného vchodu je sokoliarsky dvor. Ten nie je štátny.

Už sme sa skamarátili. Je to významná bojnická atrakcia. Vedľa neho je Botany Park, v&nbsp;ktorom Jozef Šuráni vystavuje dvetisíc kaktusov a&nbsp;sukulentov. Najstarší z&nbsp;nich má 40 rokov. Keď som doň vošiel, padla mi sánka. Je neskutočné, akú zbierku živej prírody dokáže zhromaždiť jeden zanietený človek.

Aké budú priority zoo Bojnice v&nbsp;najbližších rokoch?

Na sociálnej sieti som už čítal výzvu, aby sa ľudia vyjadrili, čo si myslia o&nbsp;bufetoch v&nbsp;areáli. Žiaľ, Slovensko je jedna obrovská gastronomická katastrofa.

Pobavil si ma. Bufety sú na očiach a&nbsp;hlavne v&nbsp;žalúdku návštevníkov. Preto sme s&nbsp;nimi začali. Záleží nám na spätnej väzbe návštevníkov, preto pripravujeme ďalšiu anketu, v&nbsp;ktorej sa budeme pýtať, čo by od nás očakávali a&nbsp;aká je vlastne naša zoo. Púšťame sa do toho napriek tomu, že budeme musieť zniesť veľa kritiky, ale iba tak sa dokážeme posúvať dopredu.

Som posadnutý zoologickými záhradami. Obdivujem, ako ich najmä v&nbsp;západnej Európe dokázali využiť na oázy pohodovej edukácie v&nbsp;príjemnom štýlovom prostredí.

Aj my si musíme vytvoriť koncepciu, respektíve takzvaný master plan smerovania záhrady na ďalšie obdobie. Nebude to jednoduché. Takmer na všetkých výbehoch a&nbsp;expozíciách sa podpísal zub času a&nbsp;nie sú už veľmi vhodné na chov. Na zoo sa musíme pozerať ako na komplexný živý organizmus. Náš prvý prieskum bude zameraný na pohyb ľudí, do ktorého naplánujeme nielen bufety, ale aj rozloženie expozícií so zvieratami. Veľmi rád by som to spojil s&nbsp;projektmi ich návratu či reintrodukcie do voľnej prírody. Naším snom je tu mať aj väčší priestor pre návštevníka, detské ihriská, kvalitné sociálne vybavenie a&nbsp;zaujímavú reštauráciu, ktorá by mohla byť otvorená aj mimo návštevných hodín.

Majú Bojnice už nejaký úspešný návrat za sebou?

Hneď po mojom nástupe sme boli vypustiť rehabilitovaného rysa v&nbsp;Taliansku. Úžasná medzinárodná kooperácia. Rysa Carla našli zraneného v&nbsp;Chorvátsku, rehabilitoval u&nbsp;nás a&nbsp;vypustili ho za veľkej slávy v&nbsp;Taliansku.

Okrem vystavených zvierat sa ako štátna ustanovizeň musíte starať o&nbsp;zhabané či inak štátom nadobudnuté zvieratá. Čo všetko u&nbsp;vás ľudia nevidia?

Budujeme záchranné centrum pre medvede hnedé. Máme centrum pre mačky divé, pre sysle a&nbsp;pre avifaunu. Niektoré priestory treba urgentne obnoviť a&nbsp;rekonštruovať. Okrem toho sa musíme starať o&nbsp;invázne druhy živočíchov. Aj preto máme plné jazierka amerických druhov korytnačiek. Sme záchytným centrom zhabaných zvierat pre políciu a&nbsp;finančnú správu. O&nbsp;tom však veľa rozprávať nemôžem.

Prezraď, aké zaujímavé živočíchy v&nbsp;nedostupných priestoroch opatrujete.

Nepoviem. Je to najmä legislatívny problém. O&nbsp;mnohých zvieratách prebiehajú súdne spory. Máme tu živočíchy, o&nbsp;ktoré sa staráme už veľa rokov, a&nbsp;doteraz nevieme, čo s&nbsp;nimi bude ďalej. Do expozície ich dať nemôžeme ani zabezpečiť ich reprodukciu, o&nbsp;návrate do prírody ani nehovorím. Nemôžeme robiť nič. Len ich živiť a&nbsp;strážiť. Po poslaneckom prieskume hľadáme riešenie, aby súdne spory so zvieratami netrvali tak dlho a&nbsp;aby na ne zákon bral ohľad.

Aby sa už nestalo, že zabijú a&nbsp;s&nbsp;chuťou sa pustia do síce odhodlaného, ale odborne neznalého chovateľa, ako sa to len nedávno stalo pri Žiline?

Štát sa bude o&nbsp;tie zvieratá musieť postarať, ale keď mu chýba chovné zariadenie, je to problém. S&nbsp;ministerstvom životného prostredia plánujeme veľké záchytné centrum pre veľké mačkovité šelmy, aby sme sa dokázali postarať aspoň o&nbsp;časť zvierat v&nbsp;súkromných chovoch, napríklad po prípade pri Žiline, keď sa chovateľovi stal osudným chov levov.

Záhrada prírodu nenahradí, ale môže sa snažiť byť jej čo najbližšie a&nbsp;vytvoriť zvieratám v&nbsp;zajatí akoby prirodzený priestor.

Okrem dostatočného priestoru sa snažíme vytvárať rôzne stimuly, aby sme ich dokázali udržať aj v&nbsp;dobrej psychickej kondícii, nielen fyzickej. To je to najmenej, čo pre ne môžeme urobiť. Ostatné zahŕňa komunikáciu tímov odborníkov z&nbsp;rôznych oblastí. Preto musíme najprv nájsť správny smer, čomu sa budeme chcieť majoritne venovať. Určite neopomenieme Afriku. Máme nový pavilón a&nbsp;výbehy pre slony. K&nbsp;dvom sloniciam nám pribudol mladý samec z&nbsp;viedenskej zoo. Slony máme ako jediní na Slovensku. Žiaľ, dámy sú už staršie a&nbsp;mláďatá asi čakať nemôžeme. Doteraz žili na veľmi malom priestore v&nbsp;absolútne nevyhovujúcich podmienkach. Museli si zvykať, že zrazu majú niekoľkonásobne viac priestoru. Je to paradox, ale bol to pre ne šok a&nbsp;chvíľu im trvalo, kým si zvykli.

Ktoré sú tvoje obľúbené zvieratá?

Mám ich niekoľko. V&nbsp;rámci afrických expozícií by sme radi doviezli gerenuky – antilopy žirafie s&nbsp;dlhými krkmi. Pes hyenovitý je zasa jedno z&nbsp;mála zvierat, na ktoré som pri svojich potulkách Afrikou nemal šťastie.

Takže si dáš doviezť svorku z&nbsp;iných zoo a&nbsp;budeš ich fotografovať v&nbsp;Bojniciach?

No bol by som rád, keby sa nám podarilo vytvoriť dostatočne veľký priestor, aby sa tam dali aj fotografovať. Sú to nádherné tvory s&nbsp;úžasným správaním.

Okrem Afriky sa asi radi postaráte aj o&nbsp;ázijské druhy, ktorých už teraz máte slušnú kolekciu.

Nechceme budovať mamutie stavby. Preto by som uprednostnil zvieratá z&nbsp;miernejšieho pásma. Už v&nbsp;Bratislave som začal riešiť veľkokapacitné akváriá pre sladkovodné druhy. Len málokto má možnosť nahliadnuť do jazera či vodného toku a&nbsp;pozorovať, čo sa v&nbsp;ňom deje. Záhrade chýbajú aj niektoré naše druhy a&nbsp;takisto veľmi atraktívna časť pre našich najmenších návštevníkov – poriadny hospodársky dvor. Páčia sa mi reakcie detí, ktoré vidia živú kravu, kozy či ovce a&nbsp;je to pre ne obrovský zážitok a&nbsp;nadšené vzrušenie.

Budú si ich môcť ešte aj poškrabkať…

To nie. Snažíme sa zostať absolútne bezkontaktnou zoo. Naše zvieratká nie sú domáci maznáčikovia. Ak nechceme, aby chovatelia mali veľké šelmy či opice, mali by sme sa začať správať tak, aby bolo jasné, že tieto zvieratá nie sú domáci maznáčikovia. Nemám rád ani to, keď ľudia dávajú zvieratám mená, ale chápem, že ošetrovateľom to výrazne zjednodušuje komunikáciu a&nbsp;identifikáciu.