Kanál pre lodnú dopravu by u nás viedol chráneným územím! Nechcem si to ani predstaviť, hovorí starosta

Prepojenie Dunaja s riekami Odra a Labe by znamenalo vodné spojenie Čierneho mora so Severným a Baltským morom. Z hľadiska vodnej dopravy by to bol významný krok vpred.

Kým Slováci sú trochu v ústraní, Česi na splnení sna o 380 kilometrov dlhom kanáli Dunaj-Odra-Labe robia naplno už roky. Minulý mesiac, pri návšteve čínskeho prezidenta v Českej republike, sa už podpisovali dohody. Číňania chcú investovať do kanála od Dunaja po juhomoravský Hodonín miliardu eur. „Ázijská veľmoc sľúbila, že väčšinu nákladov pokryje sama. Od investície si sľubuje rýchlejšiu dopravu tovaru do strednej Európy a nižšie náklady na dopravu,“ uviedol portál idnes.cz.

Kanál by zrejme chceli napojiť z Dunaja pri Devíne a až po české hranice by mal ísť slovenským územím. Buď kombináciou kanála a rieky Moravy, alebo vybudovaním kanála po celej dĺžke trasy tak, aby ním mohli plávať riečne lode až 185 metrov dlhé a naložené 300 prepravnými kontajnermi. Vlani v máji na spoločnom rokovaní českej a slovenskej vlády vo Valticiach povedal slovenský predseda vlády Robert Fico, že je to zaujímavý a ambiciózny projekt. Ale nič viac, vyjadroval sa veľmi diplomaticky.

Vybudovanie kanála od Dunaja priamo smerom k rieke Morave by znamenalo, že lode z Dunaja by odbočili do kanála pri Devíne. A potom by smerom na sever prechádzali cez Devínsku Novú Ves. So starostom Devínskej Novej Vsi Milanom Jamborom sme sa stretli pri cyklomoste spájajúcom slovenský a rakúsky breh rieky Moravy. Vo vzduchu bolo príjemne vlhko od rieky, z lesíkov popri vode bolo počuť množstvo vtákov. Starosta Milan Jambor pri zmienke o kanáli prevrátil oči.

„Je tu chránený areál Devínske alúvium Moravy a platí v ňom štvrtý stupeň ochrany prírody. Čo znamená, že do priestoru môžete vstúpiť iba po značenom chodníku a nemôžete tam robiť nič viac. Okolie Moravy je zapísané v Nature 2000, platí Ramsarský dohovor, čo sú všetko medzinárodné záväzky. Neviem si predstaviť, že by tu budovali kanál, alebo by bola splavnená Morava pre veľké nákladné lode. Ani si to predstavovať nebudem a nechcem,“ začal Milan Jambor.

Myslí si, že v súčasnosti by si už nik nedovolil budovať kanál takýmto územím. Nie je to prvýkrát, čo sa v Devínskej Novej Vsi o kanáli hovorilo, Milan Jambor si spomína, keď sa pred asi dvanástimi rokmi uvažovalo aj o prístave v Devínskej Novej Vsi. „Bol to rovnaký nezmysel ako terajšie debaty o kanáli. Vtedy okamžite vzniklo občianske združenie Morava v ohrození, obyvatelia hneď reagovali. Budovatelia sa vtedy oháňali, že veď kvôli továrni Volkswagen, ktorá je neďaleko, by bol prístav dôležitý. Ale vedenie Volkswagenu bolo prekvapené tým, čo vymýšľajú, že veď Volkswagen ten prístav nepotrebuje a ani nechce. Bola to podivuhodná aktivita, ktorá rýchlo padla. A teraz sa zasa začína o kanáli hovoriť.“

Keď sme mu povedali, že by vybudovali dielo, ktorým by mohli plávať 190 metrov dlhé lode, rozosmial sa. Pozná sa aj so starostami z druhého brehu z rakúskych obcí a tvrdí, že nálada v Rakúsku je rovnaká – pre nich je budovanie okolo rieky absolútne neprijateľné.

Čo keby predsa len boli Číňania ochotní investovať, zložili by peniaze, vykúpili pozemky a postavili kanál? Podľa Milana Jambora patria na slovenskej strane pozemky okolo Moravy urbáru a myslí si, že sa ani nedajú predať. „Viete, ako to ja vnímam? Ako žart, fikciu.“

Na slovenskom ministerstve dopravy už zažili za predchádzajúcich 25 rokov plno rôznych návrhov trás kanála Dunaj-Odra-Labe, niektoré aj veľkolepé s prístaviskom pri Malackách, no zatiaľ nedošlo k žiadnym veľkým štúdiám ani projektom. Keďže je to ministerstvo, ktoré sa venuje doprave, je preň každé rozšírenie siete vodných ciest vítané a každá nová vodná cesta v poriadku, no v súčasnosti vnímajú prípadný kanál Dunaj-Odra-Labe aj cez argumenty environmentálnych odborníkov, cez peniaze a cez zdôvodnenia susedného Rakúska (v prípade rieky Moravy).

Hlavná štátna radkyňa pre oblasť vnútrozemskej dopravy Silvia Csöböková hovorí, že kanálové prepojenie Dunaj-Odra-Labe vychádza z dohody AGN, čo je dohoda o vnútrozemských vodných cestách medzinárodného významu. Dohodu Slovensko prijalo okolo roku 2000. „Signatárom je aj Rakúsko, Rakúšania sú však veľmi negatívne naladení pri nápade splavnenia Moravy. Nemajú pre projekt Dunaj-Odra-Labe žiadne pochopenie, skôr naopak. Robia všetko pre to, aby Moravu vrátili späť do stavu spred 150 rokov. Moravu v 19. storočí zregulovali kvôli protipovodňovej ochrane podľa projektov grófa Lafranconiho. A oni sa teraz snažia vytvárať na Morave meandre, ktoré boli po regulácii zaslepené, vytvárať ramená, študujú staré mapy a riešia úplne opačný problém, nie splavnenie,“ vysvetľuje.

Český pohľad na vec je odlišný, vo vytvorení vodného kanála vidia príležitosť dostať sa loďami s tovarom k Dunaju. Veľmi by chceli, aby sa splavnil aspoň príjazd z Dunaja na Moravu a odtiaľ by išiel kanál. „O kanáli hovoríme v tomto prípade preto, že Morava je veľmi chránená rieka a Rakúšania na nej jednostranne zakázali plavbu so spaľovacími motormi. O zákaze rozhodli aj kvôli hranici a zrušiť ho nechcú, lebo im vyhovuje z hľadiska ochrany prírody.“ A bez súhlasu Rakúšanov je takmer nemožné postaviť kanál a aspoň čiastočne splavniť Moravu.

Šéf odboru vodnej dopravy na slovenskom ministerstve dopravy Matej Vaníček hovorí, že pre Slovensko je prioritný Váh, ktorý by chceli splavniť. Veľká časť prác na Váhu sa v minulosti urobila a bolo by treba dokončiť práce potrebné na splavnenie.

„V prípade kanála Dunaj-Odra-Labe existovala aj vyhľadávacia štúdia, ktorá navrhovala štyri náhradné riešenia prepojenia Moravy a Váhu. Čo by znamenalo, že z Dunaja by lode nešli priamo na Moravu, ale na Váh a odtiaľ by stavali kanál smerom na Hodonín,“ hovorí Matej Vaníček. Pre Českú republiku by to mohlo byť náhradné riešenie, obišli by Rakúšanov.

Slovensko má v súčasnosti splavený Váh od Dunaja po Sereď. Je tiež rozpracovaná idea vodného diela Sereď, ktoré by zabezpečilo splavnosť po Hlohovec a práve odtiaľ by viedol kanál. Ministerskí odborníci však upozorňujú, že kanál medzi Hlohovcom a Hodonínom by mal asi 60 kilometrov a bola by to stavba na zelenej lúke, ktorá by hraničila s chránenými územiami.

Aký je teda názor ministerstva? Stavať či nie? Silvia Csöböková hovorí, že kanál Dunaj-Odra-Labe je súčasťou spomínanej dohody AGN, čiže nemôžeme povedať, že ho nechceme. „Ale aj česká strana nás oficiálne informovala, že k projektu sa má najskôr urobiť štúdia realizovateľnosti a aj české ministerstvo dopravy zaujme oficiálne stanovisko až po získaní odpovedí z tejto štúdie. Dovtedy zastávame názor, že a priori nie sme proti kanálu, pre nás by bolo lepšie splavnenie cez Váh, no nie je to preskúmané, sú environmentálne problémy a zo štyroch variantov nie je úplne na sto percent vyhovujúci žiadny. Navyše, Slovensko nemá prostriedky na budovanie takejto vodnej cesty.“

Milan Janák z Daphne – Inštitútu aplikovanej ekológie sa v minulosti zaoberal myšlienkou kanála Dunaj-Odra-Labe.

V roku 2006 ste zostavili publikáciu o kanáli. Na čo ste vtedy prišli?

Že je to projekt, ktorý nedáva ekonomický zmysel. My sme sa kanálu naplno venovali v rokoch 2003 až 2006 a bolo jasné, že železničná doprava bola omnoho lacnejšia. Rovnakým smerom, ako by viedol kanál, je dávno vybudovaná elektrifikovaná železnica a má voľné kapacity. Rovnako je vybudovaná diaľnica. Výstavba ďalších dopravných ciest nanovo na zelenej lúke by pre Slovensko znamenala viac negatív ako pozitív.

Aké negatíva?

Muselo by napríklad dôjsť k veľkému záberu pôdy na Záhorí, čo je jedna z najlukratívnejších častí z hľadiska rozvoja bývania pre Bratislavu a takisto aj pre priemysel. Kanál by skomplikoval územný rozvoj regiónu. Ďalší problém je voda – odkiaľ by sa do kanála dostala? Boli aj šialené nápady čerpať vodu z Dunaja, lebo samotná Morava, popri ktorej by kanál išiel, nemá dostatok vody na naplnenie kanála a je zahĺbená. Už asi dvadsať rokov sú slovensko-rakúske snahy pomôcť Morave a vrátiť ju do prírodnejšieho stavu, aby sa obnovilo prepojenie rieky a jej nivy, ktoré je narušené. Na viacerých miestach je Morava odpojená od hladiny podzemnej vody. Na rakúskej aj slovenskej strane sú naozaj skôr tendencie revitalizovať rieku a nie stavať umelé kanály a odčerpávať z nej vodu. Revitalizácia je nezlučiteľná s výstavbou kanála.

Keby kanál viedol čisto slovenským územím, Rakúšania by do toho asi nemali čo hovoriť.

Nemohli by sme ich obísť, pretože by sa robilo cezhraničné posudzovanie vplyvov na životné prostredie a Rakúšania by určite boli proti. Oni majú veľmi silné záujmy týkajúce sa ochrany prírody.

Výstavbu kanála by vnímali ako akési nadraďovanie rozvoja a priemyslu nad prírodu?

Mnohí ľudia na Slovensku nepociťujú prírodu ako zdroj vlastného zdravia a zdravého prostredia. Samozrejme, že kým existuje istá vyváženosť, dá sa tolerovať, ak niekde prírodu zatlačíte a na druhej strane niekde inde niečo vznikne, niečo sa osídli. Ale v súčasnosti dosť badať, že spoločnosť bohatne a rovnováha sa môže vytratiť. Ľudia musia začať vnímať prírodu ako súčasť prostredia, nie báť sa jej.