Začínala v balete
Neskôr sa v baletnej škole pri divadle dostala do rúk skvelého českého tanečníka, choreografa a tanečného pedagóga, legendárneho Franka Towena. „Bol to úžasný človek, dá sa povedať, že štartér mojej kariéry, v medzivojnovom období sa stal dokonca majstrom Európy v stepovaní. Do Prešova prišiel z Prahy vlastne ako vyhnanec. Keď sa v roku 1948 ujali moci komunisti, vyhnali z Prahy mnoho skvelých umelcov, ktorí sa im neklaňali až po zem. Taký verdikt vyriekli aj nad Františkom Novotným, ktorého umelecký svet poznal pod menom Frank Towen. Umelecký azyl našiel v prešovskej spevohre a balete, do dejín divadla sa zapísal skvelými choreografiami. Hoci som vtedy mala len pätnásť rokov, pán Towen mi zdvorilo vykal, bol to veľký džentlmen. Dones mi znejú v ušiach jeho slová: ‚Julinko, z vás něco bude, to poznám, protože se potíte...‘ Mal pravdu, na javisku som sa potila 50 rokov,“ pripomína si pani Júlia predpoveď majstra stepu.
V roku 1966 si zahrala aj v operete Amore mio.
Zdroj: ARCHÍV J. K.
Ako členka baletnej zložky divadla sa stala súčasťou spevohry ako 15-ročná v lete 1952. Jej vedenie si rýchlo všimlo, že mladá baletka, ktorá zažiarila v úlohe Viktorky v balete na námet epizódy z románu Babička od Boženy Němcovej, má príjemne sfarbený soprán – presne taký hlas by sa zišiel do zboru operety. Prešiel rok a z Julky sa stala sólistka spevohry.
„K angažmánu v balete mi pomohla náhoda, záskok za baletku, ktorá si pár dní pred premiérou zlomila nohu. A to bol začiatok mojej umeleckej dráhy. Keď som sa stala sólistkou spevohry, uvažovala som o štúdiu spevu na konzervatóriu, ale vtedajší riaditeľ divadla pán Petruška ma od tohto zámeru odhovoril, vraj to budú pre mňa stratené roky. Keď som na predstavení v Žiline zaskočila za chorú sólistku v operete Tisíc a jedna noc, dostala som od pána Petrušku ako poďakovanie veľkú kyticu. Znamenalo to pre mňa viac, ako keby som bola dostala peňažnú odmenu.“
Ale nie vždy išlo všetko ako po masle. Veľkú krízu zažila, keď v divadle skúšali muzikál My Fair Lady, inšpirovaný divadelnou hrou Pygmalión, ktorú Bernard Shaw napísal v roku 1913. Zrazu cítila, že jej hlasivky neslúžia, ako by mali, v nemocnici jej zistili, že na nich má nádor. Našťastie bol veľký len ako špendlíková hlavička, vyoperovali jej ho v Prahe a hlasivky za pár dní nabrali niekdajšiu silu.
Pokračovanie na ďalšej strane...
