Jeruzalem je zbožnosť a svätosť, napätie a násilie. Je to magnet, ktorý priťahuje, je to politický sud pušného prachu, je to miesto, kde sa sústreďujú tri svetové náboženstvá. Veriaci kresťania kráčajú v stopách Ježiša Krista, židia sa modlia pri Múre nárekov a moslimovia v Skalnom dóme vzývajú Alaha.

Cítiť tu pokoru, pokánie, ale aj otvorený konflikt. V uličkách mesta sa v priebehu dejín stretávali ľudia všetkých národností, jazyky sveta sa tu miešali a prelínali. Každý tu svojím spôsobom hľadal genia loci ukrytého v starých kostoloch, mešitách či synagógach. V stredoveku ho považovali za stred sveta – umbilicus mundi, dnes naďalej priťahuje pozornosť svetovej verejnosti viac ako päťtisícročnou históriou. Jeruzalem je totiž viac mež mesto, je to symbol, ktorý nás historicky spája a zároveň nábožensky rozdeľuje. Život je založený na kontrastoch, a ak chceme oceniť prelínanie kultúr a národov, musíme sa ísť aspoň raz pozrieť, odkiaľ tie kultúry pochádzajú. Preto som sa vybral do Jeruzalema.

Dotyk svätého mesta

Je chladné ráno. Do mesta vstupujem historickou Jaffskou bránou, podobne ako európski pútnici v stredoveku. Ich odhodlanie ma neustále fascinuje. Plavili sa tri až šesť mesiacov v nebezpečných vodách Stredozemného mora, vylodili sa v prístave Jaffa a ďalej kráčali v ústrety neznámemu, len aby pocítili dotyk svätého mesta. Napriek dávnej minulosti som aj ja nositeľom ich myšlienky. Túžim spoznať mesto, ktoré už roky opantáva moju predstavivosť. Čo sa skrýva za mohutnými jeruzalemskými hradbami, ktoré dal vybudovať pred 600 rokmi osmanský sultán Sulejman Nádherný? Som tu skoro. Je krátko po deviatej hodine, ulice sú relatívne tiché, mesto sa práve prebúdza. Žiaden zhon, obchodníci lenivo vyťahujú kovové rolety, zatiaľ čo im slnko jemne ohrieva fúzaté tváre. Pred malým antikvariátom sedí pri stole jeden párik a šíri okolo seba vôňu kávy s kardamómom. S údivom pozerá na vysokú Dávidovu vežu.     

ĎALŠIE FOTOGRAFIE Z TOHTO VÝNIMOČNÉHO MESTA NÁJDETE V GALÉRII

Hrozná skaza

Keby táto bývalá antická citadela vedela rozprávať, počul by som ju šepkať mená ako Herodes Veľký či rímsky cisár Titus. Práve druhý menovaný stál na čele legendárnej rímskej desiatej légie Fretensis, s ktorou začal v blízkosti Jaffskej brány historické dobýjanie Jeruzalema. Táto légia, v staroveku známa na celom Blízkom východe, zborila Jeruzalem a v roku 70 nášho letopočtu zničila aj slávny židovský Chrám. „Mesto bolo kompletne zrovnané so zemou, aby sa žiadnemu neskoršiemu návštevníkovi neposkytla možnosť uveriť tomu, že tu niekedy niekto žil,“ opísal hroznú skazu mesta židovský kňaz Jozef, očitý svedok udalostí. Trpkou zhodou okolností rímski vojaci vypálili Chrám presne v rovnaký deň (29. augusta) ako Babylončania Šalamúnov Chrám v roku 586 pred naším letopočtom. Ostala z neho iba západná stena, ktorá je známa ako Múr nárekov. V židovskom kalendári sa táto udalosť dodnes pripomína, pretože predstavuje symbol obrovského utrpenia, chýb a historických porážok.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Diskusia