Vycestovať do Izraela za totality bolo nemožné, neexistovali ani diplomatické styky s touto krajinou. Až po revolúcii sa tisícky našich občanov presvedčili o čare týchto miest. Tí, ktorí ich v dávnej minulosti chceli vidieť, museli stráviť na cestách aj niekoľko mesiacov, kým sem dorazili. Dnes je to z viedenského letiska niečo vyše troch hodín komfortného cestovania. Pápež Pavol VI. hovoril o Svätej zemi ako o piatom evanjeliu, ktoré ponúka nielen dejiny, ale aj geografiu spásy. Arcibiskup Pizzaballa označuje Svätú zem za ôsmu sviatosť, ktorá je viditeľným znakom neviditeľnej Božej milosti.

Jeruzalem

Jeruzalem je domovom približne pre 900-tisíc ľudí. Izrael ho označuje za svoje hlavné mesto a má v ňom všetky inštitúcie, ktoré robia z mesta hlavné mesto. Ambasády mnohých cudzích štátov však sídlia v druhom najľudnatejšom meste, ktoré je od Jeruzalema vzdialené asi 50 kilometrov západne, pretože za hlavné mesto Izraela považujú Tel Aviv. Status Jeruzalema ako hlavného mesta uznal len malý počet štátov, medzi nimi napríklad USA, Rumunsko, Honduras či ostrovná krajina Nauru. Okrem Židov však nijaký iný národ alebo štát nikdy nepovažoval Jeruzalem za svoje hlavné mesto. Židia sa modlia smerom k Jeruzalemu, spomínajú toto mesto stále v modlitbách, končia sviatok Pesach želaním „Na budúci rok v Jeruzaleme“ a pripomínajú si mesto aj v modlitbe pri stole na konci každého jedla. Jeruzalem sa v židovskej Biblii objavuje 699-krát a termín Sion (ktorý sa často používa ako synonymum pre Jeruzalem) 154-krát – teda spolu 853-krát. Nový zákon spomína Jeruzalem 154-krát a Sion 7-krát. Zmienka o Jeruzaleme a Sione sa však v Koráne, v hinduistickom Bhagavadgítá alebo taoistickom Tao Te Ťing neobjavuje vôbec.

Kresťanov ubúda

Práve posilnenie miestnych kresťanských spoločenstiev býva jedným z hlavných cieľov pápežských ciest. Vo Svätej zemi žije už len nepatrný počet kresťanov, ktorý ustavične rapídne klesá. Kým pred sto rokmi sa pätina obyvateľov Blízkeho východu hlásila ku kresťanstvu, dnes je to len päť percent. V Izraeli tvoria kresťania približne 2,1 percenta obyvateľstva, z toho 1,8 percenta (128-tisíc) sú katolíci. Medzi mestá so slabnúcou kresťanskou komunitou patrí Jeruzalem a Betlehem. Kým v Jeruzaleme žilo v roku 1946, dva roky pred založením štátu Izrael, 31-tisíc kresťanov a tvorili 20 percent obyvateľstva, dnes je ich počet len 14-tisíc. V meste dnes kresťania tvoria až tretinu obyvateľstva (15-tisíc), pričom v minulosti ich bolo až 80 percent. Napriek málopočetnosti je zloženie kresťanskej komunity vo Svätej zemi veľmi pestré. Len v Jeruzaleme žije pestrá paleta 4 500 katolíkov, 3 500 gréckych ortodoxných, 1 500 príslušníkov arménskej apoštolskej cirkvi, 850 protestantov rôznych denominácií, 250 sýrskych a 60 etiópskych koptov.

Sedemdesiat rôznych mien

História Jeruzalema je históriou sveta. Pamätá Abraháma a deň, keď mu Boh zabránil obetovať syna Izáka. Počul Piláta, ako sa pýta Ježiša, čo je pravda, a videl proroka Mohameda, ktorý bol na chvíľu vytrhnutý do neba. Má takmer sedemtisíc rokov, mesto mnohých mien, o ktorom sa hovorí, že v ňom aj kamene rozprávajú. Napriek tomu, že v jazyku Hebrejov a Arabov znamená „mesto pokoja“, zažil len málo pokojných dní. Pokoj v jeho uliciach trval vždy len krátko. Odnepamäti je mestom nepokoja, horúčkou v hlave a ranou v srdci sveta. Je domovom Boha, chrámom troch náboženstiev a jediným mestom pod slnkom, ktoré existuje dvojmo – na nebesiach i na zemi. V posvätnej židovskej literatúre sa o ňom píše ako o žene, vždy zmyselnej, vždy krásnej. Niekedy však aj ako o nehanebnej prostitútke, inokedy zranenej princeznej, ktorú milenci jeden po druhom opustili. A apoštol Ján vo svojich zjaveniach píše, že Jeruzalem ako jediné mesto nepotrebuje ani slnko, ani mesiac, aby mu svietili, lebo ho ožaruje Božia sláva a jeho lampou je Baránok.

Článok pokračuje na ďalšej strane.