Na našich poznávacích cestách odhaľujeme nielen známe pamiatky, skvosty a iné pozitíva navštívených krajín, ale zároveň ich nie až také svetlé stránky. Prakticky všade sa nájdu menej alebo viac závažné negatíva, o ktorých väčšina cestovateľských príručiek a televíznych dokumentov radšej pomlčí. Na našich potulkách nechceme byť bežnými turistami, ale chceme spoznať skutočný život obyvateľov. A ten je často temnejší, ako si dokážeme predstaviť. Iba zriedkavo sme skonštatovali, že na danom mieste nebolo takmer nič negatívne. A práve táto rarita sa nám stala toto leto v hlavnom meste Bosny a Hercegoviny. Sarajevo nás jednoducho pohltilo, a to výlučne v pozitívnom zmysle slova. Boli sme takí nadšení, že sme si neplánovane predĺžili pobyt v tejto lokalite.

Začiatok pritom vôbec nevyzeral tak dobre –&nbsp;cestou do Sarajeva sme uviazli za kolónou vojenských vozidiel EUFOR, ktoré stále dohliadajú na napätú situáciu v&nbsp;krajine. Za obrnenými transportérmi a&nbsp;nákladnými autami sa vytvorila kilometrová kolóna, a&nbsp;tak sa nám cesta značne predĺžila. Unavení sme dorazili do nového hotela na okraji Sarajeva. Na recepcii nám oznámili, že keďže sme prví návštevníci zo Slovenska, namiesto klasickej izby nám dajú ako uvítací darček prémiový apartmán. A&nbsp;bolo to naozaj excelentné ubytovanie.

ĎALŠIE FOTOGRAFIE Z MESTA, KTORÉ VSTALO Z POPOLA A OTVÁRA SA TURIZMU, NÁJDTE V GALÉRII

Trocha lepšie naladení sme sa vydali poznávať Sarajevo. Pochodili sme centrum, pamiatky, trhy a&nbsp;niečo nám tam stále nesedelo, len sme nejako nedokázali vyjadriť, čo nás tak irituje. Až keď sme vošli do Gazi Husrev-begovej mešity, ktorá bola v&nbsp;16.&nbsp;storočí centrom osmanského sandžaku (správna oblasť Osmanskej ríše na Balkáne), došlo nám, čo nás tak prekvapuje. Zazreli sme tam asi tri kompletne zahalené moslimské ženy v burke, ako si robia selfie s&nbsp;dvoma blondínami odetými európsky, pričom v&nbsp;pozadí záberu bolo vidieť modliacich sa moslimských mužov. Naokolo bolo veľa moslimov a&nbsp;nikto sa nad tým nepozastavoval. Vtedy nám došlo, že to, čo nás prekvapilo, je skutočné súžitie kresťanskej a&nbsp;moslimskej časti obyvateľstva. Nežijú tam vedľa seba ako v&nbsp;západnej Európe, oni tam fakt spolunažívajú, a&nbsp;to bez akýchkoľvek problémov a&nbsp;konfliktov.

<strong>Článok pokračuje aj na ďalšej strane.</strong>

Neskôr, keď sme boli hosťami známej bosnianskej futbalovej rozhodkyne Merimy Celikovej a&nbsp;najlepšieho bosnianskeho rozhodcu Irfana Peljta (obaja moslimovia), nám to domáci bližšie objasnili. V&nbsp;Bosne došlo v&nbsp;minulosti k&nbsp;toľkým vojnám a&nbsp;bojom medzi kresťanmi a&nbsp;moslimami, že už toho majú dosť. A&nbsp;preto po desaťročia funguje spolunažívanie priam ukážkovo. Jediné, čo bráni ideálnemu súžitiu, je nepísané pravidlo, že nedochádza k&nbsp;zmiešaným manželstvám. Toto všetci striktne dodržiavajú. Ale inak žijú svorne bok po boku, bavia sa spolu a&nbsp;užívajú si život podobným spôsobom. To neznamená, že neexistujú žiadne pravidlá –&nbsp;v&nbsp;mešite musíte byť primerane oblečení a&nbsp;zdržať sa určitých zvykov, napríklad bozkávania. Ale inak ste v&nbsp;mešite bez obmedzení a&nbsp;môžete si vyskúšať –&nbsp;ako sme to videli u&nbsp;troch mladíkov hovoriacich po anglicky&nbsp;– aj modlitbu. Inak táto stavba v&nbsp;osmanskom štýle bola v&nbsp;občianskej vojne vážne poškodená a jej obnovu zaplatil saudskoarabský kráľ.

Naši sprievodcovia nám potom porozprávali viac o&nbsp;Sarajeve. Mesto má v&nbsp;centre neoficiálnu historickú hranicu, ktorá oddeľuje západ (kresťanstvo) a&nbsp;východ (islam). A&nbsp;skutočne sú v&nbsp;centre mestské štvrte na západe také isté ako v&nbsp;iných európskych mestách, historické poschodové budovy. Ale keď prekročíte pomyselnú hranicu na východ, razom sa ocitnete v&nbsp;arabskom svete plnom jednopodlažných obchodíkov, kaviarní a&nbsp;reštaurácií a&nbsp;pripadáte si ako v&nbsp;Oriente. Je to fascinujúce centrum dvoch rozličných svetov. Kým v&nbsp;západnej časti narazíte na vychýrené reštaurácie, známe fast­foody a&nbsp;značkové obchody, vo východnej časti takéto niečo budete hľadať márne. Sú tam iba arabské reštaurácie, orientálne kaviarne a&nbsp;bazár s&nbsp;napodobeninami všetkých svetových značiek. Skrátka pestrofarebný, multikultúrny svet v&nbsp;ideálnej podobe.

Od ideálneho sveta má však Sarajevo ďaleko a&nbsp;nedávna minulosť je ešte stále viditeľná na rôznych domoch, kde vidno dostrieľané fasády a&nbsp;stopy po črepinách. Sarajevo od 5.&nbsp;apríla 1992 do 29.&nbsp;februára 1996 (1&nbsp;429 dní) obliehala srbská armáda. Na mesto dopadalo priemerne 329&nbsp;delostreleckých granátov denne, boje si vyžiadali 11-tisíc životov (z&nbsp;toho 1&nbsp;601 detí) a&nbsp;okolo 50-tisíc ranených. Skoro po celý čas v&nbsp;meste chýbala voda, lieky a&nbsp;energie. Srbi mesto nepriedušne uzatvorili a&nbsp;z&nbsp;okolitých kopcov ho mali ako na dlani. Nakoniec bolo podpísané prímerie, a&nbsp;ako to pri väčšine vojen býva, konflikt sa skončil tak, ako sa aj začal. Výsledkom bojov bolo iba totálne zničené mesto (až 35-tisíc zničených budov) a&nbsp;množstvo obetí. Táto minulosť je relatívne čerstvá a&nbsp;ľudia ju stále majú v&nbsp;pamäti, preto veľmi citlivo vnímajú aktuálnu situáciu vo svete.

Je tu však aj iná vojnová udalosť, ktorou sa Sarajevo „preslávilo“. Tou bol atentát na Františka Ferdinanda d’Este a&nbsp;jeho manželku Žofiu Chotkovú dňa 28.&nbsp;júna 1914, v dôsledku ktorého došlo k&nbsp;prvej svetovej vojne. Okrem múzea priamo na mieste atentátu sú všade pamätné dosky s&nbsp;nápisom „Sarajevski atentat“. Ten sa takmer skončil fiaskom, pretože prvotný bombový útok sa nevydaril a&nbsp;následník rakúsko-uhorského trónu skončil bez zranení. Došlo však k&nbsp;zmätkom v&nbsp;komunikácii a&nbsp;namiesto okamžitého úniku sprievod pokračoval v&nbsp;programe.

Jeden z atentátnikov bol Gavrilo Princip, útly a&nbsp;chorľavý mladík, ktorého nezobrali ani do armády, hoci vtedy tam brali skoro každého. Ten už vedel, že sa atentát nevydaril, jeho nervozita pomaly vyprchala a&nbsp;chcel si dať niečo sladké v&nbsp;kaviarni na rohu ulice. A&nbsp;vtedy sa ako z&nbsp;jasného neba priamo pred ním zjavil automobil s&nbsp;následníkom trónu a&nbsp;jeho ženou. V&nbsp;tom čase už pokojný a&nbsp;rozvážny Gav­rilo nezaváhal a&nbsp;zastrelil oboch. Tento akt bol dôvodom celosvetového konfliktu a&nbsp;Gavrilo, ktorého iba jeho mladistvý vek (devätnásť rokov) zachránil pred šibenicou, skončil vo väzení v&nbsp;českej pevnosti Terezín, kde v&nbsp;roku 1918 aj zomrel. Gavrilo je v&nbsp;Srbsku dodnes hrdinom, ale v&nbsp;Bosne na neho v&nbsp;dobrom nespomínajú, lebo cieľom atentátnikov bolo síce vymaniť Bosnu a&nbsp;Sarajevo spod nadvlády Rakúsko-Uhorska, ale zároveň ich zasa dostať pod nadvládu Srbska.

Ďalšou historickou, ale už veselšou udalosťou v&nbsp;Sarajeve boli zimné olympijské hry v&nbsp;roku 1984. Staršia generácia si ešte pamätá maskota olympiády Vučka (vlk). Na tie časy to bola veľmi úspešná olympiáda, aj keď sa Juhoslávia nenachádzala v&nbsp;ideálnej ekonomickej situácii a&nbsp;hry skomplikovala aj snehová kalamita počas nich. Zaujímavosťou je, že najúspešnejšou krajinou bola Nemecká demokratická republika (deväť zlatých medailí), ktorá predbehla aj ZSSR (šesť zlatých) a&nbsp;USA (štyri zlaté). Československo vtedy síce získalo šesť medailí, ale ani jednu zlatú a&nbsp;skončilo na dvanástom mieste.

Jediné súčasné pamiatky na úspešnú olympiádu sú olympijský štadión s&nbsp;pilierom, na ktorom horel olympijský oheň, a&nbsp;zvyšky bobovej dráhy na vrchu Trebević, na ktorý premáva aj lanovka. Bobová dráha je rajom pre sprejerov a&nbsp;vyzerá ako z&nbsp;hororu, ale z&nbsp;vrchu sú nádherné výhľady na celé Sarajevo. Zato cesta autom na tento vrch je dobrodružstvom sama osebe –&nbsp;úzke a&nbsp;neskutočne strmé uličky a&nbsp;horské cesty sú prejazdné vždy iba pre jedno auto a&nbsp;ostávalo nám iba dúfať, že žiadne auto nepôjde oproti.

Sarajevo dodáva pozitívnu energiu návštevníkom cez deň aj v&nbsp;noci. Vtedy mesto ožije ešte viac a&nbsp;na moslimskom námestí Baščaršija, kde je známa fontána s&nbsp;čerstvou pitnou vodou Sebilj, sa zlietajú holuby asi z&nbsp;celého okolia. Tie dokážu poslúžiť šikovnému dôchodcovi (takzvaný holubí muž), ktorý za desať eur kúpi mech krmiva pre vtáky, rozdelí ho do malých misiek a&nbsp;tieto predáva po jednom eure okoloidúcim, ktorí si môžu vyskúšať, aké je byť cieľom stoviek nebojácnych holubov. Plačúce deti a&nbsp;ženy utekajúce ako o&nbsp;život sú úsmevným dôsledkom tohto úkazu. Ale najkrajší úsmev mal holubí muž, ktorý sa nielen zabavil, ale ešte aj dobre zarobil.

Tak ako vo všetkých balkánskych krajinách, aj v Sarajeve sme sa cítili ako vo dne, tak aj večer úplne bezpečne. Ľudia boli milí a&nbsp;vždy ochotní pomôcť. Väčšina hovorí plynule po anglicky, ale dohovoríte sa aj po nemecky, prípadne pri troche fantázie aj po slovensky. V&nbsp;Bosne sa ešte stále platí bosnianskymi markami, ale ochotne zoberú aj eurá. Ceny sú všeobecne nižšie ako u nás (ubytovanie v&nbsp;kvalitnom hoteli s&nbsp;raňajkami stojí 25&nbsp;eur za osobu na noc, nafta 1,17&nbsp;eura za liter). A&nbsp;gurmáni si takisto prídu na svoje. Dominuje síce balkánska kuchyňa s&nbsp;grilovanými špecialitami, ale nájdete aj európske špeciality, prímorské jedlá a&nbsp;typické arabské pokrmy –&nbsp;skrátka každý si vyberie to, čo má rád. Len musíte byť trpezliví, ste na Balkáne a&nbsp;tam má všetko čas. Urgovať jedlo nepripadá do úvahy, aj tak by vás nepochopili, veď pri jedle sa nemá nikam ponáhľať. A&nbsp;že ste hladní a&nbsp;chcete rýchlo jesť? To nie je ich problém.

No a&nbsp;ceny takisto potešia, chutný obed alebo večera (porcie zásadne väčšie ako u&nbsp;nás) s&nbsp;nápojom stojí okolo desať eur. Po jedle si už iba sadnúť do niektorej z&nbsp;množstva arabských kaviarní s&nbsp;vodnými fajkami a&nbsp;nechať si čas na trávenie. Pre aktívnejších je tu možnosť výstupu na baštu pevnosti ŽutaTabija (Žltá pevnosť), odkiaľ je cez deň krásny a&nbsp;večer ešte krajší výhľad na mesto. Nájdete tam mnoho lavičiek a&nbsp;hlavne páry tam večer trávia romantické večery s&nbsp;výhľadom na nočný život Sarajeva. U&nbsp;nás by si to asi užívať nemohli, lebo toto miesto nespĺňa ani základné bezpečnostné predpisy. Hradby sú vysoké vyše desať metrov a&nbsp;na ich vrchu nie je vôbec žiadna zábrana. Nie­ktorí návštevníci tam balansovali a&nbsp;bol iba zázrak, že nespadli dolu. Ale pokiaľ sa človek riadi zdravým rozumom, dokáže si toto miesto náležite užiť.

Sarajevo má 432-tisíc obyvateľov (s&nbsp;okolitými obcami 660-tisíc) a&nbsp;nazýva sa Jeruzalemom Európy vďaka existencii štyroch rozličných náboženstiev na jednom mieste. Mesto sa v&nbsp;súčasnosti rozvíja a&nbsp;na okrajoch vznikajú moderné štvrte s&nbsp;mrakodrapmi a&nbsp;modernou zástavbou. Nachádza sa tam aj medzinárodné letisko, a&nbsp;tak sa návštevnosť mesta každoročne zvyšuje. Stretnete tam ľudí z&nbsp;celého sveta, ale domáce obyvateľstvo výrazne prevyšuje počet turistov. Sarajevo zatiaľ našťastie nie je žiadnou vyhľadávanou turistickou destináciou, a&nbsp;tak si ho môžete dokonale užiť.

A my sme si ho užili plnými dúškami. Sarajevo bolo najkrajším zážitkom našej balkánskej výpravy. Napriek nedávnym tragickým udalostiam sa mesto rýchlo pozviechalo a&nbsp;vytvorilo si jedinečnú atmosféru, kde sa prelínajú rozdielne svety a&nbsp;štýly a&nbsp;kde ľudia napriek úplne odlišnému zmýšľaniu a&nbsp;vyznaniu dokážu skoro ideálne spolunažívať. Treba však dodať, že základom tohto spolunažívania je ľudská vôľa a&nbsp;tej miestni obyvatelia práve pre svoje skúsenosti z&nbsp;občianskej vojny majú nadostač. Chcú už iba pokojne žiť v&nbsp;mieri. Toto čarovné mesto si v&nbsp;minulosti veľa vytrpelo, ale zato prítomnosť je pre každého fascinujúca a&nbsp;zostáva len dúfať, že aj sarajevská budúcnosť bude prinášať iba radosť zo života v&nbsp;tomto meste.&nbsp;&nbsp;

Jeruzalem Európy: Sarajevo pre nás bolo počas putovania Balkánom pozitívnym prekvapením

Výber pre vás

Jeruzalem Európy: Sarajevo pre nás bolo počas putovania Balkánom pozitívnym prekvapením

Súvisiace články

Prípad pelikán: Dunajská „Amazónia“ v Rumunsku ponúka nevšedné prírodné skvosty

Pohár vína postojačky: Božský mok možno piť vo Würzburgu takmer všade

Neznámy závan Balkánu: Vône starovekého Ríma sa nemusíte nabažiť len v talianskej metropole

Výber pre vás