Svoju novinársku kariéru som začínal v roku 1995 v rodnom Brne, aby som v nej potom pokračoval na Slovensku. Až do roku 2007, kedy sa môj život spojil so Životom, som sa ako redaktor venoval predovšetkým športovému spravodajstvu a publicistike, dnes sa v rámci nášho magazínu zaoberám podstatne širšou ponukou tém v stredoslovenskom regióne. Najkrajším bonusom tejto práce je fakt, že sa stretávam so stále novými, častokrát veľmi inšpiratívnymi ľuďmi a rozširujem si svoj všeobecný rozhľad. Čo viac s môže človek od svojho povolania želať? Hoci aj v ňom niekedy prežívam ťažšie chvíle, doteraz ma neomrzelo a verím, že to tak ešte nejaký čas zostane.

Richard Budín

Keby sme sa trocha pohrali s&nbsp;fotoaparátom a&nbsp;odrazom svetiel, mohli by sme vytvoriť idylku o&nbsp;romantickej vodnej ploche, v&nbsp;pozadí ktorej sa otvára zasnežená panoráma Chopku a&nbsp;ďalších končiarov Nízkych Tatier. Stačí však podísť bližšie, zhlboka sa nadýchnuť a&nbsp;apokalyptický zážitok sa môže začať. Z&nbsp;čiernej hladiny plnej odporných škvŕn, utopených kanistrov či iných predmetov sa vinie odpudivý asfaltový zápach. Občas z&nbsp;hladiny vytryskne malý chemický gejzír. Jedna z&nbsp;briez, lemujúcich breh jazierka, leží vyvrátená aj s&nbsp;koreňmi a&nbsp;podložím.

Keďže väčšie z&nbsp;jazier nie je nijako zabezpečené, človek si ani nechce predstaviť následok neuváženej návštevy napríklad skupiny detí. Je neuveriteľné, že tento pozostatok socializmu ležiaci v&nbsp;ochrannom pásme Národného parku Nízke Tatry straší miestnych obyvateľov už polstoročie a&nbsp;doteraz nebolo tej sily, ktorá by ho odstránila. Najmä v&nbsp;období výdatnejších zrážok a&nbsp;topenia snehu vznikajú kritické situácie, spojené so stúpajúcou hladinou kontaminovanej vody. Starostku obce vzniknuté okolnosti prinútili vyhlásiť mimoriadnu situáciu a&nbsp;odčerpať kontaminovanú dažďovú vodu jednoduchým a&nbsp;dočasným riešením – prečerpať ju z&nbsp;jedného jazera do druhého. Keď v&nbsp;lete minulého roka navštívila toto miesto prezidentka Zuzana Čaputová, len potvrdila zámer ministerstva životného prostredia ukončiť sanáciu tejto ekologickej záťaže do konca roku 2023. Čierne oči Predajnej, ako túto neželanú atrakciu výstižne nazvala starostka obce Tatiana Čontofalská, medzičasom začali púšťať „slzy“ do okolitej pôdy a&nbsp;ohrozujú spodné vody. Je jasné, že sľuby už nepomôžu.

Horehronský ekologický postrach sa začal rodiť v&nbsp;roku 1964. Jeho pôvodcom bola rafinérka PETROCHEMA š. p. Dubová v&nbsp;obci Nemecká, kde pri spracúvaní ropy a&nbsp;jej čistení od nežiaducich prímesí používali kyselinu sírovú. Vedľajším produktom bol gudrón, nazývaný aj toxický asfalt. Tento kokteil extrémne nebezpečných, zväčša karcinogénnych látok potom desať rokov vyvážali do voľnej prírody. Odkedy sa jamy naplnili, ostali prakticky v&nbsp;nezmenenej podobe až do dnešných dní. V&nbsp;minulosti tekutý toxický odpad odčerpávali zamestnanci podniku PTCHEM (nástupca pôvodnej rafinérky) a&nbsp;vozili ho do chemickej čističky v&nbsp;areáli podniku, kde aj prebiehalo čistenie nebezpečných vôd z&nbsp;jazier. Dnes, napriek tomu, že od roku 2015 prevzal na seba zodpovednosť týkajúcu sa gudrónov štát, musí monitoring jazier a&nbsp;kritické situácie riešiť obec.

Podľa starostky Predajnej Tatiany Čontofalskej je niečo také nemysliteľné. „Zo strany štátu som na skládkach nevidela žiadnych odborníkov, ktorí by monitorovali výšku hladiny jazier v&nbsp;kritických jarných a&nbsp;jesenných mesiacoch a&nbsp;riešili by tento problém a&nbsp;zároveň problém priesakov a&nbsp;rozplavovania hrádze na skládke Predajná I. Monitorovanie skládok vykonáva obec, ktorá ani nemá také kompetencie. Ak je za tieto environmentálne záťaže zodpovedný štát a&nbsp;gesciu nad riešením prevzalo ministerstvo životného prostredia, mal by práve tento rezort poveriť inštitúciu, akou je napríklad Štátny geologický ústav Dionýza Štúra (ŠGÚDŠ) alebo Slovenská agentúra životného prostredia, starostlivosťou o&nbsp;lokalitu. Tá by spočívala v&nbsp;udržiavaní hladiny kvapaliny, monitorovaní a&nbsp;navrhovaní odborných opatrení a&nbsp;riešení tak, aby sme mohli pokojne spávať, kým sa nedorieši verejné obstarávanie sanácie environmentálnych záťaží,“ želá si starostka.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Verejné obstarávanie na likvidáciu gudrónových jám bolo vyhlásené v&nbsp;decembri 2018 a&nbsp;stále nie je jasné, kto a&nbsp;kedy začne s&nbsp;toľko očakávanými prácami. „Súťaž je vyhlásená v&nbsp;súlade so schváleným Plánom prác na roky 2019 až 2023 na odstránenie environmentálnych záťaží skládok Predajná I a Predajná II vo výške približne 40 miliónov eur. Je už naozaj potrebné konať. Od roku 2016 bolo zastavené odčerpávanie kontaminovaných vôd a&nbsp;ich čistenie a&nbsp;štát nedoriešil, čo v&nbsp;prípade, ak hladiny na skládkach stúpnu pri topení snehu a&nbsp;výdatných dažďoch. Prečerpávať z&nbsp;jednej jamy do druhej sa donekonečna nedá,“ zdôrazňuje Tatiana Čontofalská. Keď navštívila 15. februára Lučenec, odkiaľ absolvovala videokonferenciu s&nbsp;ministrom životného prostredia Jánom Budajom, pozvala ho priamo na toto miesto, aby sa prišiel presvedčiť osobne s&nbsp;cieľom rýchleho vyriešenia kritickej situácie a&nbsp;ukončenia procesu verejného obstarávania. Vidieť fotografie a&nbsp;stáť pri páchnucich jazerách sú totiž dva celkom odlišné zážitky. Keďže ich sanácia je súčasťou programového vyhlásenia vlády, starostka stále verí, že termín avizovaný na rok 2023 bude naozaj dodržaný.

Optimistkou zostáva aj napriek tomu, že všetky doterajšie lehoty vyšumeli do stratena. Posledným príkladom je rok 2015, keď padla zodpovednosť za riešenie tejto časovanej ekologickej bomby na štát. Hovorilo sa vtedy, že do roka sa začne pracovať na jej definitívnom odstránení, nastali však politické zmeny a&nbsp;všetko opäť zostalo len v&nbsp;rovine sľubov. V&nbsp;momentálnej situácii sa obec snaží docieliť aspoň to, aby jej preplatili náklady za odvoz a&nbsp;likvidáciu kontaminovaných vôd, ak prídu jarné dažde a&nbsp;začne sa topiť sneh. Ministerstvo vnútra síce uhradilo náklady spojené s&nbsp;prečerpávaním kontaminovanej vody počas vlaňajšej mimoriadnej situácie, ale problém to nevyriešilo, len ho oddialilo.

„Poprosila som pani prezidentku, či by nám svojou osobnou intervenciou pomohla túto situáciu riešiť, proces urýchliť a&nbsp;hlavne presadiť zabezpečenie starostlivosti o&nbsp;lokalitu prostredníctvom MŽP SR, kým sa nedorieši proces verejného obstarávania. Hrádza na skládke Predajná I&nbsp;je nestabilná. V&nbsp;rámci mimoriadnej situácie sme požiadali odborníkov o vykonanie geofyzikálneho merania, kde sa mapovaním potvrdilo, že pri stúpaní hladiny v&nbsp;nádrži dochádza k&nbsp;pozorovateľnému presakovaniu do priestoru hrádze skládky a&nbsp;jej vymokaniu, erózii, podmáčaniu a&nbsp;čiastočne rozplavovaniu hrádze a,&nbsp;samozrejme, k&nbsp;znečisťovaniu podzemných vôd v&nbsp;okolí skládky Predajná I. Môže dôjsť naozaj ku katastrofe, lebo jazerá sú opäť plné a&nbsp;hrádza nemusí vydržať tlak nahromadenej kvapaliny. Tomuto chcem predísť, preto hľadám riešenia a&nbsp;vyzývam kompetentných, aby túto situáciu nepodceňovali. Vzorovým príkladom ignorácie bola maďarská obec Ajka, kde došlo na odkalisku k&nbsp;pretrhnutiu hrádze v&nbsp;roku 2010. Trápim sa s&nbsp;týmto problémom už 10&nbsp;rokov,“ dodáva starostka, ktorá obdarovala hlavu štátu aj magnetkami s podobizňou gudrónových jám.

Nečudo, že niekoľko desaťročí neriešený ekologický problém dvíha tlak obyvateľov obcí v&nbsp;najbližšom okolí. Okrem Predajnej je to napríklad Lopej – miestna časť obce Podbrezová. „Za celý ten dlhý čas nebola preukázaná schopnosť kompetentných orgánov túto toxickú skládku zlikvidovať. Zaujímajú sa o&nbsp;ňu politici, robia si tam fotky, ale my pod touto kopou nebezpečných jedov musíme žiť. Je takmer isté, že sa vytvoril toxický mrak, ktorý má tendenciu preniknúť do spodných vôd. Tu už treba reálny krok, nielen vyhlásenia. Chcem veriť tomu, že za tým nie je nejaká ekonomická loby. Som presvedčený, že keby bol skutočný záujem, bolo by to už dávno vyriešené. Naozaj to už vo mne vyvoláva pochybnosti,“ hnevá sa prezident Slovenskej asociácie Route 66 Juraj Smrečan, ktorý v Lopeji prevádzkuje motorest.&nbsp; „Práve odstránenie gudrónových jazierok je jednou z priorít nášho združenia, lebo nám záleží na miestnom životnom prostredí. Keď k nám prídu motorkári z vyspelých krajín a na vlastné oči vidia tú skazu, tak žasnú. Je to pre nich absolútne nepochopiteľné,“ uzatvára Juraj Smrečan.

O&nbsp;situácii okolo gudrónových jám je už dobre informovaná aj Kancelária verejného ochrancu práv (KVOP), na ktorú sa Juraj Smrečan obrátil so žiadosťou o&nbsp;pomoc pri konečnom riešení ich odstránenia. Hoci v&nbsp;prvej verzii článku v&nbsp;tlačenom vydaní Života sme nesprávne uviedli, že táto inštitúcia na riešení problému nemá kapacity, tá sa takýmito podnetmi zaoberá a&nbsp;snaží sa v&nbsp;rámci svojich kompetencií prispieť k náprave. „Verejná ochrankyňa práv podávateľa informovala o&nbsp;prebiehajúcom preskúmavaní iného, skôr podaného podnetu, týkajúceho sa problematiky sanácie environmentálnej záťaže v&nbsp;obci Predajná. V&nbsp;danom prípade už boli zo strany verejnej ochrankyne práv požiadané o&nbsp;stanoviská príslušné orgány verejnej správy, pričom aktuálne prebieha vzájomná komunikácia a&nbsp;jej vyhodnocovanie. Po preskúmaní podnetu a&nbsp;doručených stanovísk bude spracovaný výsledok vybavenia podnetu v&nbsp;súlade so&nbsp;zákonom o&nbsp;verejnom ochrancovi práv,“ dozvedeli sme sa od Michaely Pavelkovej z&nbsp;odboru komunikácie KVOP.

Práve z&nbsp;vlastnej iniciatívy sa verejná ochrankyňa práv rozhodla detailnejšie venovať problematike starých environmentálnych záťaží a&nbsp;preskúmať ju, nakoľko ide skutočne o&nbsp;alarmujúcu situáciu. „Výsledkom tejto činnosti je mimoriadna správa o environmentálnych záťažiach, ktorú poslanci v Národnej rade SR vzali na vedomie. V&nbsp;predmetnej správe verejná ochrankyňa práv argumentuje, prečo je stav protizákonný a&nbsp;v&nbsp;rozpore s&nbsp;ústavou, pričom poukazuje i na problém gudrónových jám v&nbsp;lokalite Predajná. Verejná ochrankyňa práv je toho názoru, že je potrebné nečakať, konať a&nbsp;hľadať efektívne a&nbsp;rýchle riešenia a&nbsp;zdroje, napríklad i&nbsp;prostredníctvom fondov EÚ. O&nbsp;to viac v&nbsp;tých prípadoch, kde je proces rozbehnutý, nebrzdiť vynaložené úsilie, nestrácať čas, ale konať tak, aby nedochádzalo k&nbsp;ďalším nežiadúcim ekologickým dôsledkom existujúcich neriešených environmentálnych záťaží,“ píše sa vo vyjadrení KVOP.

O pripravovanej sanácii gudrónových jám sme sa na ministerstve životného prostredia nedozvedeli nič nové. Podľa vyjadrenia z&nbsp;odboru komunikácie tohto rezortu ide o&nbsp;zložité verejné obstarávanie so zahraničnými uchádzačmi a&nbsp;pokiaľ nebude ukončené, nie je možné poskytnúť podrobnejšie informácie. „Ešte v&nbsp;roku 2017 bol vykonaný orientačný prieskum gudrónov a&nbsp;zemín Predajná I&nbsp;a&nbsp;II, v&nbsp;rámci ktorého sa realizovali hydrogeologické vrty a&nbsp;vypracovala sa analýza vlastností gudrónov. V&nbsp;lokalite Predajná I v&nbsp;povrchových vodách nie sú prekročené žiadne limity. V&nbsp;podzemnej vode sa zistila prítomnosť najmä amónnych iónov, bária, antimónu či síry. Ani v&nbsp;lokalite Predajná II v&nbsp;povrchových vodách limity neboli prekročené. V&nbsp;podzemnej vode sa zistila prítomnosť napríklad bóru, antimónu a&nbsp;tenzidov,“ píše sa v&nbsp;stanovisku MŽP s&nbsp;priloženou tabuľkou s&nbsp;výsledkami analýz. „Na základe tohto prieskumu bolo koncom roku 2018 vyhlásené verejné obstarávanie na sanáciu environmentálnych záťaží v&nbsp;obci Predajná. Štátny geologický ústav Dionýza Štúra aj v&nbsp;súčasnosti monitoruje Predajnú I&nbsp;aj II, pričom neboli hlásené žiadne zvýšené koncentrácie znečistenia hornín, zemín ani podzemných vôd,“ dozvedeli sme sa z&nbsp;vyjadrenia rezortu životného prostredia.

Starostka toto stanovisko ani zďaleka nepovažuje za dostatočné. „V&nbsp;prvom rade by som žiadala odbor komunikácie MŽP o&nbsp;vysvetlenie k&nbsp;údajom, ktoré sú skresľujúce a&nbsp;odľahčené, nie sú aktuálne a&nbsp;sú protichodné. Monitorovanie vrtov vykonáva Štátny geologický ústav Dionýza Štúra a&nbsp;jednoznačne z&nbsp;nich vyplýva, že podzemné vody sú kontaminované prítomnosťou boru, antimónu, tenzidov či síry. Z&nbsp;chemickej tabuľky s&nbsp;rozborom nie je jasné, o&nbsp;koľko a&nbsp;v&nbsp;čom sa prekračujú limity chemických látok. Znečistenie vôd je identifikovateľné aj voľným okom. ŠGÚDŠ nemonitoruje skládku ako takú, ale iba vrty, vo vyjadrení absentuje posúdenie stability hrádze na skládke Predajná I. Ak situácia nie je taká nebezpečná, prečo bolo vyhlásené verejné obstarávanie na sanáciu environmentálnych záťaží v&nbsp;roku 2018 a&nbsp;prečo je sanácia skládok Predajná I&nbsp;a&nbsp;Predajná II v&nbsp;programovom vyhlásení vlády?“ pýta sa v&nbsp;mene ohrozených obyvateľov obce Tatiana Čontofalská.