Jeden zachránili, druhý chátra
Dnes je ozubnicová železnica národná kultúrna pamiatka, významná najmä z hľadiska cestovného ruchu. Členovia OZ Zubačka, založeného v roku 2004, majú na starosti údržbu historickej techniky, prenajatej od Železníc SR, a organizáciu turistických jázd. K dispozícii sú zrekonštruované originály osobných vozňov z čias rakúsko-uhorskej monarchie, motorový vozeň Singrovka z roku 1964, cisterna a predovšetkým parný ozubnicový rušeň – jediný stále využívaný kus na takzvanú Abtovu ozubnicu (s dvoma lamelami pri zaberaní dvoch kolies) v celej Európe.
„Ani jeden z pôvodných štyroch parných rušňov vyrobených pre Tisovec v rakúskom Floridsdorfe sa nezachoval. Tento bol objavený v Rumunsku, vtedajšom Sedmohradsku, kde takisto prevádzkovali ozubnicovú trať. Spolu s ďalším rušňom ho kúpili a previezli na Slovensko. Ten, ktorý používame dnes, sa podarilo kompletne zrekonštruovať vo Vrútkach. Oprava trvala osem rokov a stála okolo 200-tisíc eur. Na druhý rušeň sa zatiaľ peniaze nenašli, a tak stojí pod holým nebom napospas počasiu. Ak to takto pôjde ďalej, už onedlho môže byť neopraviteľný,“ obáva sa Zdeno Lopušný. Snahou združenia je previezť rušeň do Tisovca a dostať ho aspoň pod strechu depa, aby sa spomalilo jeho znehodnocovanie.
Zdeno Lopušný stojí na čele skupiny dobrovoľníkov z občianskeho združenia Zubačka.
Zdroj: Ján Miškovič
Treba peniaze, treba nástupcov
Prvá z plánovaných jázd ozubnicového vláčika sa mala uskutočniť už 2. mája, do septembra ich mal s turistami absolvovať ďalších sedem. Okrem nich ho v rámci komerčných jázd využívalo pre svojich hostí napríklad mesto Tisovec či Hnúšťa, chodili aj železniční fanúšikovia z Nemecka či Rakúska na takzvané fotovlaky. Momentálne súprava pre koronavírus oddychuje v depe, a čo bude ďalej, nikto nevie povedať.
„Nastáva jeden závažný problém, lebo životnosť kotla parného rušňa sa skončí už o štyri roky a na výrobu nového budeme potrebovať 120- až 130-tisíc eur. Mali sme finančný plán, v ktorom sme rátali s postupným odkladaním z každoročných tržieb a na zvyšnú sumu by sme zháňali sponzorov. Ak sa v tejto sezóne jazdiť nebude, môže nám vypadnúť 15- až 20-tisíc eur, navyše je veľmi pravdepodobné, že aj potenciálni sponzori budú v ekonomicky ťažkých časoch nútení šetriť. Naisto môžem povedať len toľko, že pokiaľ sa po spomínaných štyroch rokoch neuskutoční rozsiahla oprava kotla s následným odobrením skúšobného komisára, bude nutné prevádzku parného rušňa zastaviť,“ upozorňuje Zdeno Lopušný.
Spolu s kolegami dobrovoľníkmi pracuje na tom, aby bola technika stopercentne pripravená na obdobie blížiacich sa letných prázdnin bez ohľadu na to, či prevádzku zubačky povolia, alebo nie. „Striedame sa tu v rámci časových možností a teší ma, že môžeme zaúčať aj zopár mladých, hoci nechodia tak často. Keď však odídeme my starší rušňovodiči okolo päťdesiatky, s nástupníkmi zrejme bude veľký problém,“ naznačuje Zdeno Lopušný neveľmi optimistický scenár.
Článok pokračuje na ďalšej strane.
