Tomáš Kubuš

<p>V iránskom Širáze od skorého rána vládne čulý ruch. Na trúbenie áut, taxíkov, mikrobusov, autobusov či motoriek si po pár dňoch v&nbsp;krajine zvyknete, no stále vás fascinuje ten mix ľudí, ktorý dokážu ulice navštíviť. V&nbsp;jednom momente máte pocit, že sa pred vami predvádza celé jedenapolmiliónové mesto. Netreba s&nbsp;tým bojovať, stačí sa postaviť na roh ulice a&nbsp;vychutnať chaos, pretože po čase ním nasiaknete aj vy a&nbsp;začnete ho cítiť vo vlastných žilách. Orient je nákazlivý a&nbsp;Širáz predsa nemôže byť výnimka. Ranná špička sa skončí a&nbsp;ulice mesta sa prepnú do bežného režimu, napriek tomu sa stále niečo deje.</p>
<h3>Chomejní na každom kroku</h3>
<p>Za kruhovým objazdom sa z&nbsp;budovy súdu dvíha portrét zamračeného ajatolláha Chomejního a&nbsp;vedľa neho visí súčasný ajatolláh Chameneí. S&nbsp;oboma sa v&nbsp;Iráne stretnete niekoľkokrát za deň, no na Chomejního tvár narazíte všade, kam sa pohnete. Koniec koncov, máte ju na každej jednej bankovke, ktorou platíte, a&nbsp;tak je všadeprítomný. Z&nbsp;portrétu však teraz hľadí pred seba na múry starej pevnosti, ktorá zapustila korene na okraji neveľkého, no príjemného námestia. Postavil ju chán Karim, veľký panovník 18. storočia a&nbsp;pán Perzie. Práve on vrátil Širázu punc svetovosti po storočiach úpadku a&nbsp;zanechal po sebe dielo, ktoré zmenilo tvár niekdajšieho mesta. Nečakajte obrovskú pevnosť, aké stavali križiaci na Blízkom východe, práve naopak. Nepotrebuje kričať, aby získala pozornosť, pretože si ju aj tak každý všimne vďaka unikátnym hradbám a&nbsp;naklonenej veži. Vedeli ste, že aj iránsky Širáz má vlastnú šikmú vežu? Obľúbili si ju domáci a&nbsp;radi sa pri nej odfotia aj turisti z&nbsp;iných častí krajiny, ktorých do Širázu pritiahnu perzskí básnici. Stačilo málo a&nbsp;šikmá veža sa dnes stala symbolom celého mesta.</p>

<h3>Prepadnutá veža</h3>
<p>Vstup do pevnosti stráži farebná mozaika s&nbsp;perzským hrdinom Rostamom vraždiacim bieleho obra. <em>„Je to scéna zo Šáhnáme,“</em> začne rozprávanie Saba, mladá študentka španielčiny, ktorej domovom je Širáz. <em>„Dielo napísal básnik Firdausí a&nbsp;dnes je to najdôležitejšia kniha Iránu. Mnohí Iránci nikdy neprečítali celý Korán, ale zato ti povedia svoju obľúbenú pasáž zo Šáhnáme,“</em> smeje sa. Oči si zvyknú na prítmie vstupnej brány a&nbsp;po pár krokoch sa pred nimi z&nbsp;ničoho nič objaví záhrada. Čakal by niekto za múrmi pevnosti krásnu záhradu posiatu stromami s&nbsp;granátovými jablkami?</p>
<p>Pevnosť za posledné desaťročia chátrala, a&nbsp;hoci môžete nahliadnuť dnu, objavíte len niekoľko miestností. Steny ešte stále zdobia krásne fresky, držiac sa zubami-nechtami v&nbsp;rohoch bývalých palácových komnát, no väčšina z&nbsp;nich je preč. Sem-tam natrafíte na farebné sklíčka v&nbsp;oknách, no ani tie už nerozprávajú svoje príbehy, a&nbsp;tak získate pocit, že pevnosť je krajšia zvonka než zvnútra. <em>„Poď sem, tam je hamám,“</em> ukáže Saba na miestnosť v&nbsp;rohu nádvoria. Dnu to vyzerá ako v&nbsp;rozprávke a&nbsp;nie je ťažké si predstaviť, ako tu sedávali ľudia po procedúrach a&nbsp;zhovárali sa. <em>„To pre kúpele sa veža pevnosti prepadla. Voda, vlhkosť, to všetko nahlodalo zem a&nbsp;veža si sadla,“</em> prezradí. Tajomstvo šikmej veže je odrazu vonku. Nie, z atraktivity jej to vôbec neuberie.</p>
<p><strong>Článok pokračuje na ďalšej strane.</strong></p>

<h3>Chuť faludé</h3>
<p>Park pred pevnosťou je ráno pomerne prázdny, no čím viac sa slnko blíži k&nbsp;obzoru, tým viac ľudí stretnete. Počas obeda dokáže byť Širáz už aj na jar poriadne rozpálený a&nbsp;v horúcom lete je tu peklo, ktoré môžete chytiť do rúk. Podvečer sa sem vyberú rodiny, priatelia, skupinky mladých dievčat či chlapcov, prídu si sem posedieť chlapi vo vojenských uniformách aj partia starších mužov popíjajúca čaj od potulného predavača. Tu sa stierajú rozdiely a&nbsp;atmosféra všetkých vtiahne. Iránci sú mimoriadne spoločenskí, a&nbsp;keď vidia zahraničného turistu, radi sa pristavia, prehodia pár slov, chcú sa odfotiť a&nbsp;človek za krátku chvíľku zažije niekoľko milých stretnutí.</p>
<p>Na rohu parku sa pod stromami schádzajú muži s&nbsp;knihami, so starožitnosťami, s&nbsp;mincami, bankovkami a&nbsp;snažia sa čo-to predať či aspoň vymeniť. Ak ich však niekto sleduje, zistí, že im nezáleží na tom, či niečo predajú, skôr ide o&nbsp;to, že sa môžu stretnúť, pozhovárať sa a&nbsp;vypiť niekoľko pohárikov čierneho čaju z&nbsp;prineseného samovaru. Najobľúbenejším miestom v&nbsp;okolí je malý, takmer nenápadný obchodík Jamshidian, kde predávajú najlepšiu zmrzlinu faludé v&nbsp;celom meste. <em>„Musíš to ochutnať, nič také si dosiaľ nemal,“</em> hovorí mi Ara, iránsky Armén, ešte pred tým, než sa dostaneme na ulicu. Bežný človek by si toto miesto zrejme nikdy nevšimol a&nbsp;zaujal by ho iba zástup ľudí, ktorí čakajú na svoju porciu. Za pár drobných dostanem tácku s&nbsp;faludé. Sú to malé mrazené rezance zo škrobu, ktoré sa podfarbia ružovou vodou, pridá sa k&nbsp;nim zmrzlina (skvelá je šafranová) a&nbsp;všetko sa to napokon podleje citrónovou šťavou. Nie je to zmrzlina, ktorú si našinec pod týmto slovom predstaví, ale tá explózia chutí stojí rozhodne za to.</p>

<h3>Modlitba vždy poruke</h3>
<p>Stačí prejsť pár desiatok metrov a&nbsp;pokoj záhrad sa zmení na bazárový ruch. Centrum starého Širázu je kompaktné, a&nbsp;tak ním môžete kráčať hodiny či dni bez toho, aby ste mali pocit hluchého miesta. V&nbsp;obchodíkoch sa objavia prvé koberce, starožitnosti, ale aj čínske výrobky od drogérie až po kuchynské náčinie. Vstupná brána do bazárového sveta leží na konci námestia, ktoré má v&nbsp;zálohe niekoľko ťahákov. Širázu sa to podarí takmer vždy, keď si myslíte, že ste našli, čo hľadáte. Vždy vám do cesty prihrá niekoľko skvelých miest a&nbsp;snaží sa vás zdržať dlhšie. Nechce, aby ste mestom len preleteli, ale aby ste spomalili a&nbsp;zastavili sa.</p>
<p>Tesne pred bazárovým svetom stoja historické kúpele premenené na múzeum a&nbsp;nádherná mešita Vakil. Stojí tak blízko k&nbsp;bazárovému vstupu, že sa pokojne pomýlite a&nbsp;vojdete do nej bez toho, aby ste to tušili. <em>„Mešity sa vždy stavali blízko bazárov, aby mali obchodníci modlitbu vždy poruke,“</em> dozviem sa od predavača kobercov. Tí majú svoje obchodíky v&nbsp;prítmí starej ulice. Dnes zvolávanie na modlitbu veľa prachu nerozvíri, ale kedysi chodil do mešity každý muž, ktorý naokolo predával. Mešitu dal v&nbsp;18. storočí postaviť chán Karim, staviteľ pevnosti so šikmou vežou.</p>
<p><strong>Článok pokračuje na ďalšej strane.</strong></p>

<h3>Imámov minbar</h3>
<p>V&nbsp;moslimskom svete nikdy nesúďte stavbu podľa obalu, pretože by ste sa niekedy nedostali k&nbsp;sladkej odmene, ktorá na vás čaká vnútri. Obrovské nádvorie sa roztiahne do všetkých svetových strán a&nbsp;prázdny priestor vyplní len vodná nádrž, kde sa kedysi moslimovia rituálne opláchli pred modlitbou. Vojdem do hlavnej časti a&nbsp;obklopí ma krása islamskej architektúry. Akoby mysleli na každý detail, každú obkladačku, štvorcový centimeter. Na stenách vidno namaľované ruže, kvety, džbány, kotúľajú sa po nich geometrické línie, vzorce, útvary a&nbsp;čiary sa prepletajú do arabesky. Les kamenných stĺpov drží na svojich mohutných pleciach klenby a&nbsp;ich hlavice zdobia rastliny, ktoré tu volajú kangar. <em>„Nikde inde okrem Širázu takáto výzdoba nie je,“</em> hovorí správca mešity lámanou angličtinou.</p>
<p>Najvzácnejším miestom celej mešity je unikátny minbar, kde kedysi sedával imám a&nbsp;odkiaľ sa prihováral veriacim. Minbar má každá mešita, no tento zhotovili z&nbsp;jedného kusa zeleného mramoru. Priniesli ho až z&nbsp;azerbajdžanských hraníc a&nbsp;dodnes sa traduje legenda, že keby panovník bol dal zhotoviť minbar zo zlata, bolo by ho to vyšlo lacnejšie.</p>

<h3>Bazár s dokonalou atmosférou</h3>
<p>Za bazárovou bránou ožíva svet orientálnych rozprávok. Koľko fantázie rozdúcha Perzia? Príbehy starých kráľov, dobyvateľov sveta, legendy Hodvábnej cesty, očarenie Orientom, to všetko je skutočné a&nbsp;to všetko tu človek nájde. Možno si to predstavoval inak, ale v&nbsp;momente, keď sa návštevník ocitne vo víre bazárového sveta, natrafí na dušu samotného mesta. Širázsky bazár patrí k&nbsp;najkrajším v&nbsp;krajine. Ten v&nbsp;Teheráne je najväčší, isfahánsky bazár je pretkaný turistickými obchodíkmi, Tabríz si zachoval svoje čaro, podobne Zandžan, ale Širáz je skrátka bazár s&nbsp;najdokonalejšou atmosférou.</p>
<p>Vojdem a&nbsp;nechám sa unášať momentom. Nevkročte do bazára s&nbsp;tým, že niečo hľadáte, pretože sa príliš sústredíte a&nbsp;unikne vám čaro okamihu. Nechajte sa viesť volaním predavačov, spevavou perzštinou, riekou ľudí, to všetko vám namieša dokonalý kokteil bazárových zážitkov. Bazár každého stiahne svojím volaním. Nie je to tu ako v&nbsp;arabských krajinách, kde by vás každý ťahal za rukáv a&nbsp;nútil kupovať. Nie, Peržania takíto vôbec nie sú, a&nbsp;hoci sú geniálni obchodníci, nikdy vás nebudú nútiť. <em>„Ak človek chce nakupovať, príde. Ak nie, nezastaví sa,“</em> prezrádza svoju taktiku Mahdí. Hneď ako dohovorí, kývne na chlapca voziaceho čaj a&nbsp;pohostí ma. Poznáme sa pár minút a&nbsp;správame sa k&nbsp;sebe ako priatelia. Presne toto je na Iráne zaujímavé, ten obyčajný záujem o&nbsp;človeka, ktorý sa z&nbsp;Európy, aspoň z&nbsp;tej západnej, vytratil.</p>
<p><strong>Článok pokračuje na ďalšej strane.</strong></p>

<h3>Čo ulička, to príbeh</h3>
<p>Predavači kobercov rozkladajú svoje poklady poskladané do miniatúrnych uzlíkov, ženy si prezerajú pestrofarebné šatky, látky, z ktorých vzniknú nádherné šaty, topánky, staré lampy, starožitnosti a v neposlednom rade ozdobné tanieriky, kanvice či poháre na čaj. Každá bazárová ulička má v sebe zakliaty príbeh. Celý bazár hrá mnohými farbami, zvukmi a najmä vôňami. Keď sa stratia domáce potreby, do nosa udrie prenikavá vôňa korenín. A odrazu sú všade krásne naukladané do farebných pyramíd. Stačí len ukázať a už vám predavač odsype na váhu. Koreniny dopĺňa sušené ovocie, figy, oriešky, no i pistácie, ktoré sú pre Irán typické a dostať ich v desiatkach variantov. Medzi najchutnejšie patria tie, ktoré sú nielen solené, ale pri pražení aj pokvapkané citrónovou šťavou. Zaujímavé prepletanie chutí je pre perzskú kuchyňu typické. Bazárová ulička sem-tam vyústi do nádvoria zvaného karavanserail. Názov&nbsp;v preklade znamená palác pre karavány a&nbsp;odkazuje na staré dedičstvo, keď Širáz stál na dôležitých obchodných cestách.</p>

<h3>Šafranu na rozdávanie</h3>
<p>Kedysi sa tu zastavovali obchodníci križujúci Hodvábnu cestu a&nbsp;mohli tu stráviť noc, ustajniť zvieratá a&nbsp;dozvedieť sa novinky. Aj širázsky básnik Sádi takto putoval a&nbsp;bavil ľudí svojimi príbehmi a&nbsp;básňami. Nádvorie dnes zaplnili obchodíky a&nbsp;z&nbsp;niektorých sa dokonca ozýva zvuk pravidelných úderov s&nbsp;kovovým hlasom. To niekoľko remeselníkov priamo pred očami návštevníkov vytvára nádherné dekorácie. Remeslo tu ešte nevymrelo.</p>
<p>V&nbsp;neďalekej čajovni podávajú tradičný čierny čaj, no perzské tradície sa dostali aj sem, a&nbsp;tak ho ochutia škoricou alebo dokonca šafranom. Všade na svete sa hovorí – je ho málo ako šafranu, no v&nbsp;Iráne to neplatí, pretože práve krajina ležiaca na Strednom východe ho má toľko, že ho môžete naberať plným priehrš­tím. Šafranový čaj chutí zvláštne, no po chvíli si človek na jeho chuť zvykne. Škoricový je jemnejší a&nbsp;pripomína naše Vianoce. K&nbsp;tomu miska plná presladených cukroviniek a&nbsp;bazárový svet dokonale splynie s&nbsp;myšlienkami.</p>
<p><strong>Článok pokračuje na ďalšej strane.</strong></p>

<h3>Najkrajšia mešita a vzácny palác</h3>
<p>Na okraji bazárovej štvrte sa medzi ošumelými budovami skrývajú dva poklady, ktoré človek ľahko minie. Na konci zaprášenej uličky parkuje niekoľko starých motoriek a&nbsp;len obkladačky vtlačené do hlinenej steny ukazujú, že by sa za fasádou mohlo skrývať viac, než sa zdá na prvý pohľad. Za tmavou chodbou sa totiž začne predvádzať mešita Násir al Mulk. Nepatrí k&nbsp;najstarším, veď Kádžárovci ju dokončili až v&nbsp;roku 1888, ale je skutočnou perlou medzi širázskymi mešitami.</p>
<p>Na prvý pohľad vyzerá ako mnohé iné, ktoré táto dynastia postavila, ale hneď po tom, ako sa človek vyzuje a&nbsp;vstúpi na mäkký koberec, všetko sa rozplynie. Takú krásu nikto nečaká a&nbsp;nikde inde ju už nenájde. Sila miesta spočíva v&nbsp;tom, že architekti navrhli farebné sklíčka, ktoré tvoria okná. Keď sa do nich oprie slnko, svojím svetlom na podlahu mešity prekreslí farebnú krásu. Tá skutočne vynikne medzi kamennými stĺpmi a&nbsp;celý priestor dostáva šmrnc surrealistickej rozprávky, akú by v&nbsp;Iráne nikto nečakal. Aj strop je posiaty výzdobou a&nbsp;obkladačkami, no každý sa pozerá pod nohy. Stačí si sadnúť na koniec mešity a&nbsp;nechať oči, aby sa pokochali hrou svetla a&nbsp;tieňov.</p>