V iránskom Širáze od skorého rána vládne čulý ruch. Na trúbenie áut, taxíkov, mikrobusov, autobusov či motoriek si po pár dňoch v krajine zvyknete, no stále vás fascinuje ten mix ľudí, ktorý dokážu ulice navštíviť. V jednom momente máte pocit, že sa pred vami predvádza celé jedenapolmiliónové mesto. Netreba s tým bojovať, stačí sa postaviť na roh ulice a vychutnať chaos, pretože po čase ním nasiaknete aj vy a začnete ho cítiť vo vlastných žilách. Orient je nákazlivý a Širáz predsa nemôže byť výnimka. Ranná špička sa skončí a ulice mesta sa prepnú do bežného režimu, napriek tomu sa stále niečo deje.

Chomejní na každom kroku

Za kruhovým objazdom sa z budovy súdu dvíha portrét zamračeného ajatolláha Chomejního a vedľa neho visí súčasný ajatolláh Chameneí. S oboma sa v Iráne stretnete niekoľkokrát za deň, no na Chomejního tvár narazíte všade, kam sa pohnete. Koniec koncov, máte ju na každej jednej bankovke, ktorou platíte, a tak je všadeprítomný. Z portrétu však teraz hľadí pred seba na múry starej pevnosti, ktorá zapustila korene na okraji neveľkého, no príjemného námestia. Postavil ju chán Karim, veľký panovník 18. storočia a pán Perzie. Práve on vrátil Širázu punc svetovosti po storočiach úpadku a zanechal po sebe dielo, ktoré zmenilo tvár niekdajšieho mesta. Nečakajte obrovskú pevnosť, aké stavali križiaci na Blízkom východe, práve naopak. Nepotrebuje kričať, aby získala pozornosť, pretože si ju aj tak každý všimne vďaka unikátnym hradbám a naklonenej veži. Vedeli ste, že aj iránsky Širáz má vlastnú šikmú vežu? Obľúbili si ju domáci a radi sa pri nej odfotia aj turisti z iných častí krajiny, ktorých do Širázu pritiahnu perzskí básnici. Stačilo málo a šikmá veža sa dnes stala symbolom celého mesta.

Prepadnutá veža

Vstup do pevnosti stráži farebná mozaika s perzským hrdinom Rostamom vraždiacim bieleho obra. „Je to scéna zo Šáhnáme,“ začne rozprávanie Saba, mladá študentka španielčiny, ktorej domovom je Širáz. „Dielo napísal básnik Firdausí a dnes je to najdôležitejšia kniha Iránu. Mnohí Iránci nikdy neprečítali celý Korán, ale zato ti povedia svoju obľúbenú pasáž zo Šáhnáme,“ smeje sa. Oči si zvyknú na prítmie vstupnej brány a po pár krokoch sa pred nimi z ničoho nič objaví záhrada. Čakal by niekto za múrmi pevnosti krásnu záhradu posiatu stromami s granátovými jablkami?

Pevnosť za posledné desaťročia chátrala, a hoci môžete nahliadnuť dnu, objavíte len niekoľko miestností. Steny ešte stále zdobia krásne fresky, držiac sa zubami-nechtami v rohoch bývalých palácových komnát, no väčšina z nich je preč. Sem-tam natrafíte na farebné sklíčka v oknách, no ani tie už nerozprávajú svoje príbehy, a tak získate pocit, že pevnosť je krajšia zvonka než zvnútra. „Poď sem, tam je hamám,“ ukáže Saba na miestnosť v rohu nádvoria. Dnu to vyzerá ako v rozprávke a nie je ťažké si predstaviť, ako tu sedávali ľudia po procedúrach a zhovárali sa. „To pre kúpele sa veža pevnosti prepadla. Voda, vlhkosť, to všetko nahlodalo zem a veža si sadla,“ prezradí. Tajomstvo šikmej veže je odrazu vonku. Nie, z atraktivity jej to vôbec neuberie.

Článok pokračuje na ďalšej strane.