„Ľudia, ktorí trpia rôznymi alergiami, potom takzvaní astmatici, reumatici, srdciari čerpajú pôžičky, aby si kúpili dom pri mori kvôli svojmu zdraviu. Iní zase chcú investovať peniaze a podnikať. Ďalší si jednoducho plnia len svoj sen mať nehnuteľnosť pri mori,“ opisuje nám majiteľka realitnej kancelárie Adria Team v Chorvátsku Monika Sunara, ktorá pochádza zo Slovenska. Ako ďalej hovorí, z jej klientely 60 percent Slovákov a Sloveniek kupujú dom pri mori v Chorvátsku na vlastný účel, ďalších 40 percent pokladá takúto kúpu za dobrú investíciu.

Slovenčina na ostrove

Navštívili sme ostrov Vir, kde je slovenčina veľmi frekventovaným jazykom. Miriam Kelečič, ktorá tu počas leta žije trinásť rokov, nás sprevádza po ostrove, ukazujúc na jednotlivé domy pri mori hovorí: „Tento dom kúpili Žilinčania, tento zase záujemcovia z Banskej Bystrice.“ Ona sama spomína, že na začiatku svojho nového života v Chorvátsku počula slovenčinu na ostrove iba zriedka, dnes sme podľa štatistík v poradí treťou najpočetnejšou skupinou návštevníkov, ktorá trávi na ostrove s rozlohou 22 štvorcových kilometrov letnú dovolenku.

Ostrov Vir zapôsobil aj na rodinu Fischerovcov, ktorá tu v roku 2016 kúpila dom. Slovenská rodina sa pre podnikanie presťahovala do Česka, letné mesiace trávia, podľa možnosti, práve na ostrove Vir. Po ich apartmánovom dome nás sprevádza 22-ročný Oliver, syn domácich. Vysvetľuje nám, že v rámci rodinného holdingu mu pripadla starostlivosť o dom v Chorvátsku, preto je to práve on, ktorý nám opisuje, ako ich rodina postupovala, keď si hľadala pri Jadranskom mori letné sídlo.

Americká hypotéka

Fischerovci boli jedni z posledných cudzincov, ktorí stihli v Chorvátsku čerpať americkú hypotéku na kúpu domu. Hoci za vyššie úroky, chorvátske banky ponúkali vcelku za prijateľných podmienok splniť si sen o dome pri Jadrane. Výhodou bolo, že chorvátska banka dokázala vtedy financovať až sto percent ceny kupovanej nehnuteľnosti. Dnes je už situácia na chorvátskom bankovom trhu iná. Obidve Slovenky, ktoré žijú a podnikajú v Chorvátsku, nám nezávisle od seba vysvetľujú, že ústretovosť bánk sa možno vráti do starých koľají po tom, ako sa tento stredomorský štát rozlúči v januári so svojou menou – kunou a prejde na euro.

„Naša rodina kupovala dom pomocou miestnej realitnej kancelárie hlavne pre jazykovú bariéru a pre nás pomerne neznáme administratívne procesy. Po mailovej komunikácii sme v januári v roku 2016 pricestovali do Chorvátska, aby sme si vybrali niektorú z nehnuteľností, ktoré boli na predaj. Otec preferoval dom v tichej ulici, kde nejazdia autá, blízko pri pláži a na južnej strane. Zaujal nás ostrov Vir aj preto, že polovica územia je zelená, bez zástavby. Hoci je to ostrov, s pevninou ho spája most, cestujúci nie sú odkázaní na trajekt, to bola pre nás ďalšia výhoda. Dom sme kúpili v stave, ktorý si vyžadoval iba minimálne investície. Náš otec je však detailista, mal svoje predstavy, preto sme sa pustili do rekonštrukcie,“ spomína Oliver.

Článok pokračuje na následujúcej strane...