Ako novinárka pracujem štvrťstoročie. Deväť krásnych rokov mám tu česť byť súčasťou redakčného tímu časopisu Život. Cestujem po Slovensku a hľadám príbehy jedinečných, zaujímavých a inšpiratívnych ľudí. A veruže v tej našej malej krajinke je ich dosť. Okrem toho píšem aj o problémoch, ktoré trápia bežných ľudí. Nešťastie nechodí po horách ale po ľuďoch. Veru je to tak. Aj preto vám, našim čitateľom a čitateľkám prinášam aj príbehy ľudí, ktorým zo dňa na deň obrátila choroba život naruby. Presvedčila som sa, že najsilnejšej a najúprimnejšej pomoci sa takýto človek dočká zo svojho blízkeho a širšieho okolia, skrátka, keď sa zomkne komunita. Novinárska práca ma naučila okrem iného aj to, aby sme boli láskaví k svojmu okoliu, ľuďom. Je to zadarmo, nič to nestojí a druhým tým možno aj zachránime život.

Erika Szalayová

„Ľudia, ktorí trpia rôznymi alergiami, potom takzvaní astmatici, reumatici, srdciari čerpajú pôžičky, aby si kúpili dom pri mori kvôli svojmu zdraviu. Iní zase chcú investovať peniaze a&nbsp;podnikať. Ďalší si jednoducho plnia len svoj sen mať nehnuteľnosť pri mori,“ opisuje nám majiteľka realitnej kancelárie Adria Team v&nbsp;Chorvátsku Monika Sunara, ktorá pochádza zo Slovenska. Ako ďalej hovorí, z&nbsp;jej klientely 60 percent Slovákov a&nbsp;Sloveniek kupujú dom pri mori v&nbsp;Chorvátsku na vlastný účel, ďalších 40 percent pokladá takúto kúpu za dobrú investíciu.

Navštívili sme ostrov Vir, kde je slovenčina veľmi frekventovaným jazykom. Miriam Kelečič, ktorá tu počas leta žije trinásť rokov, nás sprevádza po ostrove, ukazujúc na jednotlivé domy pri mori hovorí: „Tento dom kúpili Žilinčania, tento zase záujemcovia z&nbsp;Banskej Bystrice.“ Ona sama spomína, že na začiatku svojho nového života v&nbsp;Chorvátsku počula slovenčinu na ostrove iba zriedka, dnes sme podľa štatistík v&nbsp;poradí treťou najpočetnejšou skupinou návštevníkov, ktorá trávi na ostrove s&nbsp;rozlohou 22 štvorcových kilometrov letnú dovolenku.

Ostrov Vir zapôsobil aj na rodinu Fischerovcov, ktorá tu v&nbsp;roku 2016 kúpila dom. Slovenská rodina sa pre podnikanie presťahovala do Česka, letné mesiace trávia, podľa možnosti, práve na ostrove Vir. Po ich apartmánovom dome nás sprevádza 22-ročný Oliver, syn domácich. Vysvetľuje nám, že v&nbsp;rámci rodinného holdingu mu pripadla starostlivosť o&nbsp;dom v&nbsp;Chorvátsku, preto je to práve on, ktorý nám opisuje, ako ich rodina postupovala, keď si hľadala pri Jadranskom mori letné sídlo.

Fischerovci boli jedni z&nbsp;posledných cudzincov, ktorí stihli v&nbsp;Chorvátsku čerpať americkú hypotéku na kúpu domu. Hoci za vyššie úroky, chorvátske banky ponúkali vcelku za prijateľných podmienok splniť si sen o&nbsp;dome pri Jadrane. Výhodou bolo, že chorvátska banka dokázala vtedy financovať až sto percent ceny kupovanej nehnuteľnosti. Dnes je už situácia na chorvátskom bankovom trhu iná. Obidve Slovenky, ktoré žijú a&nbsp;podnikajú v&nbsp;Chorvátsku, nám nezávisle od seba vysvetľujú, že ústretovosť bánk sa možno vráti do starých koľají po tom, ako sa tento stredomorský štát rozlúči v&nbsp;januári so svojou menou – kunou a&nbsp;prejde na euro.

„Naša rodina kupovala dom pomocou miestnej realitnej kancelárie hlavne pre jazykovú bariéru a pre nás pomerne neznáme administratívne procesy. Po mailovej komunikácii sme v januári v roku 2016 pricestovali do Chorvátska, aby sme si vybrali niektorú z nehnuteľností, ktoré boli na predaj. Otec preferoval dom v tichej ulici, kde nejazdia autá, blízko pri pláži a na južnej strane. Zaujal nás ostrov Vir aj preto, že polovica územia je zelená, bez zástavby. Hoci je to ostrov, s pevninou ho spája most, cestujúci nie sú odkázaní na trajekt, to bola pre nás ďalšia výhoda. Dom sme kúpili v stave, ktorý si vyžadoval iba minimálne investície. Náš otec je však detailista, mal svoje predstavy, preto sme sa pustili do rekonštrukcie,“ spomína Oliver.

Článok pokračuje na následujúcej strane...

Ich dom obsahuje tri kompletne a&nbsp;luxusne vybavené apartmány, v&nbsp;ktorých môže dovolenkovať po šesť ľudí. „Sprvoti sme hľadali iba zázemie pre svoju rodinu, neskôr sme sa rozhodli apartmány aj prenajímať. Náš dom je na atraktívnom tichom mieste, iba pár krokov od pláže. Hoci je pláž verejná, je bokom od rušných miest, málokto tu zablúdi, preto ju využívajú predovšetkým naši hostia,“ opisuje nám syn domácich. Ešte pred tým sa však rodina pustila do rekonštrukcie. „Veľa prác sme si robili sami, sme manuálne zruční. Vymenili sme podlahy, búrali priečky, pretože sme chceli v&nbsp;apartmánoch väčšie kuchyne. Radikálne sme zmenili vzhľad interiéru aj terás. Odborné práce – typu inštalácia klimatizácie sme museli nechať na odborníkov. Pozitívne je, že domáci sú veľmi otvorení k&nbsp;nám cudzincom, ktorí si tu kúpili domy. Na ostrove, hoci je malý, sa nachádza predajňa so stavebninami, železiarstvo, všetko potrebné na rekonštrukciu sme vedeli kúpiť a&nbsp;zabezpečiť na Vire vrátane šikovných remeselníkov.“ Oliver nás prekvapuje aj tvrdením, že na ulici, kde sa nachádza ich apartmánový dom, je až 70 percent cudzincov. „Slovinci, Slováci, Česi, ktorí tu kúpili domy,“ vymenúva.

Riaditeľ turistického centra na ostrove Vir Srdan Liverič nám vysvetľuje, že každý cudzinec a&nbsp;cudzinka, ktorí si na ostrove kúpia dom, sú u&nbsp;nich vítaní, a&nbsp;samospráva im všemožne&nbsp; vychádza v&nbsp;ústrety. Chorvátskej otvorenosti sa niet čo čudovať. Práve turistický ruch je kľúčovým prispievateľom do štátneho rozpočtu a&nbsp;tvorí 25 percent hrubého domáceho produktu krajiny. Keď vo svete zúrila pandémia a&nbsp;s&nbsp;ňou spojená obmedzená mobilita, Chorvátsko ekonomicky krvácalo. „Sme závislí od zahraničných turistov, ktorí zabezpečujú 90 percent príjmu turistického sektora,“ takto reálne v&nbsp;kritických časoch zhodnotil situáciu pre Euronews vtedajší chorvátsky minister turizmu Gari Cappelli.

A&nbsp;na dôvažok v&nbsp;Chorvátsku v&nbsp;cestovnom ruchu pracuje každý piaty obyvateľ krajiny. „Väčšina tých, čo kupujú nehnuteľnosti, sú prenajímatelia a&nbsp;tvoria tak cestovný ruch na ostrove. Privedú sem svojich príbuzných, priateľov, známych,“ opísal Srdan Liverič. Práve tento odborník nám poskytol štatistický údaj, z&nbsp;ktorého vyplýva, že až 25 percent domov na ostrove je vo vlastníctve slovenských občanov. Celkovo, na ostrove nastálo, teda celoročne býva 4 500 miestnych obyvateľov a&nbsp;obyvateliek.

Článok pokračuje na následujúcej strane...&nbsp;

Miriam Kelečič, ktorá na ostrove prenajíma rodinný apartmánový dom a&nbsp;pomáha záujemcom zo Slovenska zorientovať sa na chorvátskom realitnom trhu, nám opisuje zaujímavosť, ktorá sa spája práve s&nbsp;ústretovosťou domácich. Ak si cudzinec či cudzinka kúpi v&nbsp;tejto stredomorskej krajine dom a&nbsp;prihlási sa na prechodný pobyt, získava aj volebné právo a&nbsp;môže dokonca aktívne zasahovať do diania v&nbsp;samospráve. „Práve ostatné komunálne voľby na ostrove vo veľkej miere ovplyvnili aj Slováci a&nbsp;Slovenky, ktorí využili svoje volebné právo. Terajší starosta totiž vyhral voľby len o&nbsp;tri hlasy,“ vraví Miriam.

Ako nám vysvetlila Monika Sunara, čo sa týka cien, najdrahšia oblasť je Makarská riviéra, Dubrovník. Drahá je ešte Istria, ale v&nbsp;zásade platí, čím viac na juh, tým drahšie nehnuteľnosti. Zlatým stredom je okolie Zadaru, výhodne sa dajú kúpiť domy na ostrove Vir a&nbsp;v&nbsp;okolí Vodíc. Spomínaný Vir, hoci pôsobí veľmi príjemným dojmom a&nbsp;pre upravené pláže je vhodný pre deti s&nbsp;rodinami, predstavoval pre kupujúcich z&nbsp;cudziny aj skryté riziká. Miriam Kelečič nám vysvetľuje, že v&nbsp;dávnejšej minulosti tu klíčil plán postaviť na ostrove elektráreň.

Miestni v&nbsp;snahe zabrániť tejto investícii, rýchlo a&nbsp;bezhlavo stavali domy aj bez stavebného povolenia. „Stavby sa legalizovali neskôr.“ Aj preto sú pre tento ostrov charakteristické úzke jednosmerné ulice, pretože domy tu stavali obrazne povedané na husto, ku každej nehnuteľnosti prislúcha iba malý pozemok, ide o&nbsp;pár štvorcových metrov, na ktoré sa zmestí iba vonkajšie posedenie. Pre ostrov sú typické aj úzke stavby ťahajúce sa do výšky, miestni takto šetrili pri stavbách s&nbsp;pozemkami.

„Vieme z&nbsp;počutia, že niektorí kupujúci z&nbsp;cudziny mali problémy, dom nebol skolaudovaný, nemal stavebné povolenie,“ opisuje Oliver Fischer. „Stávalo sa, že na Vire sa aj päťkrát legalizovala jedna nehnuteľnosť,“ dopĺňa Miriam Kelečič. Situácia sa rapídne zmenila po tom, ako Chorvátsko vstúpilo do Európskej únie. „Už sa tu nedá stavať bez stavebného povolenia. Ak to niekto skúsi, boli sme svedkami toho, ako prišla štátna polícia, majiteľa domu zobrali bokom a&nbsp;bager stavbu zbúral. Možnosť stavbu dodatočne legalizovať už u&nbsp;nás neexistuje,“ dodáva Miriam Kelečič.

Ako nám opisuje Monika Sunara, strašiakom bývala administratíva, na ktorú sa všetci sťažovali. Od júla 2013, keď Chorvátsko vstúpilo do Európskej únie, sa však získanie dokumentácie potrebnej na zrealizovanie projektov rapídne zlepšilo. Všetky miestne spoločnosti majú podrobne spracované územné plány, ktorých sa držia, a&nbsp;dokumentáciu je možné oveľa rýchlejšie spracovávať. Napriek tomu, alebo práve pre tieto fakty, sa ľudia z&nbsp;cudziny, ktorí kupujú domy v&nbsp;Chorvátsku, obracajú na miestne agentúry, realitné kancelárie, ktoré pomôžu klientom a&nbsp;klientkam v&nbsp;celom procese kúpy domu. Provízie za tieto služby sú od tri do šesť percent.

V&nbsp;minulosti bola možnosť, hoci za vyššie úroky, požičať si na kúpu domu v&nbsp;Chorvátsku peniaze práve v&nbsp;domácich bankách. Dnes sú kúpychtiví Slováci a&nbsp;Slovenky, ktorí nemajú vlastné prostriedky, odkázaní na banky vo svojej vlasti. „V&nbsp;Chorvátsku sa úroková sadzba v&nbsp;prípade hypoték pohybuje od šesť percent vyššie, preto je výhodnejšie žiadať o&nbsp;peniaze slovenské banky. Robia to tak ľudia, ktorí na Slovensku vlastnia dom, túto slovenskú nehnuteľnosť založia v&nbsp;prospech banky. Banke však nahlásia, že peniaze potrebujú na kúpu domu v&nbsp;Chorvátsku. Slovenská banka si potom od nás vyžiada potvrdenie, návrh kúpnopredajnej zmluvy. Zatiaľ odporúčame svojim klientom a&nbsp;klientkam tento postup,“ opisuje Monika Sunara.

Miriam Kelečič nám zase vysvetľuje, že niektorí Slováci a&nbsp;Slovenky využívajú na kúpu domu peniaze z&nbsp;dedičstva, prípadne sa širšia rodina poskladá na kúpu nehnuteľnosti a&nbsp;následne ju prenajímajú. Dom potom, obrazne povedané, zarába peniaze. V&nbsp;takomto prípade sa však najprv cudzinci a&nbsp;cudzinky musia registrovať na daňovom úrade. Daňový úrad im pridelí identifikačné číslo, podľa ktorého kontroluje podnikanie.

Záujem o&nbsp;domy pri Jadranskom mori ostatné roky neutícha, skôr naopak. Aktuálne však, tak ako u&nbsp;nás a&nbsp;na celom svete, aj ceny chorvátskych nehnuteľností stúpajú, obrazne povedané, do astronomických výšok. „Cena sa odvíja od oblasti, orientačne je to od 2 000 eur do 9 000 eur za štvorcový meter,“ hovorí Monika Sunara. Miriam Kelečič v&nbsp;čase našej návštevy sprostredkúvala predaj domu s&nbsp;dvoma apartmánmi na ostrove Vir za 250-tisíc eur, zatiaľ sa jej ozvali štyria záujemcovia.

Dobré možnosti na kúpu nehnuteľnosti sú ešte v&nbsp;oblasti Zadaru, vládne tu investičný boom. Na Ostrove Vir, ktorý sme navštívili, vydali až 260 stavebných povolení, domy by tu mali stáť do dvoch rokov, niektoré z&nbsp;nich sú už predané, ako sa povie, na papieri. „Benefitom tejto oblasti je stabilné počasie, čisté more, v&nbsp;blízkosti sú štyri národné parky a&nbsp;dobré je aj diaľničné spojenie zo Slovenska. Bratislavu delí od Zadaru vyše 660 kilometrov a&nbsp;v&nbsp;ideálnom prípade trvá cesta autom okolo sedem hodín. Celkovo Chorvátsko je pre Slovákov a&nbsp;Slovenky lákadlom pre zemepisnú blízkosť a podobnú mentalitu,“ dodáva Monika Sunara.