Tomáš Kubuš

Goa je fenoménom miliardovej krajiny. Je to najmenší spomedzi všetkých indických štátov, no ak sa pozrieme na štatistiku v&nbsp;podobe HDP na osobu, Goa vyletí nad oblaky a&nbsp;míľovými krokmi predbehne všetky ostatné. Je to iná India. Nie je taká uponáhľaná, špinavá a&nbsp;chaotická ako sever posiaty najznámejšími miestami krajiny a&nbsp;nemá v&nbsp;sebe ani okázalosť hinduistických svätýň, akými sa môže popýšiť južná India. Napriek tomu sa Goa katapultovala medzi naj­obľúbenejšie miesta a&nbsp;domáci jej meno vyslovujú s&nbsp;akousi túžbou – aspoň raz za život sa tam pozrieť.

<p>Je najmenší a zároveň jeden z najprosperujúcejších štátov Indie, ktorý na rozdiel od iných častí krajiny prakticky nepozná chudobu a&nbsp;žobrákov. Hlavným mestom je Panadží, ďalšie väčšie mestá sú Margao, Mapusa, Vasco da Gama. Goa sa rozprestiera na rozlohe 3&nbsp;702 štvorcových kilometrov, žije tam približne 1,5 milióna obyvateľov. Miestny jazyk je kónkančina, väčšina obyvateľov hovorí po anglicky. Najdôležitejším hospodárskym odvetvím je turistický ruch, nasleduje poľnohospodárstvo a ťažba nerastov. Krajinu lemuje 101 kilometrov pobrežia so širokými a viac-menej prázdnymi plážami.</p>

Goa sa stala najobľúbenejším miestom na opulentné indické svadby, a&nbsp;ak si bohatší Indovia hľadajú dovolenku vo vlastnej krajine, najčastejšie skončia práve tam. Čím to je, že je taká príťažlivá a&nbsp;pôsobí ako magnet? Odpoveď sa môže ukrývať v&nbsp;jej absolútnej odlišnosti, ktorú do tohto regiónu zasiali Portugalci. Je tam veľa európskych vplyvov, cítiť pohodu typickú pre prímorské oblasti, nájdete tam lákavé pláže a&nbsp;oddych od civilizácie.

Ocitnúť sa v&nbsp;starej Goe, ktorá je široko-ďaleko známa pod portugalským menom Velha Goa, je ako zjaviť sa v&nbsp;časovej kapsule starej niekoľko storočí. Goa sa preplietla s&nbsp;Portugalskom tak výrazne, že podľa tamojších kostolov by ste zrejme nikdy netipovali, že sa stále nachádzate v&nbsp;Indii. Prvý kontakt medzi Indiou a&nbsp;Portugalskom prišiel už v&nbsp;roku 1498, keď sa Vascovi da Gama podaril husársky kúsok objavením námornej cesty na indický subkontinent. Jeho lode prišli k&nbsp;pobrežiu dnešnej Kéraly a&nbsp;zmenili tok dejín celej Ázie a&nbsp;Európy.

ĎALŠIE FOTOGRAFIE Z INDICKÉHO KÚSKA RAJA NÁJDETE V GALÉRII

Od toho momentu už nebolo nič ako predtým a&nbsp;preteky v&nbsp;kolonizovaní juhu či juhovýchodu Ázie sa mohli začať. Portugalci mali spočiatku na Indiu monopol a&nbsp;dôkazom toho bol aj rok 1510, keď sa po bitke s&nbsp;bídžápurským sultánom portugalský guvernér Afonso de Albuquerque zmocnil pobrežnej oblasti, ktorú dnes poznáme ako Gou. Začal sa písať portugalský príbeh regiónu a&nbsp;od počiatku 16.&nbsp;storočia sa tam Portugalci držali až do roku 1961, teda dávno po tom, ako sa India osamostatnila od britskej koruny. Týchto 450 rokov portugalskej nadvlády je nezmazateľnou stopou a&nbsp;aj to prispieva k&nbsp;unikátnosti celej oblasti. Velha Goa je ráno tiché miesto duchov. Nechodí tam veľa turistov, občas tam zablúdia domáci, no inak miesto patrí kostolným vežiam a&nbsp;ruinám niekdajších svätostánkov. Stará Goa sa ocitla na zozname UNESCO, pretože nikde v&nbsp;Indii nenájdete toľko historických kostolov ako práve tam.

<strong>Článok pokračuje na ďalšej strane.</strong>

Kráčame upravenými cestami bez odpadkov a&nbsp;človek by skutočne ľahko uveril, že je niekde v&nbsp;zabudnutom portugalskom mestečku. Občas sa objaví záhradník, šofér tuk-tuku stojaci na krajnici a&nbsp;niekoľko majiteľov obchodíkov či stánkov s&nbsp;jedlom sa pripravuje na svoj deň. To ticho, ktoré sa vznáša nad kostolnými vežami, je podmanivé. K&nbsp;najikonickejším miestam starého mesta patria ruiny Kostola svätého Augustína. Niekdajší kostol z&nbsp;konca 16.&nbsp;storočia sa premenil na pôsobivé ruiny, pretože sakrálna stavba sa v&nbsp;polovici 19.&nbsp;storočia začala rozpadať, až sa takmer celá stratila. Má v&nbsp;sebe akúsi symboliku portugalskej vlády. Najprv stála na pevných, takmer neotrasiteľných základoch, až sa napokon rozpadla a&nbsp;ostali po nej len nemé spomienky. Z&nbsp;kostola ostala stáť iba jedna zo štyroch veží. Ráno ju nádherne zalejú slnečné lúče. Niet tam živej duše, no napokon sa zjaví strážnik na motorke s&nbsp;kľúčikom od brány. Akoby prišiel na zavolanie, ktoré nikto nevyslovil.

Najdôležitejším miestom Velha Goy je bazilika Bom Jesus. Zaujme svojou monumentálnosťou aj krásnym barokovým priečelím, ktoré si v&nbsp;portugalských kolóniách vyslúžilo taký veľký obdiv, že o&nbsp;ňom hovorili ako o&nbsp;jednom zo siedmich divov portugalského sveta. Bazilika sa stala akýmsi archetypom, ktorý si Portugalci vzali so sebou do iných častí sveta a&nbsp;stavali podľa neho. Dnes je obrovským ťahákom, lebo ukrýva pozostatky svätého Františka Xaverského. Španielsky misionár v&nbsp;portugalských službách viedol kresťanské misie v&nbsp;Ázii a&nbsp;s&nbsp;krížom v&nbsp;ruke sa snažil zakoreniť kresťanstvo od Indie cez Srí Lanku, Malajziu, Borneo, Moluky až po Japonsko. Zomrel pred tým, ako sa mohol vydať do Číny, ktorej vládla slávna dynastia Ming. Jeho telo putovalo aj po smrti. Po tom, ako ho pochovali v&nbsp;malajzijskej Melake, ho v&nbsp;roku 1553 slávnostne previezli nazad do Goy a&nbsp;uložili práve v&nbsp;tejto bazilike. Nie div, že je pútnickým miestom, a&nbsp;hoci India je prevažne hinduistická a&nbsp;moslimská krajina, stále by ste v&nbsp;nej napočítali vyše 25&nbsp;miliónov kresťanov.

Dnes je tam prázdno, no keby ste prišli v&nbsp;čase, keď raz za desať rokov vystavujú telo svätca, nedopočítali by ste sa, koľko duší dokáže tento priestor zaplniť. Katedrála Sé má povesť najväčšej portugalskej stavby celej Ázie a&nbsp;rozhodne by sa nestratila ani na starom kontinente. Vnútri na drevených laviciach sedí niekoľko ľudí, zopár mníšok a&nbsp;atmosféru dotvárajú staré kamenné náhrobky tých, ktorí toto miesto poznali v&nbsp;jeho zárodku. Koloniálne náhrobky sú fascinujúce. Raz ich zdobí lebka s&nbsp;prekríženými kosťami, inokedy krásna loď, no väčšinou sú to len chladné písmená vysekané do kameňa, vďaka čomu o&nbsp;nich vieme aj dnes. Muselo to byť neskutočné obdobie. Na nových obyvateľov útočila horúčava, neznesiteľná vlhkosť, malária, dyzentéria, a&nbsp;ak sa dožili 35&nbsp;rokov, mohli si gratulovať. Mnohí o&nbsp;takom veku ani nesnívali.

K&nbsp;najkrajším miestam patrí Kaplnka svätej Kataríny. Presne tak si predstavujete kostolík zakotvený v&nbsp;koloniálnom svete. Krátko po tom, ako Alfonso de Alburquerque premenil Gou na portugalské miesto, vznikla táto kaplnka takmer na prahu bývalých moslimských hradieb. Mala označovať miesto, ktorým sa slávny portugalský dobyvateľ dostal do mesta, čím zmenil tok jeho dejín. Dnes má fasádu nahlodanú tropickým vlhkom s&nbsp;jemne opadanou omietkou. Kaplnke robí spoločnosť niekoľko vznešených stromov a&nbsp;upravený trávnik, po ktorom sa občas prejdú burunduky. Dnes je Velha Goa akýmsi mementom pominuteľnosti. V&nbsp;polovici 18.&nbsp;storočia ju postihla epidémia a&nbsp;tá preťala žily unikátnemu miestu. Nadišiel čas presťahovať sa.

Najdôležitejším centrom dnešnej Goy je mesto Panadží. Na indické pomery nejde o&nbsp;žiadneho velikána, žije v&nbsp;ňom niečo vyše 110-tisíc obyvateľov. V&nbsp;maličkom štáte však ide o&nbsp;veľké centrum. Leží na brehu rieky Mandovi, vďaka ktorej má prístup k&nbsp;oceánu, a&nbsp;tak nie div, že si ho aj Portugalci vybrali za jedno zo svojich hlavných miest. Dobu svojej najväčšej slávy zažilo Panadží v&nbsp;18.&nbsp;storočí, keď sa Portugalci rozhodli presunúť tam svoje hlavné mesto z&nbsp;Velha Goy. Romantika koloniálneho mesta sa z&nbsp;neho rokmi vytratila, hoci občas na vás ešte stále dýchne v&nbsp;podobe starých budov či príbehov. 

Ak niekde v&nbsp;štáte Goa cítiť povestný indický chaos, je to práve tam. Ulice žijú obchodom, predavačmi, tuk-tukmi, autami či motorkami, v&nbsp;bazároch sa zjednáva a&nbsp;handrkuje o&nbsp;pár desiatok rupií, no aj tak v&nbsp;týchto denných rutinách cítiť pokoj premiešaný s&nbsp;exotikou miesta. Predavači na križovatkách predávajú zo svojich vozíkov tropické ovocie, inde zase pripravujú ranné omelety s&nbsp;korením masálá, ktoré rozvoniavajú na celú ulicu. Stačí kráčať a&nbsp;človek zažije filmový pás indických zážitkov.

Jediné, čo je trošku iné než v&nbsp;uliciach Dillí či Kalkaty, je akási neindická čistota. Srdcom dnešného mesta je nádherný snehobiely Kostol nepoškvrneného počatia Panny Márie v&nbsp;barokovom štýle. Je iný než všetky ostatné, pretože sa doň vstupuje zvláštnym schodiskom, ktoré tvorí dekoráciu samotnej stavby. Neraz sa stalo kulisou pre bollywoodske filmy, a&nbsp;tak za ním prichádzajú aj mnohí domáci turisti, ktorí ho poznajú zo svojich obľúbených scén. Kaplnka tam stála už v&nbsp;roku 1541, aby chránila portugalských námorníkov, a&nbsp;po čase sa z&nbsp;nej stal plnohodnotný kostol. 

Neďaleko od tohto miesta kotvili lode prichádzajúce z&nbsp;Lisabonu, a&nbsp;tak sa Panadží stalo prvým kontaktom z&nbsp;Indiou. V&nbsp;parku neďaleko nábrežia sa vyníma stĺp ozdobený replikou hlavice kráľa Ašóku ako symbol, že dnes je Goa v&nbsp;indických rukách. Ráno sa na promenáde ešte prechádza viacero ľudí, ale neskôr, keď sa deň rozhorúčil, sa všetko vyprázdnilo. Len niekoľko majiteľov drevených lodiek čaká na zablúdeného turistu, aby mu ponúkli plavbu po rieke s&nbsp;výhľadom na oba brehy. Nábrežím sa tiahne aj zopár drevených stavieb s&nbsp;dvomi poschodiami, ktoré kedysi plnili funkciu bazárových domčekov.

Breh za riekou Mandovi je bizarne posiaty reklamami na indické pivo či na kasína, hotely alebo apartmány, ktoré si môžete kúpiť ako investíciu či „letný“ dom. Zastavte sa aj v&nbsp;umeleckej galérii v&nbsp;nádhernom koloniálnom dome, no aj budova sekretariátu, ktorá bola kedysi palácom Ádila Šáha, má čo povedať. Bídžápurský sultán si ho dal postaviť ako svoju letnú rezidenciu, nevediac, že o&nbsp;pár rokov sa v&nbsp;jeho svete všetko otrasie. Tešil sa z&nbsp;neho len niekoľko rokov, kým sa z&nbsp;ničoho nič neobjavili Portugalci. Tí jeho ríšu rozbili na trosky a&nbsp;na nich vybudovali vlastné zámorské impérium. 

V&nbsp;Panadží je napokon skvelé objaviť aj chuť špecifickej kuchyne, typickej pre Gou. Každý indický región je malý gastronomický kúsok neba, no na tomto mieste to platí hádam dvojnásobne. Určite treba ochutnať lokálne chakuti, miestnu odpoveď na obľúbené karí, kde sa strieda chuť kokosového mlieka s&nbsp;čili a&nbsp;dokonca s&nbsp;makovými semienkami. Medzi najlepšie jedlá patrí aj vindalu s&nbsp;výraznou portugalskou stopou, vďaka ktorej je jedlo podfarbené chuťou vínneho octu aj cesnaku. Priniesli ho v&nbsp;16.&nbsp;storočí Portugalci a&nbsp;v&nbsp;18.&nbsp;storočí si ho odtiaľ vzali domov Briti. Na konci hostiny si ešte doprajte pohárik feni –&nbsp;lokálnej pálenky z&nbsp;kešu či kokosovej palmy, a&nbsp;nepohrdnite ani dezertom bebinka s&nbsp;mnohými farbami a&nbsp;vrstvami.

Hoci má Goa svoje fantastické historické príbehy, mnohí ľudia tam prichádzajú, aby si užili rajské pláže a&nbsp;oddych pod palmami. Je pritom jedno, či ide o&nbsp;zahraničných návštevníkov alebo domácich. Najznámejšou plážou celého pobrežia je jednoznačne Andžuna, ktorú si za svoj nový domov od 60.&nbsp;rokov 20.&nbsp;storočia zvolilo aj hnutie hippie. Bola to doba, keď sa tisíce mladých ľudí z&nbsp;Európy či Ameriky vydávali na strastiplnú cestu cez Turecko, Irán, priesmyky Afganistanu či nížiny Pakistanu až do tohto indického štátu. Tam našli svoj stratený raj, kde neplatili žiadne konvencie konzervatívneho domova. Andžuna sa stala symbolom uvoľneného života, hudby, dlhých vlasov a&nbsp;plážových párty prepletených s&nbsp;marihuanou či hašišom. Spočiatku všetko fungovalo a&nbsp;utopický sen prichádzalo žiť čoraz viac ľudí, no ako to už býva dobrým zvykom, všetko má svoj koniec.

Prišiel heroín zo severnej Indie, problémy v&nbsp;komunite, objavili sa v&nbsp;nej ľudia, ktorí nemali s&nbsp;hippie nič spoločné, a&nbsp;tak sa domáci, obrnení božskou trpezlivosťou, vzbúrili. Sen sa rozpadol, no aj tak tam niekoľko pôvodných „hipisákov“ ostalo žiť dodnes. Andžuna sa od tých čias veľmi zmenila. Drevené chatrče na pláži vystriedali rodinné penzióny, hotely, umelecké galérie, pribudli kaviarne, kde môžete vychutnať ranné kapučíno a&nbsp;večer pokojne pizzu či talianske cestoviny. Toto miesto má dnes úplne iný charakter než ďalšie prímorské oblasti. Ešte stále v&nbsp;Andžune cítiť akúsi slobodu pod štíhlymi palmami s&nbsp;nohami zaborenými v&nbsp;bielom piesku. Vyberte sa na známy blší trh Hippie Market, ktorý sa koná každú stredu, a&nbsp;môžete si vybrať od ručne robených šperkov cez oblečenie, hudobné nástroje, drevené výrobky až po množstvo organických produktov. Mieša sa tam indická kultúra s&nbsp;európskou a&nbsp;akoby presne toto bolo pre Gou predurčené.

Ak hľadáte absolútny pokoj a&nbsp;malý kúsok raja len pre seba, vyberte sa na miesto zvané Varka. Leží mimo väčších centier, a&nbsp;tak tam nájdete ticho, hoci ak sa budete chcieť ísť večer prejsť, objavíte zopár miestnych reštaurácií, obchodíkov či hotelov. Napriek tomu má Varka osobitý šarm. Skvelé miesto z&nbsp;nej robí jej dlhočizná biela pláž, ktorá akoby nemala koniec ani začiatok. Pobrežie lemujú desiatky, miestami až stovky štíhlych paliem s&nbsp;kokosovými orechmi a&nbsp;pokojne ich nájdete aj zapichnuté v&nbsp;piesku. Stačí ich vziať, otvoriť a&nbsp;osviežiť sa s&nbsp;výhľadom na Indický oceán. Pri prechádzke po pláži objavíte aj zopár drevených rybárskych člnov s&nbsp;klbkom sietí, čakajúcich na ranný lov. Hoci vás objavovanie okolia láka, skôr či neskôr skončíte na pláži. Oceán je občas rozbúrený, posiaty vlnami, ale to osvieženie, ktoré vás v&nbsp;ňom čaká, je priam dokonalé. Varka ešte stále nesvieti na turistickej mape veľkými písmenami, no presne to je ono. Nájdete si tam vlastný malý kúsok raja na indickom pobreží a&nbsp;to za návštevu určite stojí.