Samostatne hospodáriaci roľník Martin Kolárik z Polianky pri Myjave to počas žatvy skúsil chvíľu po starom. Pomôcť mu prišli nadšenci zo združenia Folklórne kopanice.
Veľa toho neurobili, ale pripomenuli si staré časy, ktoré si už pamätá len málokto. Niekedy je ťažké prísť na to, ako a čo naši predkovia robili, aby sa zasa až tak nenadreli a aby im išla práca od ruky.
VIAC FOTOGRAFIÍ ZO ŽATVY NA KOPANICIACH NÁJDETE V GALÉRIIPôda nadovšetko
Nemali to jednoduché. „V minulosti rodiny hospodárili na pôde, ktorá ich živila. Zem bola prostriedok obživy a znamenala pre nich všetko. Kto nemal pôdu, nemal istotu. Na Myjave boli aj bezzemkovia, odkázaní nájsť si prácu ako sluhovia, slúžky, paholci alebo čeľadnice. Ale takých veľa nebolo,“ vysvetľuje Martin.
Pôda na kopaniciach nebola ktovieaká. Vyžadovala väčšiu starostlivosť a prinášala menšiu úrodu než v rovinatých oblastiach. „Ani dnes to nie je iné. Nemáme rekordné výnosy. V minulosti tu neboli ani veľké výmery lesov, ktoré by ľudí boli živili. Lesy v myjavskom katastri boli väčšinou obecné. Rodiny a sedliaci z nich žiadny osoh nemali. Museli sa spoliehať iba na pôdu. Osvietenejší sa venovali činnosti s vyššou pridanou hodnotou. Bolo to najmä ovocinárstvo a finalizácia produkcie. Mali sme tu mlyny, sušiarne ovocia a ďalšie zariadenia na spracovanie úrody. Dôležité bolo, aby ľudia vyžili z toho, čo dopestovali. Problémom boli peniaze. Ten sa snažili gazdovia zmenšovať predajom vlastnej produkcie. Peniaze potrebovali.“
Dôležitým momentom v živote kopaničiarov boli trhy, ktoré bývali na Myjave každú stredu a sobotu. „Ľudia z kopaníc prichádzali na trh predávať. Prišli aj obchodníci, ktorí tovar kupovali a predávali ďalej.“ Brezová pod Bradlom bola známym trhom s vajcami. Obchodníci ich tu vykupovali, konzervovali vo vápenitej vode a ukladali do zásobníkov. Predávali ich ďalej v čase, keď sa skončila sezóna znášok. Pred Vianocami ich rozvážali po polovici Uhorska.
Niektorí kopaničiari sa venovali remeslám. Väčšinou svoju zručnosť kombinovali s prácou s pôdou. Tých, ktorí sa venovali iba remeslu, bolo málo. „Okolo poľnohospodárstva sa točilo všetko. Bol naň nadviazaný ročný cyklus a dianie.“ Deti z kopaníc chodievali do učenia alebo do služby v bohatších oblastiach bližšie k Novému Mestu nad Váhom do považskej nížiny alebo k Trnave. Tí odvážnejší sa vybrali až do Maďarska, do Česka či do Viedne. Záviselo to od osobnej odvahy a akčnosti.
Pokračovanie na ďalšej strane...