Okrídlené prenášače
Trsteniarik tamariškový ako jediný spomedzi trsteniarikov nezalieta na zimu do Afriky, ale zostáva na juhu Európy. „Niektoré zimoviská v Albánsku som navštívil a vtáky odtiaľ som neskôr chytil tu. V Taliansku nám jedného nášho trsteniarika chytili niekoľkokrát a potom zasa priletel k nám.“ Výskum vtákov je dôležitý aj pre zisťovanie rozširovania chorôb. Vtáky ich môžu prenášať na veľké vzdialenosti. „Zistili sme u nás druh afrického kliešťa, ktorý v Afrike parazituje na cicavcoch, ale jeho prenášačom sú vtáky. Takto sa dostal do Turecka a na juhovýchod Európy. Tieto špecifické kliešte sa nám podarilo nájsť na trsteniarikoch u nás. Našťastie u nás nie sú zatiaľ také klimatické podmienky, aby prežili a dostali sa na cicavce, ktoré potrebujú na život.“
Spoznávať kondíciu a zdravotný stav vtákov je pre človeka dôležité na to, aby sa vedel pripraviť alebo aby sme mali prehľad o stave prírody. Fúzatka trstinová k nám napríklad prináša druh roztoča zamatovca, ktorý môže spôsobovať kožný týfus. V Ázii je to dokázané. Spôsobuje kožné choroby a môže byť hygienickým a zdravotníckym problémom. „Počas vtáčej chrípky sme boli pripravení okamžite monitorovať populácie vtákov u nás. Vírusom sa darí dobre prezimovať práve na vodných vtákoch. Môžu to byť aj trsteniariky. Podarilo sa nám u nich zistiť pestrú škálu rôznych subtypov chrípky.“
VIAC FOTIEK K ČLÁNKU NÁJDETE V GALÉRII...Kukučie novinky
Ornitológ Trnka sa venuje aj kukučke. „Vedel som, že kukučkou sa zaoberá veľa kolegov. Bolo to pre mňa niečo, čo robia takmer všetci. Ale venoval som sa druhu, ktorý je jej hostiteľom a vychováva jej mladé. Tak som sa do toho ‚namočil‘ aj ja. Išiel som do toho s tým, že o kukučke sa už predsa nič nové zistiť nedá. Dá. Zrazu sme objavovali nové trendy.“ Mimochodom, laici dodnes netušia, že kukučia samička nekuká a vydáva úplne iný zvuk. Povedať „Zakukaj, kukučka, koľko rokov sa ešte dožijem“ je nepresné. Treba sa pýtať „kukučiaka“.
„Samička kukučky má dva farebné varianty, takzvané morfy. Môže byť sivá ako samec alebo celá hrdzavá. Táto farebná dvojtvárnosť je pre kukučky životne dôležitá kamufláž. Keď jeden farebný variant kukučiek začnú vtáky, ktorým kladie do hniezda vlastné vajíčka, odháňať, môže prísť tá druhá, ktorú ešte nepoznajú, a bude úspešnejšia. Pravdepodobne sa dva farebné varianty v oblastiach evolučne striedajú. Aj odborníci v zahraničí boli z našich nových poznatkov unesení.“ Dovtedy si farebnú odlišnosť vysvetľovali tak, že sivá sa podobá na jastraba a hostitelia sa jej boja a neútočia na ňu, hrdzavá zasa pripomína sokola. „Nám sa podarilo dokázať, že to tak nie je,“ dodáva s úsmevom ornitológ. „Upriamili sme pozornosť iným smerom. Zistili sme, že na vzťahu kukučky a jej hostiteľov môžeme skúmať veľa vzájomných prepojení a prispôsobovaní.“
Pokračovanie na ďalšej strane...
