Alfréd Trnka natiahol siete skoro ráno. Keď som prišiel, už mal vo vrecúškach nachytanú najmä kopu niekoľkých druhov malých hnedých trsteniarikov. „Spočiatku som vtáky len pozoroval. Potom som prišiel na to, že sa nejako správajú. Začal som sa pýtať sám seba, prečo v danej chvíli robia práve to, čo robia, a v inej niečo iné. Čoraz viac som sa do toho ponáral. Hovorí sa, že pre výskum je dôležitá hravosť a zvedavosť. Čím dlhšie sa deti hrajú, tým kreatívnejšie sú v dospelosti. Myslím aktívne hry, nie na tabletoch. Dôležitá je aj zvedavosť – chcieť vedieť, prečo je to práve tak.“

Odchyt a krúžkovanie majú svoje pravidlá. „Podľa krúžku a databázy na internete ornitológovia vedia o okrúžkovaných vtákoch nielen to, kde sa objavili, ale aj v akej boli kondícii. Keby niekto z kolegov našiel už len nožičku z vtáka alebo iba krúžok, dozvedeli by sme sa o tom. Krúžkovatelia sú organizovaní. Musia mať skúšky a povolenia. Získané údaje zaznamenávame do online databáz, ktoré využívame medzinárodne.“ Alfréd Trnka chytil napríklad migrujúceho trsteniarika, ktorý mal krúžok kolegu zo Švédska. „Hneď som mu poslal mail, že ho môže o pár dní čakať. Ja som sa vďaka vtákom pomyslene dostal na mape do oblastí, kde som ni­kdy nebol. Do Izraela, do Egypta, Južnej Afriky... Je zaujímavé nájsť vtáčika s cudzím krúžkom.“

Ornitológia, to už nie je len stolička a ďalekohľad, posunula sa až na molekulárnu úroveň. Ornitológovia využívajú genetiku, fyziológiu. „Krúžkovanie nie je cieľ, je to len metóda, ako vtáky čo najlepšie spoznať. Dôležité sú odchyty, kontrola a odbery biologických vzoriek.“ Amatérski ornitológovia dopĺňajú profesionálov. Ich činnosť je dôležitá v rámci občianskej vedy. „Amatéri dokážu pokryť širokú oblasť, s ktorou by sme si sami neporadili. Môžu aj krúžkovať, ale je dôležité, aby to robili organizovane a s cieľom hlbšieho poznania.“

Dôležitý manažment

Močiare zarastené trstinami sú charakteristické dvojrozmernosťou. Sú to len steblá a listy. Les má rozkonárené koruny. Trstiny sú špecifický biotop pre potravu a pohyb vtákov. „Preto ma zaujímajú močiarne a mokraďové druhy. S mokraďami je u nás problém. Tie, ktoré sú striktne chránené a bezzásahové, prirodzene zanikajú tým, že sa zazemňujú. Zvyčajne im chýba ľudská činnosť. Parížske močiare sú chránené pre bučiačika močiarneho. Hniezdi špeciálne v trstinách. V chránených Parížskych močiaroch ich je približne päť párov, ale pri najbližšom malom komerčnom rybníčku obhospodarovanom ľuďmi hniezdi až desať párov len preto, že im udržiavajú, kosia priestor a majú tam dostatok malých rybiek na obživu. Manažment vzácnych biotopov je dôležitý, aby sa neznižovala ich kvalita a aby nezanikali. V minulosti si manažment robila príroda sama. Tiekol potok, vznikol močiar. Keď sa zazemnil, potok si našiel inú cestu a vytvoril močiar inde. Po tom, ako človek napriamil potoky do kanálov, potok či rieka nemá slobodu rozlievať sa.“

Pokračovanie na ďalšej strane...