Svoju novinársku kariéru som začínal v roku 1995 v rodnom Brne, aby som v nej potom pokračoval na Slovensku. Až do roku 2007, kedy sa môj život spojil so Životom, som sa ako redaktor venoval predovšetkým športovému spravodajstvu a publicistike, dnes sa v rámci nášho magazínu zaoberám podstatne širšou ponukou tém v stredoslovenskom regióne. Najkrajším bonusom tejto práce je fakt, že sa stretávam so stále novými, častokrát veľmi inšpiratívnymi ľuďmi a rozširujem si svoj všeobecný rozhľad. Čo viac s môže človek od svojho povolania želať? Hoci aj v ňom niekedy prežívam ťažšie chvíle, doteraz ma neomrzelo a verím, že to tak ešte nejaký čas zostane.

Richard Budín

Mamička dnes už štyroch detí absolvovala svoj prvý pôrod pred trinástimi rokmi v&nbsp;jednej zo slovenských nemocníc. „Prišla som tam otvorená na šesť centimetrov a&nbsp;čakalo sa, že o&nbsp;dve hodiny bude po všetkom. Napriek tomu to bol ťažký pôrod. Nepostupoval podľa predstáv, bola som v&nbsp;psychickej nepohode. Dcéra Mária sa napokon narodila pomocou klieští. Som presvedčená, že dôvodom bola moja nevhodná poloha,“ myslí si Zuzana Švárna. Aj keď všetko napokon dopadlo dobre a&nbsp;bez následkov, negatívneho pocitu sa už nedokázala zbaviť.

Druhé dieťa, syna Lea, priviedla na svet v&nbsp;malej nemocnici v&nbsp;Taliansku, kde v&nbsp;tom čase žila. „Tam to bolo úplne o&nbsp;inom. Jedna pôrodná asistentka neustále pri mne, žiaden tlak, urobili všetko, čo som chcela. Od svetla, hudby až po moje behanie. Asistentka mala len 23 rokov a&nbsp;pritom úžasný prístup a&nbsp;vedomosti. Lekár prišiel na sálu len na poslednú fázu pôrodu. Sadol si a&nbsp;keďže nedošlo k&nbsp;žiadnej komplikácii, ani neintervenoval. Chlapec sa narodil úplne bez problémov po štyroch hodinách,“ opisuje pozitívnu skúsenosť.

Po návrate na Slovensko otehotnela so súčasným partnerom Igorom tretíkrát. Zisťovala, či sa v&nbsp;našich nemocniciach niečo zmenilo, a&nbsp;usúdila, že veľa nie. „Stále velia lekári a&nbsp;pokiaľ chcete niečo nadštandardné ako prestrihnutie pupočnej šnúry alebo zvolenie ľubovoľnej polohy, musíte si to prácne vydobýjať. Nevedela som nájsť pôrodnicu, kde by nechali ženu ženou a&nbsp;boli jej len nápomocní,“ hovorí. V&nbsp;tom čase prišiel veľmi zaujímavý moment – Igor prišiel s&nbsp;návrhom, aby rodili doma.

Niekoľko žien z&nbsp;okruhu ich známych s&nbsp;tým už malo skúsenosť, v&nbsp;predstihu sa na túto udalosť začali pripravovať. Po absolvovaní kurzu hypnopôrodu cvičila Zuzana doma pol roka metódu založenú na hlbokej relaxácii, uvoľňovaní panvového dna, správnom dýchaní. „Žena sa týmto cvičeniam musí venovať každý deň, čo bol aj môj prípad. Toto ma naštartovalo, hoci som si, samozrejme, uvedomovala aj riziká,“ reaguje na našu otázku, čo by robila, keby...

„Musíte to akceptovať a&nbsp;zobrať na seba zodpovednosť. Samozrejme, s&nbsp;pomocou pôrodnej asistentky so skúsenosťami z&nbsp;domácich pôrodov, ktorej absolútne dôverujete. Vďaka nej som presne vedela, čo sa počas pôrodu deje, upokojovala ma, že je všetko v&nbsp;poriadku, poradila mi najvhodnejšiu polohu, mala prístroj na počúvanie srdiečka bábätka. Išla z&nbsp;nej obrovská istota,“ spomína na 4. máj 2018, keď doma priviedla na svet malého Martinka. Po tejto skúsenosti už viac neriešila, ako postupovať v&nbsp;prípade ďalšieho pôrodu.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Ten prišiel 18. júna tohto roka. Pred narodením Jakubka opäť absolvovala všetky predpôrodné vyšetrenia a&nbsp;uznáva, že v&nbsp;tomto smere je na Slovensku starostlivosť o&nbsp;ženu na veľmi dobrej úrovni. „Mám gynekológa, ktorý domáce pôrody akceptuje a&nbsp;do ničoho ma nenútil. Vedela som, že dieťa je donosené a&nbsp;v&nbsp;správnej polohe. Verila som svojmu telu a,&nbsp;samozrejme, opäť aj svojej pôrodnej asistentke,“ vracia sa k&nbsp;nedávnemu pôrodu takmer štvorkilového chlapčeka. Na svet prišiel po štyroch hodinách.

Zuzana najskôr ležala vo vani s&nbsp;vodou, potom vyšla von a&nbsp;porodila v&nbsp;kúpeľni. Hovorí o&nbsp;udalosti, ktorá neskutočne posilnila vzťahy v&nbsp;rodine – aj smerom k&nbsp;starším deťom a&nbsp;ich prístupu k&nbsp;mladším súrodencom. „Bol to zážitok, jeden z&nbsp;najkrajších v&nbsp;mojom živote. Pri Martinkovi som mala len minimálne poranenia, pri&nbsp;Jakubkovi žiadne. Pýtam sa, prečo sú domáce pôrody inde možné a&nbsp;na Slovensku nie?“ posiela otázku zákonodarcom.

Ak by musela rodiť mimo domova, vybrala by sa do pôrodného domu. „Napríklad v&nbsp;Česku je ich viacero. Sú tam lekári, ale hlavný priestor dostávajú pôrodné asistentky. Keby to však v&nbsp;slovenských pôrodniciach fungovalo tak ako v&nbsp;tej talianskej, kde sa narodil môj najstarší syn, bez problémov by som tam išla,“ tvrdí. Rovnaký pohľad na vec má aj Zuzanin partner Igor, ktorý prišiel na svet so zlomenou kľúčnou kosťou. Aj táto udalosť je jedným z&nbsp;dôvodov, prečo v&nbsp;prípade svojich synov inicioval domáci pôrod. „Veľa som o&nbsp;tom čítal a&nbsp;počul. Na kurzy som chodil s&nbsp;partnerkou, absolvovali sme spolu rôzne prípravné procedúry a&nbsp;učili ma, ako byť Zuzane pri pôrode oporou. Bola to pre mňa veľká výzva,“ dodáva.

Pracujú v&nbsp;náročných podmienkach, v úplnej anonymite a&nbsp;s&nbsp;vedomím, že môžu čeliť trestnoprávnym následkom. Za týchto okolností nečudo, že kvalifikované pôrodné asistentky, ktoré pomáhajú nastávajúcim matkám pri domácich pôrodoch, by sme na Slovensku zrátali možno na prstoch jednej ruky. Patrí medzi ne aj žena, ktorú môžeme volať napríklad Tereza. Odhaduje, že za sebou má už okolo 300&nbsp;domácich pôrodov. Opisuje ich ako krásne a&nbsp;hlboké zážitky, hoci niekedy s&nbsp;náročnejšími situáciami. Ani v&nbsp;jednom prípade však podľa nej nedošlo k&nbsp;tomu, že by sa muselo ísť do nemocnice pre vážnu zdravotnú komplikáciu pri pôrode alebo po ňom.

Pre náš týždenník prehovorila o&nbsp;tom, prečo sa rozhodla vstúpiť na tenký ľad menom domáce pôrody. „Počas výkonu práce pôrodnej asistentky v&nbsp;nemocnici som postupne prichádzala na to, že vedenie pôrodov a&nbsp;spôsob, akým ženy rodia na Slovensku, neladí s&nbsp;prirodzeným priebehom, ale je riadený lekárskym postupom, na základe nastavených štandardov. Často to so sebou prináša zbytočné zásahy a&nbsp;traumy pre matku a&nbsp;novorodenca,“ vysvetľuje.

Začala vyhľadávať informácie zo zahraničia, odborné články o&nbsp;pôrodoch, neskôr ju oslovila prvá žena. Odvtedy sa venuje tejto „druhej práci“. Mrzí ju, keď sú domáce pôrody označované za hazard a&nbsp;rodičia obviňovaní z&nbsp;nevedomosti a&nbsp;nezodpovednosti. „Ak by to bola pravda, v&nbsp;žiadnom prípade by som o&nbsp;asistencii pri domácich pôrodoch neuvažovala. Jednou z&nbsp;podmienok je kvalitná domáca príprava s&nbsp;rodičmi, ich zodpovedný prístup. Vďaka tomu sme aj akútne odchýlky vždy zvládli v&nbsp;domácom prostredí,“ prezrádza Tereza.

Iné je to podľa nej vtedy, ak rodička domáci pôrod psychicky nezvláda, čo môže spôsobiť vyčerpanosť, stúpajúcu nedôveru až rezignáciu. Tento stav, ak sa situácia nezmení, si vyžaduje presun do pôrodnice. Takýchto skúseností však mala len minimum. Zdôrazňuje pritom, že treba veľmi starostlivo zvážiť, ktorá žena je vhodná na domáci pôrod. Nie u&nbsp;každej je totiž zdravotný stav úplne vyhovujúci. Napriek tomu podľa nej dopyt po domácich pôrodoch stúpa a&nbsp;pôrodné asistentky nedokážu pokryť dopyt.

„Matky tak vyhľadávajú pomoc dúl – pôrodných laičiek – alebo rodia doma samy, čím sa vrhajú do veľkého rizika,“ nabáda na zmenu legislatívy. Podľa Terezy chýbajú právne normy, vypracované štandardy pre zdravotnú starostlivosť pôrodnej asistentky o&nbsp;matku a&nbsp;dieťa v&nbsp;domácom prostredí alebo v&nbsp;pôrodných domoch, centrách, ktoré na Slovensku na rozdiel od iných štátov euroregiónu nenájdeme. Dúfa, že tento stav sa raz zmení a&nbsp;na domáce pôrody už u&nbsp;nás nebude pozerané cez prsty, respektíve paragrafy. Nateraz môže iba veriť ľuďom, s&nbsp;ktorými pracuje, že ochránia jej identitu.

Zrejme len ťažko by sme na Slovensku hľadali lekárov naklonených domácim pôrodom. Výnimkou nie je ani prednosta II. Gynekologicko-pôrodníckej kliniky Fakultnej nemocnice s&nbsp;poliklinikou F. D. Roosevelta doc. MUDr. Karol Dókuš. „Je to pomerne populárna téma aj z&nbsp;toho dôvodu, že v&nbsp;blízkom zahraničí, ako je Holandsko, Nemecko či Spojené kráľovstvo, sú domáce pôrody legálne a&nbsp;možnosti sú väčšie. Pohnútky tehotných žien v&nbsp;takýchto prípadoch chápeme tak, že prívetivosť a&nbsp;intimitu prostredia nájdu skôr doma ako v&nbsp;nemocnici. Na Slovensku sú však domáce pôrody mimo odporúčaných postupov a&nbsp;legislatívy a&nbsp;dejú sa na zodpovednosť zúčastnených. Hneď ako dôjde ku komplikáciám, môžu čeliť aj právnym následkom,“ pomenúva skutkový stav docent Dókuš.

Inými slovami – systém na Slovensku momentálne nie je nastavený tak, aby pôrodné asistentky robili domáce pôrody. „V&nbsp;krajinách, kde sú legálne, existujú prísne kritériá, ktoré ženy sú vhodné na pôrod doma. Neodporúča sa napríklad pre prvorodičky, ženy s&nbsp;prenášanou a&nbsp;viacplodovou tehotnosťou, pri nevhodnom naliehaní plodu alebo po predošlom cisárskom reze. Cieľom je minimalizovať riziko pri akýchkoľvek komplikáciách. To, že k&nbsp;nim v&nbsp;niektorých prípadoch dôjde, je jednoducho štatistický fakt. Neodporúčam domáce pôrody, lebo pri komplikáciách rozhodujú niekedy minúty. Ide o&nbsp;zbytočné riziko až hazard so zdravím, v&nbsp;krajných prípadoch so životom matky aj dieťaťa,“ dodáva prednosta.

Čo všetko sa môže pri pôrodoch, kde tehotenstvo prebiehalo v&nbsp;najlepšom poriadku, vo finálnej fáze zvrtnúť? „Počas pôrodu dochádza aj ku kompresii pupočnej šnúry, čo môže u&nbsp;plodu viesť ku kritickému nedostatku kyslíka, hoci predpôrodné vyšetrenia tomu nenasvedčovali. Práve toto je v&nbsp;20 až 30 percentách prípadov dôvod na akútny cisársky rez, ktorý v&nbsp;domácom prostredí nemožno urobiť. Stále pritom hovoríme o&nbsp;zdravej žene a&nbsp;zdravom plode. Ďalším akútnym rizikom je krvácanie. Pokiaľ niečo také nastane, prekrvenie je také výrazné, že rodička môže vykrvácať počas niekoľkých minút.

Polemiku, či to pri domácich pôrodoch dopadne dobre alebo nie, by som prirovnal k&nbsp;predpovedi počasia. S&nbsp;pomerne veľkou pravdepodobnosťou dokážeme určiť, že zajtra bude pekne, ale na sto percent to garantovať nevieme. Z&nbsp;nášho lekárskeho pohľadu treba pracovať skôr na tom, aby sa vytvorili podmienky blízke domácemu prostrediu aj v&nbsp;nemocnici – napríklad v&nbsp;podobe oddelených pôrodných boxov. Myslím, že v&nbsp;dnešnej dobe je nerozumné nevyužiť podmienky na bezpečný pôrod, ktoré ponúka moderná medicína, a&nbsp;odborný dohľad. Ženy majú navyše možnosť si pôrodnicu vybrať,“ zdôrazňuje Karol Dókuš. Podľa jeho slov pritom netreba pozerať len na to, aká je pekná, ale aj na následnú starostlivosť o&nbsp;dieťa, čo Rooseveltova nemocnica zabezpečuje ako jedno zo šiestich perinatologických centier na Slovensku.

V&nbsp;časoch, keď mohli nastávajúce mamičky o&nbsp;kvalitne vybavených pôrodných sálach len snívať, boli domáce pôrody úplnou samozrejmosťou. Treba dodať, že tomu zodpovedala aj vysoká úmrtnosť novorodencov. Z&nbsp;tohto pohľadu je trocha paradox, že v&nbsp;časoch čoraz rýchlejšieho technického pokroku sa časť žien akoby rozhodla vrátiť do minulosti. Dôvody, ktoré už poznáme z&nbsp;príbehu Igora a&nbsp;Zuzany, bude nepochybne zaujímavé doplniť aj o&nbsp;dostupné štatistiky. Podľa štúdie kanadských odborníkov, ktorú vytvorili na základe dát pozbieraných v&nbsp;Holandsku, USA, Spojenom kráľovstve, na Novom Zélande, vo Švédsku, Kanade, Austrálii, Japonsku, na Islande a&nbsp;v Nórsku, ťahajú domáce pôrody vo veci bezpečnosti za kratší koniec.
&nbsp;
Štúdia mapuje perinatálne komplikácie rodičiek aj novorodencov v&nbsp;prípadoch, keď sa žena rozhodla rodiť doma. Zahŕňala pritom budúce mamičky, pri ktorých neboli očakávané žiadne pôrodné komplikácie. V&nbsp;dobre integrovaných systémoch (teda krajinách naklonených domácim pôrodom, kde spĺňajú pôrodné asistentky viaceré kritériá) je riziko vážnych komplikácií u&nbsp;prvorodičiek vyššie o&nbsp;7 percent a&nbsp;u&nbsp;viacrodičiek o&nbsp;8 percent. V&nbsp;ostatných systémoch, kam patrí aj Slovensko, je riziko u&nbsp;prvorodičiek viac ako 3-krát vyššie, v&nbsp;prípade viacrodičiek asi o&nbsp;polovicu.
&nbsp;
Čo sa týka európskych krajín, najviac praktizujú domáce pôrody v&nbsp;Holandsku (momentálne asi 20 percent), v&nbsp;susednej Českej republike je to podľa odhadu od 0,5 do 1 percenta. K&nbsp;poslednému celoslovenskému údaju sme sa dostali zo zdrojov Národného centra zdravotníckych informácií, podľa ktorého v&nbsp;roku 2014 pripadalo na 55 000 pôrodov 225 pôrodov mimo zdravotníckeho zariadenia – vrátane takých, kde to ženy do pôrodnice nestihli. V&nbsp;prepočte je to niečo vyše 4 promile, teda 4 prípady na tisícku pôrodov. Čo sa týka najaktuálnejších dát z&nbsp;Banskobystrického samosprávneho kraja, podľa údajov gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia Rooseveltovej nemocnice sa za posledné roky pohyboval priemer okolo 2,6 promile, v&nbsp;tom minulom klesol na 1,8 promile.

Na hrane zákona: Sú domáce pôrody nezabudnuteľný zážitok alebo hazard?

Richard Budín

Autor článku

Richard Budín

Plus TV

Miro Jaroš sa na koncerte popasoval s technickými problémami.

Anička Slováčková sa podelila o zábery z letnej dovolenky.

Prežila autonehodu, bola v kóme, druhýkrát sa narodila. Dnes na oplátku pomáha núdznym

Výber pre vás

Na hrane zákona: Sú domáce pôrody nezabudnuteľný zážitok alebo hazard?

Richard Budín

Súvisiace články

Ventil úzkosti: Spisovateľ našiel inšpiráciu v autistickom synovi

Veronike Remišovej hekli počítač aj telefón: Na záškodnícke akcie je vraj zvyknutá

Odborníčka na financie varuje: Nie sme naučení šetriť! Z koronakrízy by sme sa mali poučiť

Autor článku

Richard Budín

Plus TV

Miro Jaroš sa na koncerte popasoval s technickými problémami.

Anička Slováčková sa podelila o zábery z letnej dovolenky.

Prežila autonehodu, bola v kóme, druhýkrát sa narodila. Dnes na oplátku pomáha núdznym

Výber pre vás