Zuzana Zimmermannová

Čierny snežný skúter zabrzdí na slnečnej terase lanovky Kornockbahn, odkiaľ za pekného počasia vidno až na vrcholky slovinského Triglavu, a&nbsp;usmiata dáma v&nbsp;dobovej uniforme rezko vykročí k&nbsp;oddychujúcim lyžiarom s&nbsp;fľašou prosecca. V&nbsp;kufríku má pripravené ďalšie lákadlá: hroznový cukor a&nbsp;lízanky pre deti, opaľovací krém a&nbsp;vreckovky pre zábudlivých.

Po chvíli opäť mizne za kopcom a&nbsp;rozmaznáva lyžiarov na ďalšom nečakanom mieste. Butlerský program, ktorý svoju históriu začal písať práve na Turracher Höhe, budúci rok oslávi 20. výročie. A&nbsp;hoci ho dnes pod inými názvami kopírujú v&nbsp;rôznych kútoch sveta, originál je len jeden. V&nbsp;rakúskych horách na hranici spolkových krajín Štajersko a&nbsp;Korutánsko ho priviedli priam k&nbsp;dokonalosti.

Nachádza sa v&nbsp;pohorí Nockbergen na západnej strane Gurktalských Álp v&nbsp;Rakúsku. Srdcom horského priesmyku je Turracherské jazero, ktoré v&nbsp;zimných mesiacoch pravidelne zamŕza.
&nbsp;
Stredom jazera prechádza hranica dvoch rakúskych spolkových krajín – Štajerska a&nbsp;Korutánska, a&nbsp;tak aj Turrach patrí čiastočne do štajerskej obce Predlitz-Turrach na severe a&nbsp;čiastočne do korutánskej obce Reichenau na juhu.
&nbsp;
V&nbsp;súčasnosti má okolo sto stálych obyvateľov a&nbsp;viac ako štyristo registrovaných sekundárnych rezidencií. Kompaktná osada tu začala vznikať až v&nbsp;druhej polovici 20. storočia spolu s&nbsp;rozvojom cestovného ruchu, ktorý je v&nbsp;súčasnosti aj vďaka rovnomennému lyžiarskemu stredisku hlavným hospodárskym ťahúňom.

Turracher Höhe

Náhorná rovina Turracher Höhe (1&nbsp;763 m n. m.) leží uprostred pohoria Nockberge, ktoré vďaka zaobleným tvarom volajú aj „Haluškové vrchy“ (z&nbsp;nemčiny die Nocken – halušky). Keď ich pokryje poprašok snehu, vizuálne by sa dali servírovať na tanieri. V&nbsp;ich srdci ležia tri horské jazerá: Turracherské, Čierne a&nbsp;Zelené. Dopĺňa ich vzácny úkaz – najväčší súvislý limbový les v&nbsp;Rakúsku. Oblasť, ktorá patrí k&nbsp;prírodnému dedičstvu UNESCO, je vďaka prírodným podmienkam neprestajne v&nbsp;hľadáčiku športovcov.

Lyžiarska sezóna tam trvá od októbra do mája, čo je okrem ľadovcov najdlhšia snehová záruka v&nbsp;celej krajine. „Uplynulý rok v&nbsp;polovici mája napadlo vyše pol metra snehu. Hoci bolo už po sezóne, opäť spojazdnili vleky a&nbsp;dva dni rozdávali poldňové skipasy zadarmo. Lyžiari mali nesmiernu radosť,“ spomína miestny rodák Stefan.

Vďaka stabilnej zime sa aj Turracherské jazero každý rok mení na prírodné klzisko hladké ako zrkadlo. Okrem korčuliarov a&nbsp;bežkárov po ňom pendluje ešte jedna zvláštnosť – jazerný taxík Seetaxi. Snežný skúter so žrďami na pridržanie, ktorý je k&nbsp;dispozícii bezplatne, pravidelne ťahá lyžiarov krížom cez zamrznutú hladinu, aby im tak skrátil cestu k&nbsp;protiľahlým kopcom. Práve starostlivý dôraz na podobné detaily je miestny návod na to, ako si spríjemniť život.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Podobne ako malo v&nbsp;minulosti každé panské sídlo svojho majordóma (po anglicky „butler“), má aj Turracher Höhe svojho strážcu, sprievodcu a&nbsp;lokaja v&nbsp;jednom. Gertraud Maierbruggerová sa na snežnom skútri strieda s&nbsp;kolegom Elmarom Ebnerom. „Ľudia sa nás často pýtajú, prečo na svahu servírujeme prosecco a&nbsp;nie vodu. Odpoveď je jednoduchá: voda by v&nbsp;mínusových teplotách zamrzla,“ vysvetľuje Gertraud.

Oblečená v&nbsp;štýlovej uniforme denne rozleje päťdesiat až sto fliaš. Na jar si na skúter naloží aj výbornú zmrzlinu z&nbsp;čerstvého horského mlieka od miestneho farmára. Elmar sa zasa najlepšie cíti v&nbsp;pohybe. „Keďže som tu vyrastal, poznám každý kameň a&nbsp;každý strom ako vlastnú dlaň,“ hovorí bývalý lyžiarsky inštruktor. Okrem občerstvenia na svahu, ktoré je pre hostí dvadsiatich ubytovní označených motýlikom bezplatné, má na starosti najmä bohatý zážitkový program.

„V&nbsp;zime uľahčujem lyžiarom orientáciu na zjazdovkách, organizujem túry na snežniciach či pohľad do zákulisia fungovania vlekov a&nbsp;lanoviek. V&nbsp;lete usporadúvam tematické túry po obľúbenej Ceste troch jazier, často spojené aj s&nbsp;piknikom či strieľaním z&nbsp;luku. Ranostajom na kopci pripravím raňajky – friggu, korutánsku špecialitu. Po túre chutí zvlášť výborne,“ vysvetľuje Elmar a&nbsp;pri spomienke na jemnú praženicu so slaninkou a&nbsp;s&nbsp;roztopeným syrom, ktorá sa servíruje na krajci čerstvého chleba, sa spokojne pohladí po bruchu.

Za uplynulé roky v&nbsp;horách nazbieral skúsenosti, o&nbsp;ktorých by vedel rozprávať celú večnosť. Sprevádzal rôzne vekové kategórie vrátane 92-ročnej dámy, ktorá predbehla aj svoje tri nevesty, dokonca stál ako svedok pri niekoľkých horských zásnubách. „Zatiaľ žiadna z&nbsp;dám nepovedala nie. Koľko zásnub sa skutočne skončilo svadbou, však povedať neviem,“ hovorí 51-ročný horal.

Zasnežená Turracher Höhe je ako stvorená aj na nočnú sánkovačku či jazdu na adrenalínovej horskej dráhe Nocky Flitzer. Slúži aj ako východiskový bod na dlhé skialpinistické túry do biosférického parku Nockberge. Nás zaujala „ranná trilógia“ s&nbsp;prísľubom športu, dobrodružstva a&nbsp;kulinárskych pôžitkov ešte pred východom slnka. Výzva, ktorú prijímame napriek nelákavému skorému vstávaniu, padne na nedeľné ráno. Čerstvo upravený svah, na ktorom sa črtajú ratrakové vlnky ako od kaderníka, svieti aj v&nbsp;rannej tme.

Po chvíli už horské ticho neprebudeného údolia prerušuje chrúmavý zvuk našich snežníc, ktoré sa pri každom kroku zahryznú do snehu. Svižným tempom kráčame hore strmým svahom za „butlerom“ Elmarom, ktorý aj v&nbsp;skorej rannej hodine srší energiou. Po 40-minútovom stúpaní zastaneme pred horským salašom, kde nás už za odmenu čaká šálka čaju a&nbsp;výdatné raňajky.

Krátko po tom, ako sa slnko prehupne nad obzor, vymeníme snežnice za lyžiarky a&nbsp;ako prví schádzame dolu po nedotknutom snehu. Intenzitu zážitku si uvedomíme ešte viac, keď sa lanovky rozbehnú v&nbsp;tradičnom dennom rytme a&nbsp;na svahu pribudnú desiatky lyžiarov pripravených užiť si zábavu na 42&nbsp;kilometroch zjazdoviek.

Dĺžku zjazdoviek majú v&nbsp;rukách (aj nohách) snehoví profíci Mathias a&nbsp;Markus, ktorí sa starajú o&nbsp;ich úpravu. Do ratrakov plných joystickov a&nbsp;tlačidiel ako z&nbsp;vesmírnej lode nasadajú hneď po uzavretí vlekov a&nbsp;pokračujú do jednej hodiny ráno. „Ak silno sneží, začíname o&nbsp;polnoci a&nbsp;pokračujeme až do začiatku prevádzky vlekov. Ešte sa nám nestalo, že by sme to nestihli, hoci 42 kilometrov je výzva. Miestni často žartujú, že by sa tu mohol bežať maratón,“ hovoria vodiči ratraka.

Prácu uprostred lesov plných borovice limby, ktorej vôňa občas zavanie až na svah, si pochvaľujú. Táto kráľovná hôr, ktorá sa dožíva aj tisíc rokov, rastie len vo vysokej nadmorskej výške, kde prežíva máloktorá drevina. „Na ľudský organizmus má blahodarné, upokojujúce účinky, preto sa jej drevom často obkladajú spálne alebo sa z&nbsp;neho vyrábajú masážne pomôcky,“ vysvetľuje Markus.

Najväčší súvislý limbový les v&nbsp;celom Rakúsku miestnym slúži aj na výrobu Zirbenschnapsu – likéru, na ktorý má každý chatár vlastný tajný recept. Fajnšmekrom z&nbsp;plodov ihličnana pripravia aj borovicovú zmrzlinu alebo čokoládu.

Idylická horská dedina Falkert, ktorá leží len pár kilometrov za Turrachom, patrí k&nbsp;skrytým prírodným pokladom. Miesto, na ktorom žije len dvadsať skalných domácich, je vtesnané medzi známejších väčších bratov Bad Kleinkirchheim a&nbsp;Turracher Höhe. V&nbsp;nadmorskej výške 1 875 metrov však láka na rodinné lyžiarske stredisko, nespočetné turistické trasy, osviežujúce jazero aj tematický detský park. „Kedysi tu nebolo nič, len jazero a&nbsp;vedľa neho drobná chata pre rybárov,“ začína rozprávanie nad horúcou miskou silného vývaru majiteľ jediného tunajšieho hotela Lukas Köfer.

Jeho starý otec prevádzkoval malú ubytovňu na jazere Wörthersee, ktorá však bola v&nbsp;kurze len v&nbsp;lete. „Keď v&nbsp;roku 1965 prvýkrát prišiel do Falkertu a&nbsp;zbadal majestátne hory, priezračné jazero a&nbsp;pastviny, okamžite sa rozhodol, že tu bude stáť jeho zimný sen. O&nbsp;dva roky hotel privítal prvých hostí, neskôr pribudli vleky.“ Lukas vyrastal v&nbsp;idylickom prostredí pohoria Nockberge a&nbsp;už ako osemročný vedel, že chce zostať v&nbsp;rodinnom biznise „na kraji sveta“.

Obchod s&nbsp;potravinami by tu človek hľadal márne, rovnako ako lekára, kino či knižnicu. K&nbsp;základnej škole treba kráčať kilometre do údolia. „Takýto život nie je pre každého. Navyše nie každý deň máme práve rozprávkové počasie. Ja však nič z&nbsp;toho nepotrebujem. Vidieť východ slnka nad týmito horami je pre mňa vrcholný zážitok.“ Pri pohľade na 2&nbsp;308 metrov vysoký Falkert-Spitz, jediný alpský vrchol medzi oblými kopcami Nockberge, človek ľahko pochopí jeho dôvody.

V&nbsp;súčastnosti sa Lukas s&nbsp;manželkou Juliou starajú o&nbsp;Heidi Hotel, zatiaľ čo jeho brat Florian, úspešný rakúsky freerider a&nbsp;skikrosový lyžiar, má na starosti lyžiarsku školu a&nbsp;park Heidi Alm s&nbsp;viac ako stovkou drevených figúrok zo známej rozprávky o&nbsp;dievčatku z&nbsp;hôr.

„Keď sme s&nbsp;týmto konceptom začínali, ľudia nám hovorili, že sme zaspali na vavrínoch. Ukázalo sa však, že sa mýlili. Aj po dvadsiatich piatich rokoch Heidi vyčarí úsmev na tvári. Park uprostred lesa, v&nbsp;ktorom máme aj domček pre svište, v&nbsp;sezóne praská vo švíkoch. Do kariet nám hrá aj lego, ktoré neustále oživuje Heidi v&nbsp;kockovej verzii a&nbsp;oslovuje všetky generácie. Často sa stane, že keď sa spýtame ľudí, či poznajú Falkert, pokrútia hlavou. Keď však spomenieme Heidi Alm, hneď vedia, o&nbsp;čom je reč,“ pochvaľuje si Lukas.

A&nbsp;hoci sú pastviny ako stvorené na rodinné výlety s&nbsp;deťmi, nájde sa aj adrenalín pre dospelých. „S&nbsp;bratom sme vybudovali ferraty – zaistené horské cesty, v&nbsp;zime radi testujeme rozsiahly freeridingový terén,“ dodáva.

Horské zážitky sa mnohým spájajú so stíšením. Začínať deň v&nbsp;presne určenom čase s&nbsp;desiatkami cudzincov krúžiacich okolo bufetových stolov nie je pre každého to pravé. Uvedomil si to aj Gerhard Brix, zakladateľ spoločnosti Alps Residence.

„Kým Rakúšania a&nbsp;Nemci aj v&nbsp;prípade športovej dovolenky radšej mieria do hotelov, Slovinci, Poliaci, Slováci či Maďari uprednostňujú pokoj, súkromie a&nbsp;vlastný režim,“ vysvetľuje Daniel Peinhaupt z&nbsp;Alps Residence. Keďže rakúsky podnikateľ poznal dosť ľudí, ktorí chceli rozumne investovať, v&nbsp;roku 2011 založil premyslený koncept rekreačných zrubov na prenájom.

„Po dohode s&nbsp;investorom partnerská stavebná spoločnosť postaví modernú chatu. Využívať ju môže, samozrejme, aj majiteľ, slúži však primárne na dovolenkový prenájom, o&nbsp;ktorý sa stará firma. Pozemky, na ktorých staviame, zväčša patria štátu, v&nbsp;prípade splnenia podmienok je však investor oslobodený od platenia daní. Takto získa stavbu s&nbsp;rastúcou pridanou hodnotou.“

Alps Residence aktuálne vlastní dvadsaťjeden útulných stredísk na malebných miestach rakúskych Álp. Alpenpark Turracher Höhe patril k&nbsp;jej prvým projektom a&nbsp;dodnes sa teší veľkej obľube, čo potvrdzujú aj multikultúrne evidenčné čísla áut zaparkovaných pred chatami.

Stavba pod taktovkou jednej firmy zaručila, že domy si zvonka zachovali jednotný charakter a&nbsp;uprostred prírody nepôsobia ako päsť na oko, zároveň im však každý majiteľ dal osobitý ráz – od jednoduchej útulnosti s&nbsp;praskajúcim kozubom až po luxusné apartmány s&nbsp;vlastnou saunu a&nbsp;vírivkou na terase.

„V&nbsp;chatách funguje takzvaný self-catering, tunajšie pohostinstvá sa však pretekajú vo varení delikates, ktoré servírujú v&nbsp;obrovských porciách schopných zasýtiť každý žalúdok,“ hovorí Daniel. Obľúbené sú ručne vyrábané pirohy Kärtner Käseknödel plnené syrom a&nbsp;bylinkami. Miestni hovoria, že ak ich dievča vie dokonale zapliesť, je súce na vydaj.

Zaujímavosťou je aj fondue, pri ktorom si mäso a&nbsp;zeleninu hostia za stolom sami opekajú na krátkych ražňoch v&nbsp;oleji alebo horúcom vývare, ale aj rakúska klasika ako syrové halušky Käsespätzle či sladký cisársky trhanec. „Ak hostia majú záujem, môžu si v&nbsp;onlinovom supermarkete objednať potraviny a&nbsp;na druhý deň si ich vyzdvihnúť na recepcii pri lanovke. Miestny pekár sem ráno rád doručí objednané chrumkavé croissanty či kváskový chlieb,“ dopĺňa Daniel.

Turracher Höhe nie je len zimná záležitosť. Už v&nbsp;lete tam sprístupnia nový adrenalínový park pre horských cyklistov. „Uvažujeme o&nbsp;ňom ako o&nbsp;letnom lyžovaní, keďže dokáže sprostredkovať podobné množstvo endorfínov,“ hovorí Elmar. Rozkvitnuté lúky a&nbsp;rozmrznuté jazerá dodajú krajine opäť iný vzhľad. „Ako napovedá názov, Zelené jazero je krásna farebná oáza, pri Čiernom rastie osamelá borovica ako stvorená na meditácie.

Turracherské má v&nbsp;lete len okolo osemnásť stupňov, takže v&nbsp;ňom plávajú zväčša otužilci, dopĺňa ho však celoročne vyhrievané jazerné kúpalisko miestneho hotela,“ dodáva „butler“. Na sklonku lyžiarskej sezóny v&nbsp;názve pracovného miesta vymení predponu „Pisten“ (zjazdovka) za „Alm“ (horské pastviny) a&nbsp;naďalej rozmaznáva hostí.

Hory s kráľovskou obsluhou: Priesmyk nad rozdelenou obcou sľubuje sneh až do mája

Zuzana Zimmermannová

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás

Hory s kráľovskou obsluhou: Priesmyk nad rozdelenou obcou sľubuje sneh až do mája

Zuzana Zimmermannová

Súvisiace články

Príde svet o pláže? Následkom klimatickej krízy sa strácajú

FOTO: Boli sme pri tom! Zo Zlatých pieskov vyťahovali zvyšné trosky letu 001

15-tisíc eur za ležanie v posteli? ESA testuje vplyv vesmírneho cestovania na človeka

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás