Hoci ešte nepadla definitíva, už teraz je okolo optimalizácie siete nemocníc poriadne dusno. Vo Zvolene sú v hre nielen miliónové investície z eurofondov, ale aj budúcnosť 700 zamestnancov a pacientov zo širokej spádovej oblasti.

Zvolenská nemocnica by sa mohla stať jedným z 22 zdravotníckych zariadení svojho druhu, ktorého sa táto zatiaľ len pripravovaná a neschválená reforma veľmi výrazne dotkne. Jediná nemocnica v regiónoch Hontu a Podpoľania so spádovou oblasťou okolo 130-tisíc obyvateľov by sa mala stať na základe optimalizácie len komunitným zdravotníckym zariadením a prestala by poskytovať celý rad služieb. Pokiaľ by k tomu došlo, pacienti by museli cestovať za akútnou zdravotnou starostlivosťou do banskobystrickej Rooseveltovej nemocnice. Práve do oddelení tohto charakteru zvolenská nemocnica v posledných troch rokoch investovala viac ako deväť miliónov eur. Optimalizácia by mala priniesť aj zrušenie tridsiatich pôrodníc a celkový úbytok až 11-tisíc lôžok, čo z viacerých strán vyvoláva vlnu nevôle. 

Kto bol na zozname?

Zoznam dotknutých nemocníc a pôrodníc podľa pracovnej verzie optimalizácie:

Nemocnice v obmedzenom režime – západné Slovensko: Malacky, Myjava, Partizánske, Komárno, Šahy, Zlaté Moravce; stredné Slovensko: Dolný Kubín, Liptovský Mikuláš, Revúca, Rimavská Sobota, Veľký Krtíš, Zvolen, Brezno; východné Slovensko: Kežmarok, Vysoké Tatry, Levoča, Snina, Svidník, Vranov nad Topľou, Krompachy, Kráľovský Chlmec, Trebišov.

Zrušené pôrodnice – západné Slovensko: Myjava, Bánovce nad Bebravou, Malacky, Komárno, Šahy, Zlaté Moravce, Topoľčany, Partizánske, Piešťany, Skalica; stredné Slovensko: Revúca, Brezno, Žiar nad Hronom, Bojnice, Liptovský Mikuláš, Rimavská Sobota, Veľký Krtíš, Zvolen, Dolný Kubín; východné Slovensko: Snina, Kráľovský Chlmec, Rožňava, Vranov nad Topľou, Trebišov, Krompachy, Humenné, Vysoké Tatry, Levoča, Svidník, Kežmarok.

Obavy a existenčná neistota

Popri 16-tisíc hospitalizáciách vykonajú ročne okolo 3 400 operácií, k tomu 1 200 pôrodov. V posledných rokoch prešla zvolenská nemocnica masívnou obnovou. Najväčšou investíciou bol v júni otvorený urgentný príjem, z európskych prostriedkov však investovali aj do ďalšej nemocničnej infraštruktúry. „Išlo o tri nové operačné sály, nové pracovisko anestéziológie a intenzívnej medicíny, gynekologicko-pôrodnícke oddelenie, kde sa uskutočnili dve etapy rekonštrukcie a v príprave je tretia. V septembri uvádzame do prevádzky pracovisko magnetickej rezonancie, stavebne máme pripravené pracovisko PET/CT ako súčasť onkologického programu, vybudovali sme nové centrum na liečbu parkinsonizmu a extrapyramídových porúch, dokončuje sa oddelenie algeziolológie,“ vypočítava riaditeľka zvolenskej nemocnice Ľudmila Veselá. Tieto investície prebehli aj na základe transformačného plánu nemocnice, ktorý v roku 2018 schválilo ministerstvo zdravotníctva.

Podľa Ľudmily Veselej je nepochopiteľné, že ministerstvo v priebehu troch rokov takto zmenilo rétoriku. V prípade prechodu na komunitnú nemocnicu hrozí, že by zo Zvolena museli vrátiť niekoľkomiliónový príspevok z eurofondov. Podľa riaditeľky by optimalizácia zasiahla aj fungovanie strednej zdravotníckej školy, ktorej študenti a študentky absolvujú vo zvolenskej nemocnici povinnú prax. Mnohí zo sedemsto zamestnancov cítia existenčnú neistotu. „Pracujú u nás ľudia, ktorí robili aj vo fakultných nemocniciach a z nejakého dôvodu odtiaľ odišli. Tí v prípade straty zamestnania deklarujú záujem odísť do ambulantnej sféry, opustiť rezort alebo štát. Ako komunitná nemocnica budeme mať problém vychovať si nových lekárov,“ obáva sa Ľudmila Veselá.

ĎALŠIE FOTOGRAFIE K TÉME NEMOCNIČNEJ REFORMY NÁJDETE V GALÉRII

Nedoriešený koncept?

Hoci ani ona nespochybňuje potrebu zmien v zdravotníctve spojenú s riešením nedostatku lôžok následnej zdravotnej starostlivosti, spoločnosť prevádzkujúca nemocnicu sa podľa jej slov týmto problémom zaoberá dlhodobo bez čakania na optimalizáciu siete nemocníc.

„V našej nemocnici v Krupine sme napríklad zdvojnásobili počet lôžok dlhodobo chorých, a pokiaľ sa nájdu zdroje financovania, sme pripravení rozširovať tieto kapacity naďalej. Mali by sme sa zamýšľať nad tým, prečo je na Slovensku tak veľa lôžok akútnej zdravotnej starostlivosti. Z nášho pohľadu je to aj preto, že špecializovaná ambulantná starostlivosť nefunguje, ako by mala, a pacient sa často dostane do nemocnice v stave, ktorému sa dalo predísť. Optimalizácii siete lôžkovej starostlivosti by teda malo predchádzať zefektívnenie ambulantnej liečby a takisto dopravnej zdravotnej služby, RLP a RZP. Pri koncepte, ktorý navrhuje ministerstvo zdravotníctva, vzrastie počet prevozov a toto doteraz riešené nebolo. Pacient ani poskytovateľ sa nemôže dostať do situácie, že ako akútny prípad sa oňho komunitné zariadenie nebude schopné postarať a ani ho včas previezť do koncového zdravotníckeho zariadenia,“ je presvedčená riaditeľka zvolenskej nemocnice. Každá analýza by po­dľa jej názoru mala byť len úvodom do diskusie, v druhom kroku by sa analytici mali prísť pozrieť na to, o čom idú rozhodovať. To sa v prípade zvolenskej nemocnice doteraz nestalo. 

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Diskusia