Démoni chorôb

Honbe na čarodejnice podľahlo aj stredoveké Anglicko, väčšina obvinení z čarodejníctva sa tam však končila rozumne. V prenasledovaní čarodejníc sa k tradičnému teroru inkvizície razantne pripojila aj kráľovná Alžbeta I. Videla v tom účinný prostriedok na posilnenie svojej autority aj upevnenie autority anglickej koruny medzi poddanými. Už krátko po nástupe na trón sa na kráľovnú obrátil biskup John Jewel s naliehavou výzvou.

Z kazateľnice adresoval Alžbete I. tieto slová: „Vaše veličenstvo nech sa ráči presvedčiť o podivnom početnom raste, aký vo vašom kráľovstve v posledných rokoch dosiahli kúzelníci a čarodejnice. Poddaní vášho veličenstva chradnú až na smrť, farba ich kože bledne, ich mäso začína hniť, ich reč sa stáva stiesnenou, ich zmysly sú omámené. Prosím Boha, aby kúzelníci mohli svoju moc vybíjať len na vašich poddaných.“

O päť rokov neskôr predložila kráľovná parlamentu zákon proti čarodejníctvu. Zakazoval zariekanie, vyvolávanie zlých duchov, obsahoval aj varovania pred používaním čarodejných prostriedkov, ktoré by mohli ohroziť zdravie ľudí alebo dobytka. Ak niekto pomocou čarodejných machinácií pripraví niekoho o život, mal byť odsúdený na smrť na šibenici. V prípade, že sa takého zločinu dopustil príslušník vysokej šľachty, postavili ho pred súd zložený zo šľachticov.

Azda najviac procesov s čarodejnicami prebehlo za panovania Alžbety I. v grófstve Essex. Rozsudky vynášali najmä nad chudobnými dedinčanmi, ktorí si pomocou zariekania chorôb a predávania rôznych magických nápojov zarábali na živobytie. Na trest smrti obesením odsúdili dve 80-ročné starenky, ktoré mali v okolí lesa v Pendle povesť čarodejníc. Pripisovalo sa im každé zlo, každý problém, každá choroba i smrť. Na popravisku skončila len jedna, druhá vo väzení podľahla krutému vypočúvaniu. V tom čase za rovnaké obvinenie v Northamptone popravili päť ľudí.

„Podľa starých predstáv o prírode ľudia verili, že do tela človeka, ale aj zvieraťa môžu vniknúť démoni chorôb, ktorí zapríčinia horúčku, zimnicu, nádchu, vredy, kŕče a iné choroby. Tie vraj na človeka mohli privolať aj ľudia, ktorí to údajne ovládali. Považovali ich za polodémonov, pripisovali im nadprirodzenú moc, ktorou vraj dokázali ovplyvňovať úrodu, privolávať živelné pohromy a napokon aj pričarovať choroby. Predstavy o magických príčinách chorôb zväčša vychádzali z viery, že človek si nerešpektovaním nejakého zákazu privolá trest v podobe choroby. Takéto zákazy sa viazali najmä na niektoré životné situácie, na niektoré dni roka, na zakázané činnosti. Napríklad ak dievča tancovalo bez hudby, mali sa mu narodiť hluché deti, ak chlapec usmrtil mača či šteňa, jeho deti sa mali narodiť slepé,“ vysvetľuje etnologička Katarína Nádaská údajné magické príčiny chorôb.

Medzi ľuďmi vládlo presvedčenie, že čarodejnice, bosorky či strigy vedia na človeka privolať choroby. Uškodiť mohli na podnet iného človeka zo závisti či ziskuchtivosti, choroby vraj privolávali pomocou čiernej mágie. Patrila tam kliatba, zaklínanie, zariekanie, prekliatie, porobenie, urieknutie. Ako K. Nádaská uvádza, pri vážnom podozrení na porobenie ľudia vyhľadávali špecialistov, ktorí dokázali kúzlo zneškodniť.

Negatívne účinky čiernej mágie sa neutralizovali najmä modlitbami. Praktiky bielej mágie sa nazývali „bosorčenie“, ovládali ho väčšinou staršie ženy, ktoré ľudia považovali za bosorky. Liečenie u lekára sa často kombinovalo s návštevou liečiteľky, profesionálna liečba a magické liečebné praktiky sa v chápaní dedinčanov navzájom dopĺňali.

Článok pokračuje na ďalšej strane.