Choroby z pobosorovania

„Na Slovensku boli ešte donedávna oblasti, kam ľudia chodili, aby dali pobosorovať nepriateľovi. Medzi takéto regióny patrili Kysuce a prihraničné územie na Morave – Starý Hrozenkov. Porobeniu sa pripisovali aj niektoré choroby, často kožné ochorenia, ekzémy, ktorých liečenie bolo zdĺhavé a pôvod nejasný. Starší ľudia neraz verili, že niektorá choroba alebo iná ujma môže vzniknúť pôsobením závistlivých alebo žiarlivých ľudí, ktorí používajú magické praktiky, prípadne ich za peniaze objednávajú u bosoriek.

Tento psychosomatický jav je známy ako proces indukovanej autosugescie, pri ktorom obeť – keďže vie o tom, že je počarovaná – často na sebe pozoruje reálne prejavy choroby, ba môže sa utrápiť až na smrť,“ konštatuje Katarína Nádaská.

Ako ďalej pripomína, rôzne formy porobenia a urieknutia, ktoré ohrozovali zdravie ľudí, si neprajník jednoducho objednal za stanovenú taxu. To isté platilo, ak si postihnutý človek objednal pomoc proti pobosorovaniu. V krajinách strednej Európy vystupovali ako ochrancovia spoločenstva muži – benedanti, kresnici, táltosi.

Diagnostikovali urieknutie, počarovanie, porobenie, vedeli toho zbaviť postihnutých ľudí. V 16. storočí sa však aj oni stali terčom inkvizície. Väčšina z nich bola obvinená z čarodejníctva, pretože prevládal názor, že ten, kto vie liečiť, vie na niekoho aj uvrhnúť kliatbu. S mužmi obvinenými z bosoráctva bolo veľa procesov najmä v severnom Taliansku, v Chorvátsku a Maďarsku.

Nevinné obete

Do nemilosrdného prenasledovania ľudí obvinených z čarodejníctva sa v Európe zapojil aj španielsky jezuita Martín del Río (1551 – 1608). Jeho knihu Vyšetrovanie mágie historici považujú za jednu z najstrašnejších a najhanebnejších diel z celej literatúry o čarodejníctve. O sudcoch, ktorí váhali odsúdiť na trest smrti ľudí obvinených z čarodejníctva, tvrdil, že sa dopustili smrteľného hriechu. Hlásal aj to, že kto pochybuje o zločinoch čarodejníc, stáva sa podozrivým, že k nim sám patrí.

V legendárnej knihe Honba na čarodejnice to stojí čierne na bielom: „Neexistuje žiaden telesný neduh, ktorý by čarodejnice nemohli spôsobiť. Často sme spozorovali u ľudí, ktorých navštívila epilepsia alebo padajúca choroba, že zjedli vajíčka, ktoré boli pochované s mŕtvolami čarodejníc. Do jedla im ich dali bosorky. Tieto vajíčka pochovali spolu s mŕtvolami bosoriek, pričom sa s nimi vykonal ceremoniál, o ktorom nemôžeme hovoriť.“

Inými slovami: ak dnes trpí vo svete na epilepsiu okolo 65 miliónov ľudí, za ich neurologické ochorenie sprevádzané záchvatmi by mali byť zodpovedné čarodejnice. Historici venujúci sa stredovekému prenasledovaniu čarodejníc, bosoriek, kacírov i ľudových liečiteľov, ktorí sa vyznali v liečivých bylinách, odhadujú, že v európskych krajinách dali inkvizítori popraviť až okolo 200-tisíc nevinných ľudí, pesimisti z radov historikov hovoria dokonca o milióne obetí.

Na území dnešného Slovenska najviac procesov s čarodejnicami prebehlo v Bratislave a na Spiši. Asi najznámejší čarodejnícky proces sa konal v roku 1642 v Kremnici, kde súdili 80-ročnú starenku Doru Struhárovú z dedinky Ihráč. Pred súd za dostala za čarodejnícke liečenie ľudí. Po mučení na škripci ju sťali a telo spálili. „Bosorkománia“ sa aj v našich končinách týkala predovšetkým žien, lebo pre cirkev boli ženy od prírody zlé, rozumom len málo obdarené a boli považované za nádoby plné smilstva.

Článok pokračuje na ďalšej strane.