Znie to neuveriteľne, ale niektoré slovenské samosprávy zarobili na PLOŠNOM TESTOVANÍ. 

Sedemtisícové mesto Hnúšťa sa nachádza v Rimavskosobotskom okrese, kde v nie tak dávnej minulosti evidovali aj tridsaťpercentnú nezamestnanosť. Kde niet práce, tam je chudoba, ktorá ide ruka v ruke s ďalšími problémami. Miestneho primátora Romana Lebedu sme sa pýtali, ako zvládali plošné testovanie. V meste môžu byť nadmieru spokojní. „Sme v pluse, ide o sumu okolo sedemtisíc eur. Pri päťmiliónovom rozpočte je to síce ako kvapka v mori, ale, samozrejme, peniaze nám pomohli,“ vysvetlil primátor. Financie využili na kúpu respirátorov pre všetkých seniorov v meste, ktorí majú viac ako 60 rokov. „Riadili sme sa hlavne odporúčaním Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS), ktoré samosprávam radilo využiť pri testovaní rezervačný systém,“ vymenoval jeden z dôvodov, prečo boli v pluse, Roman Lebeda.

Ústredný riaditeľ Kancelárie ZMOS-u Michal Kaliňák na webovej stránke vysvetľuje, že práve vďaka tomuto systému samosprávy ušetrili množstvo času, ľudského úsilia a administratívy. Ľudia mali pri testovaní väčší komfort, zamedzilo sa totiž dlhým radom v chladnom počasí. Čím viac ľudí prišlo na testovanie, tým viac peňazí plynulo do obecných a mestských pokladníc. Štát za jednu testovanú osobu platil obciam a mestám sumu vo výške päť eur. Samosprávy museli z tohto balíka vyplatiť personál, zakúpiť ochranné oblečenie a iné pomôcky, hradiť náklady na likvidáciu nebezpečného odpadu a podobne. „Myslím si, že niektorí starostovia a primátori zriadili zbytočne veľa testovacích miest, aby tam mohli zamestnať svojich známych a dali im tak zarobiť. My sme takouto cestou nešli,“ uviedol ďalší z dôvodov, prečo sa im podarilo byť v pluse, primátor Hnúšte.

Kto je rekordérom a ako sa darilo iným mestám? Celý článok nájdete v najnovšom vydaní týždenníka Život (v predaji od štvrtka 27. mája 2021).

Diskusia